Kardinál Zuppi by mohol byť pápežom: kto to je?

Vedúci talianskej biskupskej konferencie, kardinál Matteo Zuppi, je v centre pozornosti pápežov, pretože špekulácie o konkláve sa stupňujú, ale kto to vlastne je?

Kardinál má v oblasti morálky, liturgie a doktríny viacero červených vlajok pre tých, ktorí sa snažia zostať v úzkom súlade s katolíckym učením, ale zároveň sa uistil, že hrá na obe strany, aby získal podporu.

Aj keď sa pred koncilom hovorilo najmä o kardinálovi Pietrovi Parolinovi ako hlavnom kandidátovi na pápeža, jeho šance sú čoraz neistejšie, najmä vzhľadom na to, že taliansky blok je rozdelený medzi Parolina, Zuppiho a 60-ročného Pierbattistu Pizzaballu. Zuppiho by mohli presadiť aj Európania, ktorí si želajú kardinála, ktorý pozná Vatikán, ale nie je tak formálne spojený s Františkovým’odkazom.

Zuppi by však bol znepokojujúcim kandidátom pre mnohých katolíkov, ktorí sú oddaní cirkevnému’učeniu a morálke.

Zuppi, narodený v Ríme v októbri 1955, bol pápežom Františkom vymenovaný za kardinála v októbri 2019. Týmto krokom sa dostal do centra pozornosti ľudí mimo Talianska, ale už predtým si získal značný počet priaznivcov a vplyv.

Ješte väčšia sláva prišla, keď ho zvolili jeho biskupi a potom ho pápež v roku 2022 vybral za hlavu Konferencie biskupov Talianska’

.

V roku 1981 bol vysvätený pre diecézu Palestrina a hneď nato bol pridelený do Baziliky Santa Maria in Trastevere v Rímskej diecéze, kde slúžil pod vtedajším otcom Vincenzom Pagliom, dnes arcibiskupom.

Prečo takýto krok? Odpoveď spočíva v jeho úzkych väzbách so skupinou Sant’Egidio, organizáciou so silným vplyvom vo Vatikáne, ktorej skutočná moc je však v anglosfére málo docenená.

Zuppi a Sant’Egidio

Zuppi sa ešte ako študent stretol so zakladateľom Sant’Egidio Andreom Riccardim a začal s touto skupinou neuveriteľne blízky vzťah, ktorý pretrváva dodnes. Sídli v Trastevere – veľmi blízko Baziliky Santa Maria – Sant’Egidio sa označuje za skupinu humanitárnej pomoci a aktivistov.

Jeho sila vo Vatikáne pápeža Františka’ je pozoruhodná. Popri Zuppim sa skupina môže pochváliť kľúčovými konexiami vrátane arcibiskupa Pagliu – bývalého prefekta Pápežskej akadémie pre život – a hovorcu Svätej stolice Mattea Bruniho.

Málo známa je kľúčová úloha, ktorú skupina Sant’Egidio zohrala pri sprostredkovaní kontroverznej čínsko-vatikánskej dohody, ktorá bola podpísaná v roku 2018. Ich úloha pri vytváraní základov pre túto dohodu sa začala v roku 2005, keď podnikli stretnutia s cieľom zblížiť Čínu a Svätú stolicu.

Okrem toho je skupina kľúčovým hráčom v ekumenických podnikoch, ako sú tie, ktoré sa v posledných rokoch dostali do centra pozornosti Vatikánu, pričom všetky sa uskutočnili v štýle “skandálne” medzináboženské stretnutie v Assisi v roku 1986, na ktorom sa pápež Ján Pavol II. modlil spolu s pravoslávnymi kresťanmi, protestantmi, židmi, moslimami, hinduistami, budhistami a zástupcami mnohých ďalších náboženstiev.

Pripojte sa k novéne biskupa Stricklanda’za svätého pápeža:

Komunita sa stala takou silnou, že dostala označenie “OSN z Trastevere.”

Ak by sa hnutie hippies posledných desaťročí dalo kodifikovať do charizmatickej, ekumenickej a geopolitickej skupiny, ktorá túži napnúť svoju moc na medzinárodnej scéne, potom by taký bol liturgický a teologický duch Sant’Egidia – a súčasne aj duch samotného Zuppiho.

V rokoch 2000 až 2012 pôsobil ako generálny cirkevný asistent komunity Sant’Egidio.

Zuppi opustil baziliku Santa Maria v roku 2010, ale zostal ako kňaz v Ríme a mohol udržiavať kontakty so skupinou. V januári 2012 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za jedného z pomocných biskupov Ríma a v roku 2015 ho František vymenoval za arcibiskupa Bologne.

Zuppi počas svojej biskupskej – a teraz už kardinálskej – kariéry horlivo stelesňoval ekumenický a liberálny názor, ktorý praktizuje Sant’Egidio, a stal sa jedným z popredných cirkevných zástancov skupiny.

Ako zaznamenal veterán vatikanistiky Sandro Magister, zosnulý kardinál George Pell zvykol poznamenať: “Buďte opatrní, pretože ak bude Zuppi zvolený v konkláve, skutočným pápežom bude Andrea Riccardi.”

Sám Magister dodal: “Že ten, kto bude riadiť Cirkev, ak bude [Zuppi] zvolený, nebude on, ale Andrea Riccardi, všemocný zakladateľ a hlava spoločenstva, kde nikdy nepadol žiadny list bez jeho súhlasu.”

Veď sa opisuje, že stále po moci bažiaci Riccardi a jeho skupina Sant’Egidio sa snažili “riadiť” posledné tri konkláve, hoci zatiaľ bez priameho úspechu.

Tejto skupine sa však ešte môže podariť prekaziť, keďže magister opovedal nedávno, že Zuppiho’väzby na Sant’Egidia sú natoľko verejné, že niektorí z jeho bratov kardinálov sa pozastavili nad tým, že sa obávajú prenechať moc na tróne bábkovému majstrovi.

Zuppi bol označený za kandidáta kontinuity: ale v pravom stelesnení ducha Sant’Egidia môže byť kandidátom, ktorým musí byť, aby uspel. Doteraz mu Františkove’rečnícke body vychádzali, ale zároveň prejavil podporu – do istej miery – aj veciam, proti ktorým František vystupoval.

Zuppi a slobodomurári

Zuppi sa dočkal pochvaly aj z prekvapivej strany, keď sa v roku 2020 jeden zo slobodomurárskych veľmajstrov vyslovil na podporu Zuppiho ako budúceho pápeža, čiže papabile.

V rozhovore v interview v októbri 2020 Gioele Magaldi – bývalý ctihodný majster prestížnej rímskej slobodomurárskej lóže “Monte Sion” a neskôr veľmajster Demokratického Grande Oriente – prezradil, že Zuppi vykonal Magaldiho’sobáš a tiež podporil kardinála na pápežský stolec.

“Poznám však vatikánsky svet a spomedzi kardinálov si najviac vážim Mattea Zuppiho, ktorý ma mimochodom zosobášil. Bol by veľmi dobrým pápežom,” povedal Magaldi.

Zuppi v Cirkvi

Keď sa objavila správa, že Zuppi – alebo “Don Matteo”, ako sa mu páči – sa má stať kardinálom, talianska ľavica radovala sa so slovami: “Máme kardinála!”

V roku 2018 Zuppi písal esej pre taliansky preklad široko odsudzovanej knihy otca Jamesa Martina’pro-LGBT knihu, pričom uviedol, že dielo je “užitočné pre povzbudenie dialógu, ako aj vzájomného poznania a porozumenia vzhľadom na nový pastoračný postoj, o ktorý sa musíme usilovať spolu s našimi bratmi a sestrami L.G.B.T.”

Takisto citoval Kardinála Kevina Farrella’ pochvalu knihy, pričom poznamenal, že “pomôže aj katolíkom L.G.B.T. cítiť sa viac doma v tom, čo je koniec koncov ich cirkev.”

Zuppi tiež pochválil iné pro-LGBT dielo, ktoré napísal zamestnanec Konferencie biskupov Talianska’v roku 2020 a ktoré vyzýva na zmenu cirkevného’učenia o homosexualite. Napísal predslov k dielu: “Keď sa v našich spoločenstvách naozaj začneme pozerať na ľudí tak, ako sa na nich pozerá Boh, potom sa aj homosexuáli a všetci ostatní začnú cítiť, samozrejme, súčasťou cirkevného spoločenstva, na ceste.”

Kardinál má za sebou dlhú históriu tolerantnej otvorenosti voči homosexualite. Keď v roku 2022 vypukol škandál okolo kňaza jeho diecézy, ktorý predsedal prvému zdokumentovanému požehnaniu osôb rovnakého pohlavia v Taliansku’kňaz povedal, že Zuppi o plánovanom podujatí dobre vedel.

Potom, ako sa škandál roztočil, sa snažil zacúvať, ale jeho kroky neboli dobre prijaté katolíkmi, ktorí už boli pobúrení.

Prýchlo o 18 mesiacov do Fiducia Supplicans, ktorá takéto podujatia povolila, a Zuppi to privítal.On oznámil stanovisko talianskeho episkopátu podporujúce Fiducia Supplicans počas zasadnutia stálej rady 22. januára 2024.

S odvolaním sa na “dnešné’výzvy pre ohlasovanie evanjelia,” Zuppi uviedol, že biskupi “text privítali”. Nazval ho “dokumentom, ktorý je zasadený do horizontu milosrdenstva, láskyplného pohľadu Cirkvi’na všetky Božie deti, avšak bez toho, aby sa odklonil od učenia Magistéria.”

V decembri bol Zuppi citoval ako kľúčový podporovateľ jubilejnej púte LGBT do Ríma, ktorá bude prechádzať Vatikánom v septembri tohto roku.

Kardinál však prejavil aj otvorenosť voči tradičnej omši. Dobre informovaný taliansky blog “Messa in Latina” poznamenal, že “vždy, keď bol požiadaný, celebroval tridentskú omšu.”

Najmä po Františkových’ obmedzeniach týkajúcich sa tradičnej omše Zuppi prednášal nad pápežskými nešporami v Ríme, na každoročnej púti latinskej omše, ktorá má veľký ohlas.

Zuppi na svetovej scéne

Vatikán’vo vlastných životopisných údajoch o Zuppim vyzdvihuje jeho predchádzajúcu sprostredkovateľskú činnosť v Mozambiku po boku Sant’Egidia.

Uprostred rusko-ukrajinskej vojny sa Zuppi opäť objavil na medzinárodnej scéne po tom, čo ho pápež František poveril sprostredkovaním mierových rozhovorov medzi oboma stranami. Pápežova nominácia bola pozoruhodná aj tým, že do tejto úlohy nebol vybraný kardinál štátny sekretár Pietro Parolin, čo svedčí o rastúcej roztržke medzi Parolinom a Františkom v posledných rokoch.

V tejto funkcii Zuppi podnikol niekoľko ciest na Ukrajinu a do Ruska v snahe sprostredkovať mier a uľahčiť výmenu rukojemníkov. V rámci celkovej misie vycestoval aj do Bieleho domu, kde sa v roku 2023 stretol s prezidentom Joeom Bidenom.

V skutočnosti sa Zuppiho’úloha a zodpovednosť – spolu so slávou – v tejto pozícii stále zväčšovali a on osobne vycestoval aj do Číny a na Blízky východ, aby konal v mene pápeža’v mene mieru.

Kým Parolin sa snaží udržať si moc, Zuppi si v skutočnosti získal skutočný vplyv na svetovej scéne, čo znamená, že mnohí kardináli ho môžu považovať za silnejšieho kandidáta na riešenie súčasných geopolitických kríz.

Zuppiho niektorí označujú za podporovateľa Parolinovej’kontroverznej čínsko-vatikánskej dohody, hoci dôkazy sa hľadajú ťažko. Vzhľadom na jeho rastúce vzťahy s čínskymi predstaviteľmi v rámci mierovej misie ho však Peking môže považovať za favorizovaného kandidáta, ktorý by mohol mať rád priateľa na Petrovom stolci, a to takého, ktorý je menej viditeľne pošpinený ako Parolin.

Kým Štátnemu sekretariátu pápež František postupne odňal moc, Zuppi’mu vzrástol medzinárodný profil a povinnosti, čím sa stal takmer paralelným štátnym sekretárom – čo sa nebude páčiť Parolinovi, ak sa bude chcieť objaviť na lodžii v bielom zucchette a sutane.

Zuppi a prisťahovalectvo

František urobil z témy prisťahovalectva hlavnú tému svojho pontifikátu, pričom nerozlišuje medzi legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom. Európu v súčasnosti sužujú problémy vyplývajúce z rozsiahleho nekontrolovaného nelegálneho prisťahovalectva, ktorého veľká časť smeruje cez Taliansko.

Zuppi bol zaznamenaný ako silný podporovateľ kontroverznej postavy Lucu Casariniho, ktorého činnosť uľahčujúca nelegálnu imigráciu bola predmetom veľkej pozornosti talianskych médií a súdneho systému.

V správe z roku 2020 správy od Casariniho kňazovi spolupracovníkovi jeho skupiny poukazovali na skutočnosť, že mať Zuppiho na čele talianskych biskupov by zabezpečilo pohotový tok peňazí pre Casariniho’operáciu uľahčovania nelegálneho prisťahovalectva.

Casarini bol neskôr pozvaný k účasti na synode o synodalite ako jeden z členov bez hlasovacieho práva.

Pri nevyčerpávajúcom spracovaní Zuppiho’politickej, náboženskej a morálnej minulosti už existuje dostatok dôkazov, ktoré naznačujú, že Zuppi by nebol bezpečným párom rúk, ktorý by viedol Cirkev vpred pri ohlasovaní Kristovho učenia. Ak by bol zvolený, katolíci by mohli očakávať, že mnohé z Františkových’revolučnejších tém budú v Cirkvi pokračovať, hoci možno v inom štýle.