- Centrálne banky sú prepojené s vojnami, čo je alarmujúce pre spoločnosť.
- Financovanie vojen zvyšuje dlh a kontrolu nad národmi, čo je neetické.
- Vplyv rodiny Warburgovcov na bankovníctvo je znepokojujúci a historicky problematický.
- Manipulácia s ekonomikou vedie k krízam, čo poškodzuje rodiny a komunity.
(LifeSiteNews) - Svetoznámy ekonóm Richard Werner nedávno povedal Tuckerovi Carlsonovi, že financovanie vojen je hlavným cieľom centrálnych bánk vrátane Bank of England a amerického Federálneho rezervného systému.
“Centrálne bankovníctvo a vojny sú veľmi úzko prepojené,” povedal Werner, autor bestsellerov, počas rozsiahleho rozhovoru s Carlsonom o škodlivosti moderných bankových praktík. Ako príklad uviedol dve’najvýznamnejšie centrálne banky sveta: centrálnu banku Anglicka a centrálnu banku USA.
Werner zdôraznil, že Bank of England, druhá’najstaršia centrálna banka na svete, bola založená s cieľom požičiavať peniaze vláde na vedenie vojny, ako sa uvádza v jej zakladajúcom dokumente. V skutočnosti sa zákon o Anglickej banke z roku 1694 odkazujena finančné prostriedky potrebné na pokračovanie “vojny proti Francúzsku.” Plán bol údajnenebol “dobre prijatý” sčasti preto, že sa očakával “okamžitý mier” po posledných bitkách deväťročnej” vojny, počas ktorej bolo britské kráľovské námorníctvo porazené francúzskym námorníctvom.
Werner Carlsonovi povedal, že aktéri stojaci za súčasnou americkou centrálnou bankou takzvanou Federálnou rezervnou bankou mali podobné ambície, a naznačil, že nie je náhoda, že sa “ponáhľali” so založením Federálnej rezervnej banky do roku 1914. Federálny rezervný systém bol založený 23. decembra 1913 a prvá svetová vojna vypukla približne o sedem mesiacov neskôr.
Šokujúce prepojenie medzi centrálnymi bankami a masovou smrťou – konečne vysvetlené pic.twitter.com/I5L87pLehq
— Tucker Carlson Network (@TCNetwork) 29. júla 2025
Zajímavé je, že, ako upozornil Werner, “kľúčovou” hybnou silou Federálneho rezervného systému bol Paul Warburg (inde označovaný za jeho “mastermind”), ktorý bol bratom Maxa Warburga, riaditeľa nemeckej’centrálnej banky Reichsbank. Samotný Paul Warburg mal vplyv na oboch kontinentoch: Warburg a spol. v Hamburgu a Amsterdame, Paul kúpil partnerstvá v newyorskej investičnej bankovej spoločnosti Kuh, Loeb & Company.
Podľa Wernera vplyv jeho brata Maxa’v Nemecku pretrvával celé desaťročia, keďže “sa podpísal pod Hitlerom’navrhovaného šéfa” nemeckej centrálnej banky v 30. rokoch minulého storočia.
Carlson vyjadril údiv nad tým, že bratia Warburgovci sa angažovali v centrálnych bankách USA, resp. v Nemecku, aj keď tieto krajiny boli vo vzájomnej vojne. Predpoklad, že vytvorenie Federálneho rezervného systému bolo aspoň z veľkej časti zamerané na financovanie prvej svetovej vojny, je výbušný, pretože historické rozprávania v drvivej väčšine vylučujú akúkoľvek zmienku o takejto súvislosti.
Existuje niekoľko výnimiek. Vo svojej knihe Tvor z ostrova Jekyll: G. Edward Griffin tiež tvrdí, že Federálny rezervný systém a centrálne banky vo všeobecnosti pomáhajú viesť vojnu. Vo svojom opise mentality centrálnych bankárov Griffin píše: “Všetko, čo je teda potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že vláda udrží alebo rozšíri svoj dlh, je zapojiť ju do vojny alebo hrozby vojny. Čím väčšia je hrozba a čím ničivejšia je vojna, tým väčšia je potreba dlhu.”
Prvá svetová vojna bola preto podľa autora Tedda Flynna “bonanzou” pre bankárov. Flynn vo svojej knihe Nádej zlých, zdôrazňuje: “Výdavky na vojnu znamenali, že vláda si musela požičať peniaze od bankárov, ktorí práve prevzali kontrolu nad naším peňažným systémom, za vysoké úroky.”
Podľa Wernera financovanie vojen nie je pre centrálne banky’ jediným prostriedkom zisku a kontroly. Celú svoju úverovú operáciu umožňujú tlačením peňazí zo vzduchu, bez potrebného tvrdého aktíva, ktoré by ich krylo; financujú rozvojové krajiny za neudržateľné sadzby, čím ich zadlžujú a následne kontrolujú banky; a podporujú finančné krachy v rôznych krajinách, aby umožnili západným investorom lacno skupovať ich aktíva.
Werner Carlsonovi povedal, že vo svojej knihe Princípy jenu vysvetľuje, ako Japonská banka s podporou USA a najmä Federálneho rezervného systému “”vytvorila bublinu aktív v 80. rokoch minulého storočia zámerne” s cieľom vyvolať recesiu v Japonsku. Západné subjekty potom mohli “veľmi lacno nakupovať japonské aktíva.”
Ekonóm uviedol, že v skutočnosti sa podnecovanie a využívanie finančných kríz opakuje aj v iných východných krajinách, napríklad v Thajsku.
Keď Werner poskytoval rozhovory o svojej knihe v Japonsku, kde sa stala bestsellerom číslo jeden, narazil na cenzúru v prestížnych televíznych reláciách a časopisoch. Carlsonovi rozprával, ako mu zrazu z týchto médií volali a vysvetľovali, že ich najväčší inzerent povedal, že v ich relácii nemôže vystúpiť. Títo inzerenti vraj dostali tento príkaz od svojej banky, ktorá zasa dostala príkaz od svojej centrálnej banky.
“To’je reťazec velenia,” poznamenal Werner.
Predtým, ako autorizoval anglický preklad Princípov jenu, Werner sa dozvedel, že jeden koluje vo Washingtone.C. O nejaký čas neskôr mu zavolali z amerického veľvyslanectva v Japonsku a oznámili mu, že v Tokiu ho plánuje navštíviť vysokopostavený člen amerického ministerstva zahraničných vecí.
Pri ich stretnutí zaznela hlavná správa: “CIA vás sleduje,” povedal Carlsonovi.
‘I’by vysypal z rukáva to, čo je najsilnejším prostriedkom ekonomického rastu a prosperity alebo usporiadania cyklov konjunktúry a prepadu,” vysvetlil Werner. “A menoval som mená.”
“Po tejto návšteve všetci americkí vydavatelia poslali svoje zdvorilé listy, v ktorých odmietli moju knihu,” pokračoval napriek tomu, že v knihe”sa hovorí o USA.USA a pozoruhodný rozhovor s bývalým predsedom Federálneho rezervného systému Alanom Greenspanom.
“Na základe tohto stretnutia a niektorých analýz som dospel k záveru, že Federálny rezervný systém je v skutočnosti na ceste … vytvoriť najväčšiu bublinu aktív v histórii,” povedal Werner.