Aké sú priority pápeža Leva XIV. a prečo si zvolil práve toto meno?

Ako presne bude vyzerať pápežský úrad Leva XIV. Americký pápež naznačil svoje osobné priority, keď popri misijnej činnosti a odpore voči ateistickému priemyselnému rozvoju uviedol aj Druhý vatikánsky koncil a synodalitu.

V sobotu predniesol svoj inauguračný prejav pred kolégiom kardinálov, v ktorom im v súhrne predstavil pontifikát pápeža Leva XIV’. Možno mal na sebe bielu sutanu len necelých 48 hodín, ale Lev už mal v hlave stanovené priority.

Kľúčové témy nového pontifikátu

Nie je prekvapujúce, že vzhľadom na zameranie všetkých posledných pontifikátov a zameranie kardinálov Lev zdôraznil, že k budúcnosti sa pristupuje vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu:

V tejto súvislosti by som chcel, aby sme dnes spoločne obnovili našu úplnú oddanosť ceste, po ktorej univerzálna Cirkev už desaťročia kráča v nadväznosti na Druhý vatikánsky koncil.

“Prakticky by sa takýto akčný plán riadil tým, čo je uvedené v apoštolskej exhortácii pápeža Františka’ Evangelii Gaudium,” povedal Lev, keď poukázal na sedem “základných bodov” textu.

Vatican Media video pápeža Leva XIV, ktorý dnes vo Vatikáne vysvetľuje kardinálom výber svojho mena. https://t.co/nykBBIuCPE pic.twitter.com/wCkyhbUx8y

— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 10. mája 2025

Tieto priority zrejme spájajú aspekty Františkovho’ pontifikátu – so zameraním na “synodalitu” – s tradičnejšími aspektmi viery, ako je “primát Krista”, čo bol aspekt, ktorý František v posledných mesiacoch svojho pontifikátu neslávne bagatelizoval.

Pápežské témy Lea’zahŕňajú:

… návrat ku Kristovmu prvenstvu v ohlasovaní (porov. č. 11); misijné obrátenie celého kresťanského spoločenstva (porov. č. 9); rast kolegiality a synodality (porov. č. 33); pozornosť senzu fidei (porov. č. 119-120), najmä v jeho najautentickejších a inkluzívnych formách, ako je ľudová zbožnosť (porov. č. 123); láskyplná starostlivosť o najmenších a zavrhnutých (porov. č. 53); odvážny a dôverný dialóg so súčasným svetom v jeho rôznych zložkách a skutočnostiach (porov. č. 84; Druhý vatikánsky koncil, Pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 1-2).

Tento zoznam možno nie je prekvapujúci. Horlivých ctiteľov tradičnej omše možno znepokojí vysoká priorita, ktorá sa pripisuje dodržiavaniu Druhého vatikánskeho koncilu, vzhľadom na zmätok a omyly, ktoré sa v mene Druhého vatikánskeho koncilu presadili. Napriek tomu sa však dá očakávať, že Prevost – vysvätený v roku 1982 – bude opakovať tému aj mnohých “tradičnejších” kardinálov pri zdôrazňovaní Druhého vatikánskeho koncilu.

Ale pre niektorých je to dôvod na obavy. Biskup Athanasius Schneider navrhol, aby pápež namiesto toho, aby sa hral na Druhý vatikánsky koncil ako na základný kameň činnosti, nezabudol, že “naším prvým úplným záväzkom je evanjelium Ježiša Krista”. To je prvý záväzok každého pápeža, každého biskupa.”

Dnes som sa biskupa Schneidera opýtal na jeho myšlienky týkajúce sa “úplného záväzku pápeža Leva XIV’na ceste, ktorou sa univerzálna Cirkev uberá už desaťročia po Druhom vatikánskom koncile.” https://t.co/zGWg0P4x4w

“Myslím si, že pápež by nemal takto hovoriť,” Jeho… pic.twitter.com/9f3xgy4UDR

— Matt Gaspers (@MattGaspers) 12. mája 2025

Schneider dodal, že Druhý vatikánsky koncil bol vždy vydávaný za “pastoračný” a nesnažil sa presadzovať “definitívne učenie,” a preto by nemal byť principiálnym spôsobom, ako Cirkev chápe samu seba.

Ale štýl Lea”ako naznačil nejeden skúsený vatikánsky komentátor, vyzerá byť pravdepodobne takým, ktorý kombinuje prvky Františka a Benedikta XVI. Svedčí o tom aj to, že Leo’použil citáty z Benedikta’Spe Salvi, aby tak ešte viac potvrdil prvenstvo, ktoré vo svojom pontifikáte dáva II. vatikánskemu koncilu.

Vyzerá to tak, že americký pápež sa pravdepodobne neobmedzí na nasledovanie príkladu len dvoch pápežov. Pravdepodobne sa objavia prvky Františka a Benedikta – ako napríklad používanie Františkovho’ termínu “synodalita” spolu s Benediktovým štýlom pápežskej dôstojnosti – ale popri nich sa zdá, že Leo sa snaží napodobniť charizmu Jána Pavla II.

Prevost sa ako kňaz a kardinál stretol alebo slúžil pod všetkými tromi svojimi predchodcami – najtesnejšie, samozrejme, s Františkom ako šéfom dikastéria pre biskupov. Jeho postava však zostane jeho vlastnou, a hoci bude informovaný inými, nebude kópiou svojho bezprostredného predchodcu.

Dôvod pre regálne meno

Vo štvrtok večer sa odohralo jedno z mnohých prekvapení. Americký pápež mnohých šokoval, ale rovnako aj výber mena – Lev XIV, pápežského mena, ktoré sa nepoužívalo od smrti Leva XIII. v roku 1903.

Rýchlo sa začali objavovať teórie, ale netrvalo dlho, kým sám Lev vysvetlil dôvody výberu.

Silne súvisí so spomínanými hlavnými témami jeho pontifikátu, ale nesie aj Leove’obavy z rozvoja technológií v čoraz menej náboženskom svete. V príhovore ku kardinálom Lev vysvetlil:

Vybral som si meno Lev XIV. Sú na to rôzne dôvody, ale najmä preto, že pápež Lev XIII. sa vo svojej historickej encyklike Rerum Novarum zaoberal sociálnou otázkou v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie. V našich dňoch Cirkev ponúka všetkým pokladnicu svojho sociálneho učenia ako odpoveď na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý predstavuje nové výzvy na obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.

Meno dalo nádej mnohým katolíkom, ktorí zúfalo túžia po návrate k tradičným praktikám a učeniu vo Vatikáne, a určite by sa na papieri mohlo zdať, že pápež s menom “Lev XIV” by to mohol uskutočniť skôr ako pápež s menom “František II.”

Prevost bol vo svojich názoroch označovaný za umierneného, hoci jeho osobnosť je výrazne odlišná od jeho predchodcu, a preto vatikánski zasvätenci očakávajú pontifikát poznačený stabilitou a pokojom. Jeho niekoľko doterajších posolstiev bolo totiž určite viac kristocentrických a katolíckych ako posolstvá jeho predchodcu v podobnej fáze na začiatku pontifikátu.

Prevost bol v predchádzajúcich rokoch trochu mimo medzinárodného záujmu, napriek tomu, že bol dvakrát generálnym predstaveným svojho augustiniánskeho rádu. Zdá sa pravdepodobné, že tento štýl bude pokračovať aj počas jeho pontifikátu.

Už teraz sa snažil vytvoriť si rozvážny odstup a formálnosť v kontaktoch s ľuďmi, ktorí ho zdravili na ulici a na audienciách. Pre mnohých, ktorí vidia, že pápežstvo veľmi potrebuje obnovu miesta, ktoré by malo zastávať, je takýto prístup nielen vítaný, ale priam nevyhnutný.

Vekom iba 69 rokov by mohol Leoninov pontifikát ďaleko presiahnuť Františkov’ch 12 rokov. Čas ukáže, či sa takáto skorá analýza ukáže ako správna.

V závere svojho sobotňajšieho príhovoru Leo ponúkol záverečný komentár o tom, ako dúfa, že bude žiť petrovskú službu. Opakujúc slová pápeža Pavla VI. sa Lev takto vyjadril o pápežstve:

Nech prejde celým svetom ako veľký plameň viery a lásky zapálený vo všetkých mužoch a ženách dobrej vôle. Nech vrhá svetlo na cesty vzájomnej spolupráce a hojne požehnáva ľudstvo, teraz i vždy, samotnou Božou silou, bez ktorej pomoci nič nie je platné, nič nie je sväté.