- Ouellet, kedysi konzervatívny, sa odklonil od tradičnej katolíckej viery.
- Podporuje Amoris Laetitia, ktorá obsahuje herézy a znesväcuje Najsvätejšiu sviatosť.
- Odsudzuje kritiku liberalizmu, čím oslabuje katolícku ortodoxiu a tradície.
- Jeho podpora synodálnej cirkvi ohrozuje základné učenie Katolíckej cirkvi.
Marc Ouellet, bývalý arcibiskup Quebecu, sa spomína ako potenciálny Františkov nástupca napriek tomu, že má osemdesiat rokov.
Kanadský prelát sa kedysi tešil povesti konzervatívca vďaka svojej povestnej mariánskej úcte, podpore kňazského celibátu a obhajobe katolíckej náuky v otázkach, ako sú svätenie žien, manželstvá osôb rovnakého pohlavia “a potraty. V Kanade, jednej z najagresívnejšie liberálnych krajín sveta, čelil veľkému nepriateľstvu liberálnych duchovných a médií.
Ouellet si však získal aj povesť novodobého “vikára z Bray”, ktorý svoje verejné vyjadrenia prispôsobuje tomu, čo sa podľa neho bude páčiť Vatikánu. Za Jána Pavla II. a Benedikta XVI. vydával “konzervatívne” zvuky, ale za Františka sa otvorene spojil s liberalizmom a modernizmom. Patrí sem vydanie knihy propagujúcej “synodalitu” a “synodálnu Cirkev”, je hlavným iniciátorom potláčania tradičnej liturgie a obhajuje Amoris Laetitia a uctievanie Pachamama.
Dôkazy uvedené nižšie vyvolávajú dostatočné pochybnosti o jeho ortodoxnosti, takže bez úplného vyznania katolíckej viery a odvolania omylov, ktoré explicitne alebo implicitne podporoval, sa zdá nemožné, aby mohol byť považovaný za vhodného na zvolenie za pápeža. Zásady, ktoré nám umožňujú dospieť k tomuto záveru, sú uvedené zde.
V roku 2017 Ouellet odsúdil to, čo nazval “alarmistickou interpretáciou”, ktorá v Amoris Laetitia vidí “rozchod s tradíciou.” Povedal že je “zjednodušujúce a poburujúce” odsúdiť dokument “kvôli jednej poznámke pod čiarou.” To znamená, že podľa Ouelleta nemožno odsúdiť Amoris Laetitia len preto, že podporuje svätokrádežné prijímanie Tela, Krvi, Duše a Božstva nášho Pána Ježiša Krista. Týmto spôsobom sa jasne odklonil od dubia, ktoré v priebehu predchádzajúceho roka predložili Rímu štyria kardináli, a signalizoval svoj súlad s programom Františka, ktorého učenie v Amoris Laetitia označil za oficiálne, “dokonca normatívne.”
Ouellet považuje Amoris Laetitia za “pozoruhodný výsledok” “dvoch rokov konzultácií, úvah a rozlišovania.” Uviedol , že je “obzvlášť naliehavá a potrebná v Kanade” a že Amoris Laetitia musíme znovu čítať v “duchu pastoračného obrátenia” a s “vnímavosťou voči pápežskému učeniu”.
Amoris Laetitia obsahuje najmenej sedem heréz a zavádza prax systematického znesväcovania Najsvätejšej sviatosti. Dodržiavanie učenia Amoris Laetitia je nezlučiteľné s verejným vyznávaním katolíckej viery.
V roku 2024 vydal Ouellet knihu s názvom Slovo, sviatosť, charizma: Risks and Opportunities of a Synodal Church (Riziká a príležitosti synodálnej cirkvi). Na tlačovej konferencii pri príležitosti uvedenia knihy povedal: “Cirkev prežíva chvíľu načúvania Duchu Svätému.”
Povedal, že “treba poďakovať pápežovi Františkovi za to, že odvážne znovu otvoril diskusiu o katolíckej ekleziológii podľa línie vytýčenej Druhým vatikánskym ekumenickým koncilom.”František, tvrdil, “našiel spôsob, ako spojiť extrémy jeden po druhom a projektovať Cirkev dopredu, počnúc rozsiahlou operáciou počúvania a dialógu zameraného na spoločné budovanie synodálnejšej Cirkvi.”
V tomto príhovore vyjadril aj svoj vlastný krok k súladu s Františkovou relativistickou morálkou, ako sa prejavuje v Amoris Laetitia a Fiducia Supplicans:
V ignaciánskej škole pápeža Františka’ sa pomaly učíme o dôležitosti rozlišovania. Je to veľmi dôležitý a zložitý proces, pri ktorom nestačí len dobre poznať náuku alebo zákon. Človek sa musí naučiť rozlišovať aj prítomnosť Ducha. Aby bolo vedenie cirkvi otvorenejšie voči Duchu Svätému, ktorý pôsobí v každej situácii. Pomáha ľuďom, ktorí sa modlia a počúvajú, aby automaticky vedeli uplatňovať pravidlá spôsobom, ktorý zodpovedá im a ich morálnym či duchovným možnostiam. Za otvorenejšie cirkevné vedenie Duchu Svätému, ktorý pôsobí v každej situácii, pretože osvieti modliaceho sa a počúvajúceho človeka tak, že inštinktívne vie, ako aplikovať normy vhodným a pružným spôsobom vo vzťahu ku konkrétnym morálnym či duchovným možnostiam jednotlivcov a spoločenstiev.
Na záver pochválil “veľké synodálne hnutie, ktoré sa šíri v celej Cirkvi.”
Ouellet povolil, aby sa jeho titulárny kostol v Ríme, kostol Santa Maria in Traspontina, používal na pohanské rituály na počesť amazonského bôžika Pachamamy.
4. októbra František privítal bôžika Pachamamu vo vatikánskych záhradách; počas obradu sa niektorí klerici pred bôžika poklonili. Ouellet o tomto akte odpadnutia povedal: “[to] mi neprekážalo.”
Vatikánska expertka Diane Montagnaová uviedla, že Ouellet bol hybnou silou Traditionis Custodes. Ona písala:
Podľa dôveryhodných zdrojov viedli diskusiu kardinál Parolin, kardinál Ouellet a kardinál Versaldi a pilotovali ju určitým smerom.
V jeho vlastnej diecéze nariadil pravidelné slávenie nového poriadku omše komunite mníšok, dominikánkam Ducha Svätého, ktoré si od roku 1969 ponechali starý obrad.
Ouellet bol francúzskym súdom pokutovaný po tom, čo súd označil za “neslávne a nepríjemné” vylúčenie jednej mníšky z komunity bez toho, aby sa dopustila “najmenšieho priestupku.”Mníška bola odporkyňou jeho rozvracania rádu.
Rozprávanie LifeSiteNews’o tejto epizóde nájdete zde a zde.
Ouellet mal kedysi v tejto otázke povesť ortodoxného človeka. Zdá sa však, že podobne ako v iných otázkach, aj za Františka sa jeho postoj zmenil.
LifeSiteNews v apríli 2021 priniesli nasledujúcu správu:
Vatikán dnes oznámil trojdňové sympózium s názvom ‘za fundamentálnu teológiu kňazstva,’ ktoré sa má konať vo februári budúceho roka. Podujatie chce preskúmať vzťah medzi vysväteným kňazstvom a kňazstvom veriacich a potenciálne podkope tradičné učenie týkajúce sa sviatosti posvätného rádu: Kardinál Marc Ouellet odmietol na sympóziu vylúčiť diskusiu o ženských diakonkách alebo kňazskom celibáte.
Zpráva pokračuje:
Kardinál Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, pri ohlásení sympózia vyhlásil, že konferencia bude podporovať túžbu pápeža Františka’po ‘synodalite’, ktorá nadväzuje na témy navrhnuté Druhým vatikánskym koncilom, a prezradil, že sa bude diskutovať aj o témach, ako sú ženské diakonky a kňazský celibát.
O Ouelletovej’prezentácii odzneli tieto informácie:
Vzhľadom na nedostatok kňazských povolaní Ouellet poznamenal, že kľúčovým bodom sympózia bude vzťah medzi laikmi a vysväteným klérom.
Popisujúc súvislosť medzi Kristovým’kňazstvom a účasťou Cirkvi’na ňom, ako “kľúčovú otázku pre našu dobu,” Ouellet poznamenal, že ju možno pochopiť len skúmaním “základného vzťahu medzi kňazstvom pokrstených, ktoré posilnil Druhý vatikánsky koncil, a kňazstvom služobníkov, biskupov a kňazov, ktoré Katolícka cirkev vždy potvrdzovala a špecifikovala.”
Tento “vzťah” by si vyžadoval “pastoračné úpravy”, zahŕňajúce “ekumenické otázky, ktoré nemožno ignorovať, ako aj kultúrne hnutia, ktoré spochybňujú miesto žien v Cirkvi,” vysvetlil vtedy 75-ročný.
Závery
Pod údajným Františkovým pontifikátom sa Ouellet posunul od vyjadrovania všeobecne konzervatívnych postojov k nadšenej podpore radikálnej Františkovej agendy. Jeho podpora Amoris Laetitia a budovania “Synodálnej cirkvi” dávala jasne najavo jeho vernosť. Pokiaľ neodmietne tieto omyly a nevráti sa k plnému vyznávaniu katolíckej viery, je ťažké si predstaviť, ako by mohol byť považovaný za vhodného na zvolenie za viditeľnú hlavu Katolíckej cirkvi.