Trump musí prestať koketovať s vojnou proti Iránu

Trumpova administratíva a iránska vláda 25. apríla uzavreli ďalšie kolo jadrových rokovaní. Vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy” označil diskusiu za “pozitívnu a produktívnu.” Iránsky”minister zahraničných vecí Abbás Araghčí povedal, že je “plný nádeje, ale veľmi opatrný.”

Mnoho závisí od toho, či je prezident Donald Trump vážne odhodlaný dosiahnuť dohodu s islamským štátom. Dlho sa zdalo, že je v zajatí nesúrodej skupiny uber-jastrabov a neokonzervatívcov, z ktorých mnohí podporovali iracký debakel a teraz vedú kampaň za vojnu proti Iránu. Hoci prezident tvrdí, že chce diplomatické riešenie, podľa&nbspsprávy&nbspVojnová zóna presúva&nbspna Stredný východ bombardéry B-2 stealth, stíhačky, podporné lietadlá, ďalšiu údernú skupinu lietadlových lodí, protivzdušnú obranu a ďalšie”.

Čítajte: Myslíte si, že viete, kto vytvára peniaze? Pravdepodobne sa mýlite a tu’je dôvod

Pred mesiacom Trump vyhlásil, “Ak sa nedohodnú, bude sa bombardovať. Bude to bombardovanie, aké ešte nikdy nevideli.” V rozhovore zverejnenom koncom minulého mesiaca odmietol obavy z vytrvalej kampane izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zatiahnuť Američanov do vojny s Iránom a vyhlásil: “Možno do nej pôjdem veľmi rád, ak sa nám nepodarí uzavrieť dohodu. Ak’sa nedohodneme, budem’viesť vojnu.”

Nie je pochýb, že Trump, podobne ako Čína vo svojej politike voči Taiwanu, dúfa, že zastrašovanie prinesie priaznivý výsledok. Ale podobne ako Tchaj-pej, aj Teherán už roky odoláva tlaku. Čo ak Irán odmietne prezidentove’podmienky? Pred schválením vojenských úderov na jeho jadrové zariadenia by si mal uvedomiť, že po unáhlenom konaní často nasleduje pokánie vo voľnom čase – v jeho prípade po zvyšok funkčného obdobia a pravdepodobne aj dlhšie. Spustenie nevyprovokovanej vojny proti Iránu by v porovnaní s ňou urobilo z odkazu Georga W. Busha katastrofálne dedičstvo dobrú vizitku.

Radikálne sily, ktoré ovládajú súčasný teheránsky režim, sú, samozrejme, zlomyseľné. Žiaľ, viaceré americké administratívy urobili veľa pre to, aby sa z Iránu, štátu a mnohých jeho obyvateľov stali protivníci, ak nie nepriatelia. V roku 1953 prezident Dwight Eisenhower na príkaz Veľkej Británie, nahnevanej na Teherán, ktorý znárodnil britské ropné aktíva, pomohol zvrhnúť zvoleného premiéra Mohammeda Mosaddegha a posilniť postavenie šacha Mohammada Rezu Pahlavího, ktorý bol väčšinou len figúrkou.

Po štvrťstoročie Washington podporoval svojho často ťažkého, ale vždy skorumpovaného a autokratického partnera. Prezident Jimmy Carter, ktorý ostentatívne propagoval ľudské práva, usporiadal pre šacha trápnu štátnu večeru a odplatil to pochlebovačskou návštevou Iránu. Iróniou osudu je, že práve tento nominálny americký spojenec začal v Teheráne’jadrový program.

Rastúci nesúhlas verejnosti nakoniec ukončil vládu dynastie Pahlavíovcov, a to aj napriek tomu, že Carterova administratíva’podporila smrteľné potlačenie. Podľa správy denníka New York Times:

Počas obeda v Knickerbocker Clube v New Yorku sa [prezident] Carter osobitný vyslanec pre Teherán gen. Robert E. Huyser, povedal tímu projektu Eagle, že naliehal na iránskych&nbspvrchných vojenských veliteľov, aby zabili toľko demonštrantov, koľko bude potrebné na udržanie šacha pri moci. Ak by streľba nad hlavami demonštrantov nepomohla ich rozohnať, “prejdite na zameriavanie na hrude,” povedal generál Huyser, ktorý to podľa zápisnice z obeda povedal iránskym generálom. “Bol som prísny a hlučný voči armáde,” dodal, ale nakoniec bol najvyšší generál “bezcharakterný.”

Nehľadiac na mnohé zločiny šacha’Spojené štáty poskytli umierajúcemu diktátorovi útočisko.

Nasledoval radikálny islamský štát, ale napriek prvým únosom amerických diplomatických pracovníkov Teherán nikdy vážne neohrozil USA. Nasledujúce administratívy poskytovali represívnemu režimu šacha trvalú podporu a predaj zbraní. Hoci jeho vynútenú modernizáciu pochopiteľne privítali vzdelané elity aj Západ, medzi tradičnejšími komunitami vyvolala odpor a opozíciu a podnietila islamskú revolúciu.

Po šáhovom zvrhnutí Reaganova administratíva podporovala krvavú agresiu Iraku proti Iránu a dokonca preplávala ropné tankery, aby ochránila príjmy Bagdadu. Výsledkom bolo osem strašných rokov konfliktu a milión alebo viac obetí. USA tiež vyzbrojovali Saudskú Arábiu a Izrael, hlavných regionálnych rivalov Iránu, uvalili na Teherán hospodárske sankcie, opakovane sa vyhrážali vojenským zásahom proti islamskému režimu, rozmiestnili okolo Iránu letecké a námorné prostriedky, zavraždil Qassema Soleimaniho, vplyvného šéfa iránskych síl Quds Force, a aktívne zasahoval v prospech Izraela aj po tom, ako ten inicioval vojenské útoky na iránsky personál a záujmy, vrátane diplomatické zariadenie v Sýrii a vládnu budovu v Teheráne. Nemalo by byť prekvapením, že mnohí iránski politici si želali vybudovať silný odvetný jadrový arzenál.

Čítajte: Trump blasts ABC as ‘one of the worst’ media outlets pushing ‘fake news’

Napriek prevažujúcej úlohe militantných Islamských revolučných gárd však existujú aj umiernenejší a zodpovednejší vodcovia, ktorí s Obamovou administratívou vyrokovali Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Táto dohoda obmedzila iránsky jadrový program. Okrem toho následné iránske vlády nadviazali détente so Saudskou Arábiou, ktorej de facto vládca Mohammed bin Salman, kedysi nazval iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího “novým Hitlerom Blízkeho východu.” V polovici apríla saudský minister obrany odcestoval do Teheránu na rokovania, pričom išlo o prvú návštevu vysokopostaveného saudského kráľovského predstaviteľa za takmer 30 rokov.

Aj keď vojnová lobby Washingtonu odmieta vhodnosť Teheránu ako partnera na rokovania, Iránci dodržali JCPOA. Na druhej strane Washington sa ukázal ako neverný. Kongres sa postavil proti dohode a podkopal jej vykonávanie. Obamova administratíva urobila len málo pre zmiernenie vedľajších účinkov zostávajúcich sankcií USA, ktoré naďalej odrádzali od obchodu s Iránom a investícií v Iráne.

Aj napriek tomu, že Teherán naďalej dodržiaval dohodu, Trump od nej odstúpil a obnovil sankcie, čo viedlo islamský režim k oživeniu jeho jadrového programu. Potom sa Bidenova administratíva namiesto obnovenia dohody snažila využiť porušenie dohody svojho predchodcu’a vynútiť si prísnejšie podmienky.

Po tom všetkom USA hrozia vojenskou akciou. Vojna však nie je len ďalším nástrojom zahraničnej politiky. Je jedinečná, posiela Američanov do boja, zabíja a zneškodňuje mnohých. Znamená tiež navštevovanie smrti a ničenia iných národov a krajín. Aj hospodárske náklady sú vysoké. Predstavte si Ameriku, keby tisíce životov a bilióny dolárov neboli premrhané v nerozumných vojnách Washingtonu’ za posledné štvrťstoročie. Konflikt s Iránom by len zvýšil zločineckú daň.

Situácia s Teheránom je jedným z najväčších zlyhaní politiky strýčka Sama, ale vojna nie je riešením. Vojenská akcia by v skutočnosti nebola oprávnená, ani keby sa zdalo, že by mohla byť v istom abstraktnom zmysle úspešná. Vojna by mala vyžadovať vážne a bezprostredné ohrozenie životne dôležitých alebo kritických záujmov. Irán v každom ohľade zaostáva.

Po prvé, JCPOA preukázala úspech diplomacie. Dohoda zaviedla vážne obmedzenia pre iránsky jadrový program, znížila pravdepodobnosť šírenia jadrových zbraní, a “zabezpečila, že v najhoršom prípade bude Irán šíriť jadrové zbrane z nižšej základne.” Rijád ani Jeruzalem spolu so svojimi zástancami vo Washingtone neboli s dohodou spokojní, pretože boli odhodlaní viesť vojnu USA proti Teheránu bez ohľadu na náklady – pre Američanov aj Iráncov. Napriek tomu JCPOA priniesla prospech USA aj Blízkemu východu, pretože zabránila zbytočnej vojne a šíreniu jadrových zbraní.

Nanešťastie, po tom, ako Trump obnovil hospodársku vojnu, Irán predvídateľne oživil svoj jadrový program. V dôsledku toho má dnes Teherán lepšiu pozíciu na zabezpečenie výsledkov. Saudská Arábia’korunný princ Mohammed bin Salman pohrozil, že sa zapojí do jadrových pretekov. A izraelská vláda riskovala vojnu tým, že cielila na aspekty iránskeho&nbspprogramu a hrozila širšími údermi, hoci pravdepodobne nemala prostriedky na zastavenie vývoja zbraní.

Čítajte: Matt Walsh hovorí Tuckerovi Carlsonovi, že homosexuálna adopcia je ‘ohavnosť’

Po druhé, Irán nie je ľahký cieľ. Má trikrát viac obyvateľov ako Irak a na rozdiel od neho nebol umelo vytvorený Západom. Dokonca ani mladší Iránci, ktorí chcú liberalizáciu, pravdepodobne neuvítajú americké bomby. Irán by síce streleckú vojnu prehral, ale mohla by spôsobiť vážne straty na strane USA a regionálne škody. Iránsky vojenský veliteľ Amir Ali Hajizadeh varuje: “Američania majú v regióne najmenej 10 základní s 50 000 vojakmi, čo znamená, že sedia v sklenenom dome” – a mali by sa mať na pozore pred hádzaním kameňov.

Vojenská akcia by pravdepodobne len oddialil vývoj bomby a určite by presvedčila všetkých pochybovačov režimu, že potrebujú jadrovú zbraň na prežitie. Okrem toho by bola pravdepodobne potrebná dlhšia vojenská kampaň, aby bola vážna šanca zastaviť iránsky jadrový vývoj. Michael Eisenstadt z Washingtonského inštitútu predpovedal, že “preventívny útok pravdepodobne nebude jednorazový, ale skôr úvodné kolo dlhej kampane využívajúcej vojenské údery, tajné akcie a ďalšie prvky národnej moci. Takáto kampaň by mohla predznamenať buď stabilnejšie usporiadanie regiónu, alebo novú nebezpečnú fázu.”

Vojna by navyše ohrozila susedov Teheránu. Zúfalý Irán by mohol zaútočiť na zariadenia, v ktorých sa nachádzajú americké jednotky v celom Perzskom zálive, a snažiť sa zablokovať dopravu ropy. Nahnevané obyvateľstvo by mohlo napadnúť kráľovské režimy so zanedbateľnou ľudovou legitimitou. Čo pomáha vysvetliť, prečo dokonca aj Saudská Arábia, kedysi nadšený zástanca americkej vojenskej akcie proti Iránu, vyzvala USA a Izrael aby nepustili vojnových psov.

Tretia vec je, že Teherán nepoužije jadrové zbrane proti USA, vzhľadom na to, že Washington’je schopný odvety v masívnom meradle. Irán sa usiluje o odstrašenie v zlom susedstve, kde jadrové útoky Izraela’dramaticky demonštrujú jeho konvenčnú prevahu. Ten je navyše už dlho neformálne spojený s niekoľkými kráľovstvami Perzského zálivu a ďalšími arabskými štátmi, pričom Irán je ich hlavným cieľom. Hoci ten výrazne zlepšil svoje vzťahy so susedmi, zostáva zraniteľný. Regiónu by prospela účinná rovnováha síl.

Skutočne, pred 13 rokmi Kenneth Waltz na Saltzmanovom inštitúte vojnových a mierových štúdií provokatívne uvádzal, že jadrový Irán “by bol pravdepodobne najlepším možným výsledkom: tým, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou obnovil stabilitu na Blízkom východe.”Izrael”brutálne zaobchádzanie s Palestínčanmi, ktorých má pod kontrolou, a s Arabmi v iných častiach sveta poukazuje na jeho nebezpečnú kombináciu nadmerných ambícií a moci:

Izraelský”regionálny jadrový monopol, ktorý sa za posledné štyri desaťročia ukázal ako pozoruhodne trvalý, dlhodobo podnecuje nestabilitu na Blízkom východe. V žiadnom inom regióne sveta neexistuje osamotený, nekontrolovaný jadrový štát. K súčasnej kríze najviac prispel Izrael a nie Irán, ktorý by chcel mať jadrový arzenál. Sila si predsa žiada, aby bola vyvážená.

Čítajte: Bombshell HHS report confirms the ‘irreversible’ harm caused by child gender ‘transitions’

Najlepšia by bola dohoda Teheránu o vzdaní sa jadrových zbraní, ktorú by umožnili príslušné izraelské a americké orgány.Po štvrté, Amerika má na Blízkom východe a v Perzskom zálive čoraz menšiu stávku. Tento región nikdy nebol jej životným záujmom. Strach zo studenej vojny vyvolával pokus Sovietskeho zväzu odrezať USA a Európu od dodávok ropy. Teraz vojenská slabosť Ruska, závislosť Číny od dovozu energie, zvýšená rozmanitosť medzinárodného trhu a rozšírená americká produkcia energie neustále znižujú hrozby a význam ropy z Blízkeho východu. Sekundárnou obavou bolo prežitie Izraela’ale najväčšia hrozba pre Jeruzalem je dnes vnútorná, rastúca nemožnosť Izraela byť demokratickým a zároveň židovským.

V každom prípade bezohľadná túžba po lacnom benzíne a bizarné spájanie biblického a moderného Izraela neposkytujú žiadne ospravedlnenie pre to, aby USA išli do vojny. Ako sme už uviedli, za posledné štvrťstoročie washingtonskí politici sľubne obetovali americké životy a bohatstvo v neuvážených stredovýchodných konfliktoch. Pridanie Iránu na zoznam chybných amerických cieľov by bolo zločinom.

Trump určite vie lepšie, ako začať strieľať na Irán. V kampani sa staval proti večným vojnám. Kritizoval zločinný útok Georgea W. Busha’na Irak. V roku 2019 Trump odmietol odvetu voči Iránu za jeho zostrelenie amerického dronu a za útok na saudské ropné zariadenia. Ani jeden z nich nebol dôvodom na vojnu. Ani dnes nie je dôvod na konflikt s Iránom. Keď dokonca Rijád nalieha na USA  a Izrael aby nerozpaľoval Stredný východ, prezident by mal zachovať mier.

Prepísané so súhlasom The American Conservative.