Pápež Lev musí potvrdiť, že Cirkev je pravým Božím Izraelom

(Poznámka redakcie: Nasledujúca esej je prepisom úvodu k trojdielnej eseji, ktorá vysvetľuje, prečo štát Izrael, založený v roku 1948, nikdy nemal božský mandát ani autentický teologický nárok na okupované palestínske územia. Autor odmieta redefinície antisemitizmu, ktoré zahŕňajú antisionizmus."

Kam smerujeme v trojdielnom seriáli, úryvok z pripravovanej záverečnej časti: “Falošný ekumenizmus, ktorý sa vyhýba odsúdeniu moderných kresťanských teologických omylov - a s tým spojené porušovanie prirodzeného a občianskeho práva (vrátane medzinárodného práva), ktoré mlčanie plodí - musí prestať. Od Novej zmluvy sa teológie, ktoré ospravedlňujú zaberanie území bez božieho mandátu, spolu so sprievodnými etnickými čistkami a vojnovými zločinmi, podobajú kresťanskému odpadlíctvu (porov. Hebr 6, 6). Falošné politické teológie, falošné doktríny a falošné proroctvá pôsobia proti Novej zmluve a skutočnému mieru. Tieto omyly treba jasne odsúdiť v súlade s Písmom v Tradícii {Písmo a Tradícia sú neoddeliteľné). To sa dá urobiť popri odsúdení antisemitizmu a jeho lepšej definícii. Najnovšie definície antisemitizmu, ktoré zahŕňajú antisionizmus, sú falošné definície a kontraproduktívne… (najmä preto, že ‘teologický’ sionizmus treba odsúdiť).”

Úvod: Sionizmus je v rozpore s kresťanskou doktrínou

Kultúrne bola Amerika’založená v drvivej väčšine kresťanským obyvateľstvom. Katolíci vydláždili a navigovali cestu anglikánom, aby kolonizovali východné pobrežie Ameriky’po tom, ako Španieli vytvorili cesty medzi Európou a Novým svetom. V tom istom čase ďalej na severe francúzski katolíci založili osady na území, ktoré sa stalo Kanadou. Pred ostatnými európskymi osadami katolícke Španielsko osídlilo Floridu a územie, ktoré sa nakoniec stalo USA. Okrem osád, ktoré sa stali Kaliforniou a Texasom, katolícke Španielsko osídlilo aj Mexiko a Strednú a Južnú Ameriku (spolu s katolíckym Portugalskom). Po tom, čo Španielsko natrvalo osídlilo Floridu, založili anglikáni trinásť kolónií, ktoré iniciovali vznik USA.

Amerika je výsledkom prevažne kresťanského úsilia, na ktorého základe sa sformovali moderné národy, kultúry a zákony. Kresťania od Severnej po Južnú Ameriku majú povinnosť zabezpečiť, aby kresťanská kultúra pretrvala na váženom a čestnom mieste v rámci ich národov. Dlhujú to nielen kvôli úcte k dobrému dedičstvu, ale aj kvôli pravde, že Ježiš je konečným Božím zjavením pre spásu ľudského rodu. Napriek tomu sa ako občan USA narodený v USA a katolík autor tejto eseje zameria na USA ako “Ameriku” a bude kritizovať “teologický” sionizmus (na rozdiel od “politického” sionizmu zo začiatku 20. storočia). Cieľom je reformovať americkú politiku a zastaviť rastúcu kresťanskú apostázu. Obnova a reforma sú nevyhnutnosťou pre každého jednotlivca a národ.

Približne v posledných šesťdesiatich rokoch si Američania v USA privlastnili a rozvinuli sionistické zmýšľanie, ktoré bolo pravoslávnym a katolíckym kresťanom vždy cudzie. Katolíci a pravoslávni mimo Blízkeho východu vo všeobecnosti nemali záujem zabrániť akémukoľvek postupnému a pokojnému prisťahovalectvu Židov späť do Palestíny v záujme ich dedičstva (politický sionizmus), a preto neboli nevyhnutne antisionistickí, keď bolo toto hnutie na začiatku 20. ^{storočia dobre rozbehnuté. Kresťania boli otvorení sionizmu najmä z sekulárnych dôvodov (a.k.a. “politický” sionizmus) v čase 30&squo;rokov a neskoršieho nacistického holokaustu Židov. V tom čase jasného odhalenia zverstiev (1945) si všetci vrátane Palestínčanov želali bezpečnosť Židov pred takýmito budúcimi zločinmi. Skorší nedostatok otvorenej podpory nevyplýval z toho, čo sa niektorí moderní kritici Židov snažia falošne označiť za antisemitizmus alebo nenávisť založenú na etnickej príslušnosti. Odpor na Blízkom východe súvisel s masívnym prisťahovalectvom Európanov do regiónu podporovaným Britmi, nie s antisemitizmom.}

Katolícka a pravoslávna cirkev si skôr udržiavali apoštolskú postupnosť a Kristove’poverenia spravovať a učiť Boží ľud, na ktoré si žiadne iné kresťanské spoločenstvá nemohli legitímne nárokovať na základe Písma a histórie. Boli otvorené domovine pre Židov (politický sionizmus) z politických dôvodov, ale absolútne nie v Palestíne predovšetkým z teologických dôvodov (tzv. “teologický” sionizmus) v zmysle Božieho mandátu. Ako autentickí služobníci a sudcovia v rámci Novej zmluvy Krista Kráľa, ktorú pre budúci Izrael očakával celý zákon a proroci starovekého Izraela (porov. Rim 9, 6 - 8), bolo povinnosťou katolíckych a pravoslávnych biskupov prejavovať lásku a milosrdenstvo a správne rozlišovať medzi “politickým” a “teologickým” prijatím. Keďže však biskupi vládli ako správcovia kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta, nezasahovali do mandátov prislúchajúcich svetským vládam, ako je Veľká Británia a neskoršie zakotvenie medzinárodného práva v OSN (ktorej má Vatikán status pozorovateľa).

V súlade s Kristovými mandátmi ako sudcovia a správcovia katolícki a pravoslávni biskupi správne interpretovali, ako Božie prisľúbenia nadobudli konečnú podobu (porov. Hebr 9, 10) v obnovenom Božom Izraeli (porov. Gal 6, 16) “novej zmluvy” (Jer 31, 31), v Cirkvi. Akýkoľvek druh sionizmu, ktorý by predstieral, že starovekí Izraeliti a ich potomkovia “podľa tela” (Rim 9,3) majú stále božský mandát násilne zabrať krajiny starovekého Izraela, bol známy ako falošné učenie a odporoval učeniu Ježiša Krista. Židia mohli legálne získať pôdu v súlade s prirodzeným a medzinárodným právom v Palestíne (politický sionizmus), ale nikto by nemal predstierať, že od čias Krista a zničenia Druhého chrámu existoval božský mandát alebo nevyhnutnosť na takéto získanie pôdy. Z tohto dôvodu väčšina kresťanov do roku 1940’pôvodne súhlasila skôr so sekulárnym alebo “politickým” sionizmom než s tým, čo sa neskôr stalo “teologickým” sionizmom, teda s tvrdeniami o božskom mandáte a práve na palestínsku pôdu.

Židovskí sionisti nemajú žiadny božský mandát na násilné zaberanie pôdy od Palestínčanov alebo území pod kontrolou iných krajín alebo národov. Boží’plán v Kristovi “reformoval” (porov. Hebr 9, 10; Ef 1, 10) všetky mandáty. Mandáty sú problémom, ktorý je jadrom vojen a konfliktov v Palestíne a na Blízkom východe, kde sa nelegálni židovskí osadníci naďalej pokúšajú vziať pôdu Palestínčanom a iným ľuďom. V nedávnom článku Vatican News (28. júla 2025) o nelegálnych židovských osadníkoch, ktorí sa snažia vyhnať kresťanských Palestínčanov z ich pôdy na palestínskom Západnom brehu, nemecký veľvyslanec v Izraeli Steffen Seibert komentoval túto záležitosť: “Či už je cieľom kresťanská dedina alebo moslimská komunita, títo extrémistickí osadníci sa môžu odvolávať na božský mandát, ale v skutočnosti sú to zločinci, ktorým je cudzia akákoľvek autentická viera.” (Zdôraznenie moje.)

Keď sa vojny a politika na Blízkom východe po roku 1967, keď sa štát Izrael rozšíril prostredníctvom vojen a okupácií, stali ešte rozporuplnejšími, americké korporátne médiá si monopolizovali rozprávanie a viedli Američanov k tomu, aby nespochybňovali politický sionizmus, ktorý sa rýchlo stával teologickým sionizmom. Kresťanskí fundamentalisti v Amerike prijímali teologický sionizmus ako súčasť svojich predchádzajúcich falošných dispenzačných prorockých názorov (kresťanský sionizmus) súvisiacich s knihou Zjavenia. Mnohé dispenzacionalistické názory neprijímali Cirkev ako nový alebo “reformovaný” (porov. Hebr 9, 10) Izrael. Kresťanskí sionisti, najmä Jerry Falwell’s Morálna väčšina v 80’tych rokoch, vniesli teologický sionizmus do americkej zahraničnej politiky v oboch hlavných politických stranách a do rastúceho hlbokého štátu.

RELEVANTNÉ: John Mearsheimer hovorí Tuckerovi, že USA sú ‘spoluzodpovedné’ za Izrael’s genocíde v Gaze

Kresťanský sionizmus v podstate vniesol teologický sionizmus do americkej zahraničnej politiky, a tak vládnuca elita (židia, katolíci, protestanti atď.) implicitne prijala do svojich názorov falošnú doktrínu teologického sionizmu: Židia mali stále božský mandát na výlučné vlastníctvo územia Palestíny, ktorý bol nadradený prirodzeným právam. Je’pochopiteľné, že teologický sionizmus môže mať umiernenejšie názory ako nelegálni osadníci. Napriek tomu komentáre nedávnych členov vlády prezidenta Trumpa, najmä katolíckej kongresmanky, počas schvaľovacích vypočutí v Senáte výslovne obhajovali názor, že Izrael má božský mandát na územie.

NIKTO, ani jedna skupina sama osebe, už nemá božský mandát na územie. Akceptácia sekulárneho (alebo “politického”) sionizmu na začiatku 20. storočia omylom viedla k rastúcej akceptácii “teologického” sionizmu v 80. rokoch 20. storočia. To sa len zhoršilo, keď senátori 21 ^{storočia ako Ted Cruz hovoria Američanom, že sme povinní podporovať štát Izrael, pretože to v podstate “hovorí Biblia.” tu sa Amerika správa teokraticky a potrebuje pápežskú radu.}

Teologický sionizmus kolonizoval americkú myseľ a viedol k nekonečným moderným falošným križiackym výpravám na Blízky východ, keď Američania prijali kresťanský sionizmus ako štandardný politický étos: Je “križiacke výpravy” príliš silný výraz? Ľudia už zabudli, že v roku 2001 George W. Bush nazval americkú reakciu na 11. september novou “križiacou výpravou” niekoľko dní po teroristických útokoch? “Táto križiacka výprava, táto vojna proti terorizmu bude chvíľu trvať.” Skupina židovských sionistických Izraelčanov (nie sú to zástupcovia všetkých Židov) tancovala v New Yorku, pretože vedeli, že tento útok vtiahne Ameriku hlbšie do ich vojny o ďalšie palestínske územia. Pravdou je, že americká akceptácia teologického sionizmu už vtiahla Kongres do dnešnej’akceptácie Netanjahuovej’politiky od roku 1990’a do roku 2025 s vyhladovaním Gazanov. Netanjahu vystúpil v americkom Kongrese v roku 2024 tesne pred tým, ako Medzinárodný trestný súd vydal zatykače za vojnové zločiny v Gaze. USA zasa uvalili na Netanjahua (a pravdepodobne aj na svoju vlastnú ochranu) sankcie na členov ICC.

V roku 2001 Bushovi’autori prejavov poznali európske a kresťanské dedičstvo Ameriky’ale sionizmus toto dedičstvo skreslil. Napriek tomu sionistické zmýšľanie, ktoré stálo za Bushovou’modernou falošnou “križiacou výpravou” a neokonzervatívnou túžbou pretvoriť Blízky východ, bolo deštruktívne pre kresťanskú identitu a poslanie. Jeho skutočné ciele, teologický sionizmus, boli škodlivé pre kresťanskú kultúru v Amerike. Išlo o to, aby sa Blízky východ a Amerika stali bezpečnými pre teologických sionistov (pomýlených kresťanov a kryptokahanistov), ale nie nevyhnutne pre autentické kresťanstvo a rabínskych alebo talmudských Židov.

V rokoch 2024 až 2025 kresťanskej éry teologický sionizmus zaslepil amerických kresťanov a politikov voči genocíde v Gaze a obavám z ICC pod falošnou zástavou primárne bojovať proti islamským teroristom. Áno, aj islamskej teroristickej ideológii treba vždy a všade vzdorovať a štát Izrael má právo sa brániť, ale vyzbrojovanie a financovanie izraelskej armády zapojenej do genocídy a/alebo etnických čistiek nie je kresťanským dedičstvom a zostáva v rozpore s americkým právom. Bude potrebné vážne deprogramovať ľudí, ktorí obhajovali hladomor a vraždenie civilistov.

Pre sionistické ciele sú už desaťročia propagandistické stroje a sociálne médiá militarizované a financované štátom Izrael. Vojensko-priemyselný komplex cudzieho štátu sa špecificky zameriava na Američanov, aby zastavil spochybňovanie sionizmu a zachoval tak americkú vojenskú podporu teologickej sionistickej expanzie Izraela’. Čiastočne preto Kongres v decembri 2023 prijal nezáväznú rezolúciu , ktorá ohrozuje autentickú slobodu prejavu a falošne označuje antisionizmus za nenávistný prejav a antisemitizmus. Izrael sponzoruje obmedzovanie slobody prejavu týkajúceho sa sionizmu pod zámienkou, že je totožný s judaizmom.

Američania právom milujú svojich židovských susedov a nenávidia skutočný antisemitizmus, ale Američania sa teraz majú báť spochybňovať “sionizmus”, ktorý môže zahŕňať “teologický” sionizmus. Americkí kresťania si musia uvedomiť, že sionizmus nie je jediným predstaviteľom judaizmu, ale pokusom využiť judaizmus na politické ciele a to, čo kresťania vždy poznali ako falošný mesianizmus. Áno, militantný islam, ktorý je vždy hrozbou vo vnútri islamu a zo strany islamu samotného, je hrozbou pre kresťanstvo, ale to zo sionizmu v jeho “náboženskej” alebo “teologickej” podobe nerobí spojenca alebo priateľa kresťanstva. Kresťania sa stále usilujú o autentické priateľstvo so všetkými Židmi a moslimami dobrej vôle.

Teologický sionizmus nezastáva len obrovské množstvo Židov, ale najmä veľké množstvo kresťanov v Amerike (predovšetkým fundamentalisti, ktorí ho pôvodne šírili, ale šokujúco veľa amerických katolíkov, ktorí ho absorbovali). Sionizmus z konca 19. ^{storočia bol pôvodne v podstate hnutím o domovine pre Židov, ktoré romantizovalo o návrate do niekdajšieho starovekého biblického Izraela spred 3 000 rokov. Kto by’neromantizoval takýto návrat po rôznych prenasledovaniach v kresťanských a komunistických krajinách a nespočetných pogromoch? Vo svojej romantizácii a horlivosti ideologickí prívrženci zabúdajú spomenúť, že staroveký Izrael bol zničený pred 2 700 rokmi, keď jeho väčšinu obsadili Asýrčania a zanechali len malý zvyšok Judska a jeho krajiny (Júda, jeden kmeň z pôvodných 12, ktorý nakoniec zahŕňal Benjamína a zmes levitov, sa stal známym ako Židia).}

Sto rokov po asýrskom zničení Izraela pred 2700 rokmi bola Judea od tej doby v podstate okupovaná cudzími svetovými ríšami, až kým nebola Judea pred 2000 rokmi zničená. Judea a hlavné mesto Jeruzalem boli zničené presne štyridsať rokov po tom, čo židovskí vodcovia odmietli a odsúdili Ježiša Krista, presne tak, ako to Ježiš Kristus predpovedal. Odvtedy až do sionistického “návratu” hnutia z konca 19. storočia – ktoré neskôr oficiálne prijala britská vláda na začiatku 20. storočia – boli Židia na území, ktoré sa stalo Palestínou, už 1900 rokov mimoriadne malým počtom obyvateľov. Okolo roku 1880 n. l. predstavovala židovská populácia v Palestíne (podľa osmanských záznamov) asi 2 - 5 % obyvateľstva tohto územia (porovnaj Jonathan Mendel v knihe Ilana Pappeho’10 mýtov o Izraeli). Sionisti chceli pôvodne legálne získať pôdu od stáročných legálnych obyvateľov Palestíny. Mnohí Arabi vysvetlia, že to, čo sa kedysi začalo ako legálne, sa stalo Nakbou, vynúteným a násilným vysídlením v dôsledku politického aj teologického sionizmu.

V úplnej tupej skutočnosti sa sionizmus, politické hnutie motivované náboženským romantizmom pre éru, ktorá už 3 000 rokov neexistovala, viezol na chrbte protikatolíckeho a slobodomurárskeho britského sponzorstva na základe Balfourovej deklarácie z roku 1917 a následnej britskej vlády nad Palestínou, v podstate prostredníctvom mandátu Ligy národov. (“Na slobodomurárstve” záleží, pretože je vo svojej podstate relativistické a indiferentné, pokiaľ ide o kresťanskú náuku a vzťah Starej zmluvy k Novej zmluve.) Palestína sa začiatkom 20”rokov stala známou ako britská mandátna Palestína až do roku 1948. Vtedy Židia začali väčšie a rýchle migrácie do Palestíny a nakoniec začali vyháňať Palestínčanov z palestínskej vlasti, kde pred moderným politickým sionizmom tvorili kresťania 15 % obyvateľstva a moslimovia 80 % obyvateľstva. Odvtedy sa romantizované politické hnutie sionizmu rozrástlo na náboženské hnutie alebo “náboženský sionizmus”. bolo to spôsobené tým, že sa fundamentalistické chrisitánske politické “sily” v Amerike spojili s fundamentalistickými židovskými sionistami; to všetko vďaka falošným proroctvám a falošným výkladom Božích”zmlúv (ktoré sa opierali o falošný “teologický” sionizmus).

Pôvodne bol sionizmus romantizovaným etnopolitickým hnutím na konci 19. ^{a na začiatku 20. storočia pod vedením Theodora Herzla, a spočiatku ho viedli agnostici a židovskí ateisti, ktorí chceli vlasť, kde by Židia neboli prenasledovaní pre svoju etnickú identitu a rabínsky alebo talmudský judaizmus (praktizovanie judaizmu bez chrámu a bez zvieracích obetí), sa do 80’90’s. Tento fundamentalistický obrat alebo “náboženský” sionizmus prijal teologický sionizmus a viedol k nekonečnému porušovaniu práv palestínskych kresťanov a moslimov. Treba tiež poznamenať, že mnohí Židia v Amerike a na celom svete sa tiež stavajú proti tomuto porušovaniu práv Palestínčanov a vo svojich teologických názoroch odmietajú násilné osídľovanie.}

Po dlhoročnom vedení strany Likud v 21.^{storočí sa do kabinetu Benjamina Netanjahua’od roku 2022 dostali extrémni “teologickí” sionisti na čele s Itamarom Ben Gvirom atď… S ohľadom na tieto nedávne politicko-teologické udalosti má pravý Boží Izrael (Cirkev novej zmluvy) povinnosť pripomenúť svetu svoj mandát a odsúdiť akúkoľvek formu teologického sionizmu zo strany kresťanov (najmä Američanov) a Židov, ktorá viedla k bezpráviu izraelských židovských osadníkov a/alebo k dlhodobému upieraniu práv Palestínčanom. Napokon, prečo by americké ministerstvo zahraničných vecí zrušilo sankcie voči nelegálnym židovským osadníkom v roku 2025 vzhľadom na extrémne podmienky na Západnom brehu v rokoch 2024 - 2025? Dúfame, že v spojení s kresťanskými patriarchami palestínskych území a území štátu Izrael pápež oficiálne odsúdi chyby teologického sionizmu. Encyklika je dobrým nástrojom magisteriálnej autority na potvrdenie viery, ktorú Ježiš ustanovil za Kráľa “Božieho Izraela,” nového Izraela (Gal 6, 16; porov. LG č. 9.3).}

Táto esej rozšíri tento argument do troch častí: Časť I: vysvetlenie, ako staroveký Izrael stratil svoj Boží mandát pre krajinu, ale Cirkev, reformovaný a nový Izrael (porov. Hebr 9,10; Gal 6,16; Rim 9,4-8; LG #9.3) má duchovný mandát učiť a objasňovať Božie zasľúbenia; časť II: súčasná situácia a dlhodobé utrpenie Palestínčanov, ktoré si vyžadujú intervenciu; a napokon časť III: dostupné právne pápežské intervencie. Chce odsúdiť antisemitizmus a zároveň chrániť práva na slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania. Esej sa usiluje zachovať správne rozlišovanie, aby sa to dosiahlo. Vyžaduje si láskavé čítanie, pretože publikum je na rôznych úrovniach vzdelania a je v nej veľa zložitostí, ktoré sa snaží spravodlivo zhrnúť.

POPRAD: Príliš veľa kresťanov zatvára oči pred utrpením nevinných Palestínčanov

Tento úvod prvýkrát sa objavil na stránke profesora Tsakanikasa’ Substack “Katolík 460: ‘Zbožštenie v Kristovi’ (2 Petra 1-4).”Časť I: Izrael druhého chrámu stratil svoj mandát &; Pravý Izrael má nový chrám &; Nový mandát podľa Listu svätého Pavla’Hebrejom &; Knihy Zjavenia 21, 14] sa objaví neskôr.