- Amoris Laetitia narúša tradičné katolícke učenie o Eucharistii a manželstve.
- Pripustenie rozvedených k Eucharistii je v rozpore s Božím zákonom.
- Predchádzajúci pápeži jasne vylúčili cudzoložníkov z prijímania Eucharistie.
- Nejednotnosť v učení spôsobuje zmätok a ohrozuje vieru katolíkov.
Poznámka redaktora: Nasleduje otvorený list otca Briana Harrisona, SThD, pápežovi Levovi XIV. o apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia z roku 2016, pôvodne uverejnený na OnePeterFive 12. augusta 2025:
Jeho Svätosť pápež Lev XIV. 22. júla 2025 00120 MESTO VATIKÁN Európa
Svätý Otče,
obraciam sa na Vás s touto úprimnou prosbou týkajúcou sa naliehavého a prakticky bezprecedentného problému, ktorý Vaša Svätosť zdedila po predchádzajúcom pontifikáte. Ide o problém, ktorý podľa mňa a mnohých ďalších katolíkov leží v samotnom jadre poslania, ktoré Vám zveril náš Pán ako nástupcovi blahoslaveného Petra: ide o stráženie a vyučovanie neporušeného Kristovho učenia, ktoré bolo “raz a navždy odovzdané svätým” (Júda 3).
1. Mám na mysli skutočnosť, že VIII. kapitola apoštolskej exhortácie pápeža Františka’ z 19. marca 2016, Amoris Laetitia (AL), učí doktríny, ktoré sa žiadnemu z jej apologétov nepodarilo presvedčivo zosúladiť s bimileniálnou magistériálnou tradíciou Katolíckej cirkvi, odvodenou priamo zo Svätého písma.
2. Pastoračne najpálčivejším z nich je povolenie udelené v poznámke pod čiarou 351 k AL, článok 305, aby sa sväté prijímanie mohlo podávať “v určitých prípadoch” párom žijúcim v “objektívne hriešnej situácii,” najmä tým, ktorí boli platne zosobášení, ale odvtedy sa rozviedli a civilne znovu zosobášili a naďalej žijú more uxorio. Toto skutočne nie je ‘všeobecné’ dovolenie pre všetky takéto osoby prijímať Eucharistiu. Jasná tradícia Cirkvi však hovorí, že v žiadnom prípade sa osobám v takejto situácii nesmie podávať sväté prijímanie. V tom spočíva veľmi znepokojujúci rozpor.
3. Tí, ktorí sa snažia zosúladiť toto učenie s katolíckou ortodoxiou, poukazujú na to, že je možné spáchať to, čo je objektívne smrteľným hriechom (“ťažká vec”), ale stále byť v stave milosti vďaka subjektívnym zmierňujúcim faktorom: chýba plný súhlas vôle a/alebo chýba vedomosť o tom, že skutok je ťažko nemorálny. To je síce pravda, ale je to vedľajšie. Pápežovi Františkovi’predchodcovia na Petrovom stolci si boli samozrejme dobre vedomí takýchto poľahčujúcich faktorov. Napriek tomu však absolútne vylúčili zo svätého prijímania každého, kto žije v cudzoložstve, práve kvôli cieľu
Čítajte: Biskup hovorí, že Katolícka cirkev vo Fínsku rastie v krajine, kde dominujú luteráni
4. Ako zhrnul a potvrdil učenie všetkých svojich predchodcov pápež svätý Ján Pavol II. v Familiaris Consortio, č. 84:
Nemôžu byť pripustení [k svätému prijímaniu] z toho dôvodu, že ich stav a životná situácia objektívne odporujú tomu spojeniu lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktoré je naznačené a uskutočnené Eucharistiou. Okrem toho je tu ešte jeden osobitný pastoračný dôvod: ak by boli títo ľudia pripustení k Eucharistii, veriaci by boli uvedení do omylu a zmätku, pokiaľ ide o učenie Cirkvi’o nerozlučiteľnosti manželstva.
Svedčia o tom desiatky biblických pasáží a magistériálnych zásahov v priebehu dvoch tisícročí, ktoré potvrdzujú, že odopretie Eucharistie takýmto osobám je vecou Božieho zákona, a nie mutačného disciplinárneho zákonodarstva.
5. Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi potvrdzuje, že civilne znovuzosobášení rozvedení nemôžu v dôsledku svojho objektívneho porušenia Božieho&rquo;zákona prijímať sväté prijímanie. Z toho jasne vyplýva, že akékoľvek zníženie pripočítateľnosti, ktoré môže existovať na subjektívnej úrovni, nie je dostatočné na to, aby ospravedlnilo ich pripustenie k Eucharistii:
1650: [Rozvedení a civilne znovu zosobášení katolíci] sa nachádzajú v situácii, ktorá objektívne odporuje Božiemu’zákonu. V dôsledku toho nemôžu prijímať eucharistické prijímanie, kým táto situácia trvá … Zmierenie prostredníctvom sviatosti pokánia možno udeliť len tým, ktorí ľutovali, že porušili znamenie zmluvy a vernosti Kristovi, a ktorí sa zaviazali žiť v úplnej kontinencii. (zvýraznenie pridané)
2384: Uzavretie nového zväzku [po rozvode], aj keď je uznaný občianskym právom, zvyšuje závažnosť rozvratu: znovu zosobášený manželský partner sa potom nachádza v situácii verejného a trvalého cudzoložstva.
Inými slovami, nový občiansky sobáš, hoci nepochybne robí zväzok spoločensky úctyhodnejším, z hľadiska Božieho práva ho robí len závažnejším priestupkom.
2390: Pohlavný akt sa musí vždy uskutočňovať výlučne v rámci [platného] manželstva. Mimo manželstva je vždy ťažkým hriechom a vylučuje človeka zo sviatostného spoločenstva (zvýraznenie doplnené).
Čítajte: Biskup Barron uráža nemeckých teológov, protestujúcich, ktorí ho obvinili z ‘trumpovstva’
6. V skratke, Vaša Svätosť zdedila situáciu, v ktorej existuje nebezpečný rozpor s vlastnými učebnými dokumentmi Cirkvi’. V AL sa nám hovorí, že ľudia žijúci v cudzoložných vzťahoch môžu v niektorých prípadoch prijímať Eucharistiu, zatiaľ čo nielen predchádzajúce pápežské a koncilové dokumenty, ale aj Katechizmus Katolíckej cirkvi nepripúšťajú žiadne výnimky z ich vylúčenia z Eucharistie. Opäť je to objektívny vzťah, ktorý vraj spôsobuje toto vylúčenie z prijímania.
7. Svätý Otče, vzhľadom na tento škandalózny nesúlad medzi AL a stálym učením všetkých predchádzajúcich pápežov a koncilov, ktoré je verne zhrnuté v Katechizme Katolíckej cirkvi, vás úctivo žiadam, aby ste zvážili, aké opatrenia by mohli byť najvhodnejšie na prekonanie tohto zdroja nejednoty a zmätku vo veci veľkého doktrinálneho a pastoračného významu, a tak “utvrdili bratov vo viere.”c
Váš veľmi úprimne a s úctou v Kristovi,
(Rev.) Brian W. Harrison, MA, STD
Docent teológie (na dôchodku), Pápežská katolícka univerzita v Portoriku
Prevzaté so súhlasom OnePeterFive.