- Synodálna cesta ohrozuje základné učenie a autoritu Cirkvi.
- Cirkev nemôže meniť vieru podľa súčasných trendov a názorov.
- Mučeníci sú príkladom vernosti voči jednej svätej katolíckej viere.
- Musíme sa pevne držať tradície a učiť sa od našich predkov.
Srdcom pastiera, núteného povinnosťou a láskou, musím otvorene hovoriť o veci, ktorá v tomto čase ťažko dolieha na moju myseľ a srdce: o takzvanej “synodálnej ceste”, ktorá sa prezentuje ako cesta vpred pre Cirkev - ale v skutočnosti vedie preč od základov, ktoré položil náš Pán Ježiš Kristus.
Cirkev nie je naša, aby sme ju vynachádzali. Ona je mystickým telom Kristovým, založeným na Petrovej skale, vedeným nástupcami apoštolov a posväteným Duchom Svätým. Akýkoľvek pokus nanovo definovať jej božskú konštitúciu - sploštením jej hierarchickej povahy alebo rozdelením doktrinálnej autority pápežstva medzi biskupské’ konferencie, zhromaždenia alebo laické výbory - nie je obnovou, ale roztrhnutím.
Synodálna cesta” sa odkláňa od jasného učenia a štruktúry, ktoré nám odovzdali apoštoli. Podkopáva petrovský úrad, ktorý ustanovil Kristus, keď povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu” (Mt 16, 18). Zavádza zmätok namiesto jasnosti, demokratický sentiment namiesto božskej autority a kompromis namiesto vernosti.
Cirkev si nemôže protirečiť. Nemôže dnes učiť to, čo včera odsúdila. Depozit viery nepodlieha vývoju na základe konsenzu. Ako napísal svätý Irenej Lyonský: “Cirkev, hoci je rozptýlená po celom svete, ba až na kraj zeme, prijala od apoštolov a ich učeníkov túto vieru … a starostlivo ju uchováva” (Proti herézam, 1.10.1).
V knihe Apokalypsa vidíme duše mučeníkov pod oltárom, ako volajú k Bohu (porov. Apok 6, 9-11). Sú to tí, ktorí sa držali viery až do smrti a odmietli sa skloniť pred duchom sveta. Pripomínajú nám, že byť katolíkom neznamená nasledovať módu doby, ale držať sa Kristovho kríža, nech sa deje čokoľvek.
PREČÍTAJTE SI: Pápež Lev’odkaz na svätého Augustína naznačuje, že sa líši od pápeža Františka v otázke ‘synodality’
Krv mučeníkov nie je len semenom Cirkvi – je aj jej normou. Zomreli vo vernosti jednej svätej katolíckej a apoštolskej viere, nie v synodálnej skúsenosti. Zomreli vo vernosti Cirkvi s jedným hlasom, jednou vierou, jedným krstom (porov. Ef 4, 5). Zneucťujeme ich svedectvo, keď sa snažíme nahradiť apoštolskú pravdu premenlivým vetrom ľudovej mienky.
Modlíme sa za pápeža, milujeme pápeža – ale nasledujeme Krista. A ak Svätá stolica presadzuje cestu, ktorá sa odchyľuje od viery apoštolov, musíme reagovať nie vzburou, ale pevnou vernosťou. A musíme spolu s Petrom a apoštolmi povedať: “Skôr máme poslúchať Boha než ľudí” (Sk 5, 29).
Prizývam vás, drahí veriaci, nedajte sa otriasť. Pevne sa držte toho, čo ste dostali. Postavte sa na stranu svätých a mučeníkov. Buďte ako múdre panny, s ozdobenými a horiacimi lampami, pripravené na Ženícha.
Pridržiavajme sa viery našich otcov – nezmenenej, nemennej a vždy pravdivej.
Pôvodne uverejnené na konte biskupa Stricklanda’X.