- Starostlivosť o starších je svätou povinnosťou, nie bremenom.
- Vytvorenie dôverného vzťahu je kľúčové pre úspešnú starostlivosť.
- Každodenné rutiny pomáhajú znižovať úzkosť a zlepšujú pohodu.
- Naši starší sú cenní a obohacujú náš život, nie sú záťažou.
Ve svete, ktorý sa ženie za osobným pokojom a blahobytom, sú starší a zdravotne postihnutí ľudia často ponechaní bokom. Pri príležitosti Dňa matiek a nadchádzajúceho Týždňa povedomia o demencii v tomto mesiaci’by som sa chcela podeliť o niekoľko praktických tipov zo skúseností našej rodiny’so starostlivosťou o moju starú matku, ktorá trpí demenciou.
S manželom považujeme starostlivosť o našich starých rodičov za svätú povinnosť, ale uvedomujeme si, že táto práca lásky bude v každom prípade iná. Môj otec bol po dvojitej amputácii a vyžadoval starostlivosť v domove dôchodcov. Môj svokor dokázal s našou pomocou žiť samostatne. A už takmer dvanásť rokov sa staráme o moju matku v našom dome, keďže sa jej demencia zhoršuje. Keďže chápeme, že neexistuje univerzálne riešenie, uvádzame niekoľko vecí, ktoré nám ako opatrovateľom mojej mamy pomohli.
Prvé, starostlivosť o človeka s demenciou nie je práca pre jedného človeka. Najmä keď symptómy postupujú a váš blízky nemôže zostať sám, bude potrebné, aby sa do starostlivosti o neho zapojili aspoň dvaja, ak nie viac ľudí. V našom prípade sme s manželom hlavnými opatrovateľmi mamy’spolu s pomocou rodinných príslušníkov, ktorí nám v priebehu rokov poskytli prestávky. Starostlivosť o dospelého človeka so zdravotným postihnutím je obohacujúca, ale môže byť emocionálne a fyzicky náročná. Potrebujete niekoho, kto vám bude kryť chrbát. Starostlivosť o moju mamu nás s manželom v skutočnosti zblížila, pretože sa staráme jeden o druhého, ako aj o moju mamu. Keď jeden z nás začne byť preťažený, ten druhý je tu, aby ho zastúpil.
ČÍTAJTE: Škotský prvý minister John Swinney vyjadruje nesúhlas s návrhom zákona o asistovanej samovražde
Vyvinutie dôverného vzťahu s mamou na začiatku bolo kľúčovou súčasťou nášho dlhodobého úspechu. Keď mama prišla po prvýkrát, vytvorili sme rutinu, na ktorú sa mohla spoľahnúť – neočakávané je pre niekoho so zlou pamäťou desivé. Snažili sme sa vysvetľovať veci pomaly a opakovane, pričom sme používali lístočky ako užitočné pripomienky. Pomáha mi, keď si spomeniem, koľkokrát mi mama v detstve opakovala presne to isté!
Každodenná rutina tiež pomáha každému dobre sa vyspať. Ako mama starne, rada si niekedy pospí, takže sme zistili, že švajčiarske müsli je dobrá voľba na raňajky: je dobré podávané teplé, ale ak si pospí, je dobré aj studené. Takto jej môžem nechať raňajky vonku a venovať sa iným povinnostiam. S postupujúcou demenciou ju tiež ľahšie odradí krájanie mäsa alebo používanie polievkovej lyžice a jednoducho to vzdá so slovami: "Nemám hlad." Na obed jej teda dávame jedlo z prsta: sendviče, ovocie, mrkvu a, samozrejme, sušienky! Na večeru sa snažíme sadnúť si spolu a ja jej rada pripravím tanier dopredu, kde je všetko nakrájané a namastené maslom; tak sa nemusí cítiť, že jej krájaním jedla pri stole pred všetkými robím dieťa.
Po večeri s ňou jeden z nás (zvyčajne manžel) pozerá televíziu alebo jej pomáha skladať puzzle či hrať jednoduchú kartovú hru. Potom jej pomôžem pripraviť sa do postele, pričom každý večer používam rovnaký postup: tabletky, nočná košeľa, pohár vody a nechávam v kúpeľni zapnuté nočné svetlo. Vždy sa ma pýta, či musím ísť domov veľmi ďaleko, a vždy sa teší, keď počuje, že bývam v tej istej budove! Aj keď si’nepamätá moje meno, zostáva materinská, milujúca a starostlivá.
Medeikácia pomohla znížiť maminu úzkosť’. Užíva antidepresíva a oveľa menej úzkostná bola pri užívaní lieku proti demencii s názvom rivastigmín. Každý človek’reaguje na lieky inak a vyskúšali sme aj iné recepty, ktoré neboli také užitočné. Sme veľmi vďační, že jej lekári boli ochotní spolupracovať s nami pri hľadaní liekov, ktoré pomáhajú a sú dobre tolerované. Lieky však nie sú úplným riešením jej úzkosti. Mama vníma naše správanie a nálady, preto sa snažíme, aby sme jej počas dňa poskytovali veľa úsmevov a uistenia.
Starosť o staršieho rodiča znamená, že budete tráviť veľa času doma, preto je dobré nájsť si veci, ktoré vás budú baviť robiť okolo domu. Odporúčam nájsť si nové veci, ktoré sa môžete naučiť a zvládnuť. Koniec koncov, ak má váš rodič demenciu, musíte urobiť všetko pre to, aby ste si udržali vlastný mozog flexibilný! Napríklad, keďže moja mama je Švajčiarka a upokojuje ju, keď počuje svoju materinskú reč, používal som online program na zdokonalenie svojej vysokoškolskej nemčiny. A keďže som sa vždy chcela naučiť hrať na klavíri, začala som chodiť na hodiny klavíra.
Je to veľa práce starať sa o starnúceho rodiča, ale výhody prevyšujú investíciu. Moja švagriná to vyjadrila takto: “Máte veľa práce, ale nakoniec ste šťastní: máte všetky spomienky!” V tých ťažkých chvíľach (ako napríklad upratovanie chyby na toalete) mi pomáha uvedomiť si, že čokoľvek robíme “pre tých najmenších”, je to isté, ako keby sme to robili pre samotného nášho Pána. A koniec koncov, moja mama za mňa urobila veľa špinavej práce, keď som bol malý.
Práve sme oslávili maminých’88 narodeniny a jej radosť z toho, že vidí svoje deti a vnúčatá, bola na nezaplatenie. Vzhľadom na to, že sa čoraz častejšie ozývajú hlasy podporujúce smrť s asistenciou lekára ako prostriedok na zabránenie pokročilej demencie, musíme dať našim starším rodinným príslušníkom najavo, že sú cenní a vážení. Ako hovorieval môj múdry mentor: “Nie ste príťažou, robíte náš život bohatším!"”
Heidi Klessig MD je anestéziologička na dôchodku a špecialistka na liečbu bolesti, ktorá píše a prednáša o etike odberu a transplantácie orgánov. Je autorkou knihy “The Brain Death Fallacy” a jej prácu možno nájsť na stránke respectforhumanlife.com.