Prečo sa generácia Z stáva čoraz viac náboženskou?

“Generácia Z, ” kohorta narodená od konca 90. rokov do začiatku roka 2010, je podľa najnovších zistení svedkom nečakaného oživenia viery, najmä v kresťanstvo.

V priebehu niekoľkých rokov spoločnosť YouGov zistila prudký nárast viery v Boha medzi mladými ľuďmi v USA.K. Zarážajúce je, že viera v Boha medzi britskou mládežou vo veku 18 až 24 rokov sa v rokoch 2021 až 2025 takmer strojnásobila, a to z 18 na 46 percent.

Pre mnohých z nás, príslušníkov tejto generácie, nie je táto správa’príliš prekvapujúca. Keďže sme vyrastali uprostred kolapsu povojnových ideálov, vidíme zlyhania sekulárnej spoločnosti, ktorá odmietla Boha a kanibalizuje sama seba.

Sám som súčasťou tohto trendu. V roku 2021 som konvertoval na katolicizmus po období, keď som počas štúdia na univerzite v Osle navštevoval omšu. Podobne ako mnohí moji rovesníci som svoju cestu k viere začal v dôsledku hlbokej nespokojnosti s kultúrnym a spoločenským prostredím, ktoré som zdedil. V mladosti som mal len malú, ak vôbec nejakú náboženskú záštitu alebo náboženské obrady. Som jeden z mnohých. Nemálo mojich priateľov je tiež konvertitmi. Rozprávame sa – často. A ja poznám ich pôvod, ich príbehy, ich lásky, ich trápenia. Takže aj keď nemôžem hovoriť za všetkých, ktorí sú do tohto trendu zapojení, za niektorých určite hovoriť môžem.

To, čoho sme svedkami medzi “generáciou Z” (ako ich nazývajú), často začína reakciou na zlyhania viery, učenia a projektov súčasného sveta a ich zjavné výsledky vo vlastnom živote. Sekularizmus, neplodné rozčarovanie a zmätok, ktoré priniesol postmodernizmus, a rozpad hodnôt, ktoré kedysi držali západné spoločnosti pohromade, tvoria kyslý koktail. To znamená, že medzi generáciou Z pravdepodobne nenájdete typický idealistický optimizmus, ktorý sa spája s mládežou od druhej svetovej vojny.

Naša generácia je prvá, ktorá zdedila všetky dôsledky sveta postaveného na povojnovom, postmodernom a kontrakultúrnom myslení 60. rokov. Vyrastali sme v spoločnosti, ktorá odmietala náboženstvo a predpokladala, že opustenie viery povedie k utópii, kde “všetko, čo potrebujete, je láska” (a John Lennon). Namiesto toho sme však’boli svedkami rozšíreného rozpadu rodín, detí bez otcov, sociálneho chaosu, otroctva sexuálneho apetítu a neschopnosti popasovať sa so základnými pravdami, ako je napríklad definovanie toho, čo je žena alebo Angličan.

Je tu pozoruhodne ostrý kontrast medzi slávnym svetom renesancie a baroka – kde prekvitali veľké umelecké diela, hudba a architektúra – a kultúrou, ktorú vidíme dnes a ktorá sa zdá byť viac zaujatá plytkým materializmom a pominuteľnými pôžitkami. Tam, kde naši predkovia stavali katedrály a oslavovali najlepšie umenie, nám zostala prázdna zábava a hrubá komercia popkultúry. Oslavuje sa hriech, a keďže sa medzi tínedžermi na britských školách množia zločiny s nožom, mnohí mladí ľudia už nemajú pocit, že sa môžu spoľahnúť na to, že naši spoluobčania budú dodržiavať základné normy slušnosti. Generácia Z začína vnímať kontrast medzi úspechmi minulosti a zlyhaniami súčasnosti, ktorý je čoraz výraznejší.

V tomto kontexte nie je’prekvapením, že mnohí z nás pociťujú čoraz väčšie znepokojenie z budúcnosti. Vstupujeme do dospelosti vo svete, kde záporná pôrodnosť a demografické zmeny poukazujú na budúcnosť plnú nestability a roztrieštenosti. Nemáme dostatok detí, aby sme sa v blízkej budúcnosti vyhli katastrofickému kolapsu. Navyše myšlienka, že celé národy, ako napríklad Írsko, by sa mohli stať menšinami (čím by sa historický národ balkanizoval a stal sa ešte nestabilnejším) už za niekoľko desaťročí, nie je’pre nás vzdialená ani abstraktná, pretože to budeme my, kto to prežije. Keďže sa naše spoločnosti rozpadajú, hľadáme niečo, čo ponúka viac než materialistický svetonázor, ktorý sme zdedili.

Dôvod je jednoduchý: na ideách záleží. Idey formujú realitu. Žijeme vo svete, kde myšlienky – často tie, ktoré vznikli pred generáciami – stále prinášajú ovocie, v dobrom i zlom. Marxove myšlienky napríklad podnietili boľševickú revolúciu a vznik Sovietskeho zväzu. Vízia osvietenstva politicky sekularizovala Európu. A v poslednom čase postmodernizmus, kultúrna revolúcia 60. rokov a vzostup liberalizmu vytvorili spoločnosť poznačenú zmätkom, nihilizmom a hlbokým pocitom morálnej neistoty. Liberálna demokracia, ktorá bola kedysi vyzdvihovaná ako vrchol politického vývoja a jeho konečný cieľ, ukázala svoje chyby – neschopnosť riešiť hlboké krízy, ktoré hrozia potopiť 2000 rokov starú civilizáciu.

ČÍTAJTE: Je pre generáciu Z všetka nádej stratená? Možno nie, hovorí Wade Searle z LifeSite’Mattovi Gaetzovi

V dôsledku toho je generácia Z rozčarovaná. Veľmi dobre si’uvedomujeme, že kultúrne modely predchádzajúcich generácií zlyhali a mnohí z nás odmietajú ideológie, ktoré nás sem priviedli.

Zistenia túto analýzu podporujú. Jedna z nedávnych štúdií zistila, že viac ako polovica príslušníkov generácie Z si želá žiť skôr v diktatúre než v demokracii. Táto generácia radikálne spochybňuje nové povojnové ortodoxie, ktorými bola kŕmená. Staré posvätné kravy nie sú ich.

Ale prečo sa potom toľko z nás obracia k Bohu? Čo nás v takom veľkom počte priťahuje k náboženstvu? Tu vstupujú do hry príťažlivé faktory.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa toľko mladých ľudí vracia k viere. Prvým je podľa mňa rastúca dostupnosť náboženských zdrojov. Internet dnes revolučným spôsobom zmenil prístup k vedomostiam. Každý, kto má pripojenie na internet, môže počúvať podcasty, sledovať videoprednášky a čítať texty niektorých z najväčších mysliteľov kresťanského myslenia. Napríklad diela svätého Tomáša Akvinského a ďalších teológov sú teraz dostupné len na jedno kliknutie. Tento ľahký prístup k vysokokvalitnému intelektuálnemu obsahu umožnil mnohým z nás zapojiť sa do bohatstva kresťanskej tradície spôsobom, ktorý bol kedysi pre stredovekého mnícha nepredstaviteľný.

Mimochodom, samotná kvalita, pravdivosť a intelektuálna hĺbka kresťanskej teológie sa ukazuje byť presvedčivejšia, než mnohí z nás očakávali. Pre mnohých z nás bolo toto intelektuálne angažovanie sa v kresťanstve transformačné vo všetkých správnych smeroch.

Okrem tejto ideovej príťažlivosti má návrat k viere’aj hmatateľne praktický aspekt. Štúdie ukazujú, že dodržiavanie náboženských predpisov súvisí s vyššou úrovňou šťastia a stability. To je samo osebe živý apologetický argument. Ak by existoval Boh, ktorý by ponúkal životne dôležitú milosť a zdržiaval sa za závojom vesmíru, presne toto by sme’očakávali. Pre generáciu, ktorá vyrástla vo svete, kde bol rodinný život rozbitý rozvodmi a sexuálnym uvoľnením, láka starý zdravý rozum Boha a náboženskej rodiny.

Ale je tu’aj iný, existenciálnejší dôvod nárastu náboženského záujmu u generácie Z: materializmus jednoducho’nefunguje. Sekulárny svetonázor, ktorý všetko redukuje na fyzikálne procesy a popiera existenciu čohokoľvek mimo materiálnej sféry, sa ukázal ako nedostatočný. Nedokáže vysvetliť základy, ako je vedomie, matematika, formy a idey, samotná existencia. Čím viac sa zaoberáme týmito otázkami, tým viac si uvedomujeme, že materializmus neponúka žiadne odpovede.

Mnohí príslušníci generácie Z objavujú objektívnosť a pravdivosť katolicizmu, tradičného kresťanstva a klasického monoteizmu, ktorý je silnejším filozofickým systémom, ktorý drží pohromade životy jednotlivcov, rodiny a spoločnosť – vedie ich na ceste k blaženosti, láske, obetavosti a rozkvetu v čoraz neusporiadanejšom svete.

Prečo teda toľko z nás nachádza útechu v kresťanstve? Kristus poskytuje cestu k životu, ktorý je hlbší, bohatší a zmysluplnejší než čokoľvek, čo ponúkajú svetské ideológie. Liturgia, kontemplácia, obeta, láska a tajomstvo aktivizujú vedomie oveľa hlbším spôsobom než pomerne všedné upokojujúce účinky kina, sexu, drog a prázdninového kúpaliska. Kvalita starého sa ukázala byť väčšia ako umelosť nového.

V Edinburghu som napríklad raz stretol výrečného čínskeho študenta, ktorý dokončoval doktorát z fyziky. Konvertoval, pretože hylomorfná filozofia svätého Tomáša Akvinského’ mu dávala lepší zmysel skutočnosti než všetko, čo sa dovtedy učil. Považujem to za vhodnú anekdotu.

Niektorí vyjadrili nedôveru a uvažovali o možnej nepresnosti prieskumu YouGov. Koľko z toho pripadá na prisťahovalectvo? Ako hlboko siaha táto len zle definovaná “viera v Boha”? To všetko sú úplne legitímne otázky. Ale moja vlastná skúsenosť v kombinácii s nárastom počtu krstov dospelých a konverzií ku katolicizmu vo Veľkej Británii, Francúzsku a USA naznačuje, že zmena je skutočná, nech už je jej rozsah akýkoľvek.

Pre generáciu Z je oživenie viery do veľkej miery o prijatí budúcnosti, ktorá zahŕňa pravdu dlho zavrhovanú samovražedným súčasným svetom. Čoraz viac príslušníkov generácie Z sa obracia späť k nadčasovým pravdám, ktoré po stáročia udržiavali civilizáciu. Ako sa svet stmieva, osamelý zdroj autentického svetla vystupuje čoraz jasnejšie.