Vo Veľkom týždni nás Kristus učí, že viera skutočne obrátených prinesie veľa ovocia.

I dnes ráno ide Ježiš so svojimi učeníkmi do Jeruzalema. Postí sa, lebo evanjelium nám hovorí, že bol hladný.  (Mt 21,18) Pristúpi k figovníku, ktorý je pri ceste, ale nenájde na ňom nič, iba listy.

Ježiš, ktorý nám chce dať poučenie, prekľaje figovník, ktorý okamžite uschne. Týmto nás chce poučiť, čo majú očakávať tí, ktorí majú len dobré túžby a nikdy v sebe neprinesú ovocie skutočného obrátenia. Ani narážka na Jeruzalem nie je menej zrejmá. Toto mesto horlí za vonkajšiu bohoslužbu, ale jeho srdce je tvrdé a neústupné a práve v tejto hodine zosnuje smrť Božieho Syna.

Dlho Ježiš opúšťa chrám a vydáva sa na cestu, ktorá vedie do Betánie. Keď príde až na Olivovú horu, z ktorej je výhľad na Jeruzalem, sadne si a chvíľu odpočíva. Učeníci to využijú na to, aby sa ho opýtali, ako skoro prídu na mesto tresty, o ktorých hovoril v chráme.

Jeho odpoveď zahŕňa dve udalosti: zničenie Jeruzalema a konečné zničenie sveta. Tým ich učí, že prvá udalosť je predobrazom druhej. Čas, keď sa má každá z nich uskutočniť, nastane vtedy, keď sa naplní miera neprávosti. Ale pokiaľ ide o trest, ktorý má postihnúť Jeruzalem, dáva túto konkrétnejšiu odpoveď: “Veru, hovorím vám: toto pokolenie nepominie, kým sa to všetko nestane.” (Matúš 24,34)

História nám hovorí, ako sa toto Ježišovo proroctvo naplnilo: Sotva uplynulo štyridsať rokov po jeho nanebovstúpení, rímske vojsko sa utáborilo práve na tomto mieste, kde teraz hovorí so svojimi učeníkmi, a obliehalo nevďačné a zlé mesto. Po prorockom opise toho posledného súdu, ktorý má napraviť všetky nespravodlivé rozsudky ľudí, opúšťa Olivovú horu, vracia sa do Betánie a utešuje úzkostlivé srdce svojej najsvätejšej matky.

Stanica v Ríme je v kostole svätého Praxeda. Práve do tohto kostola pápež Paschal II. v 9. storočí umiestnil 2300 tiel svätých mučeníkov, ktoré nariadil vyniesť z katakomb. Nachádza sa tu aj pillár, ku ktorému bol náš Spasiteľ priviazaný počas svojho bičovania.

MASA

Introit je prevzatý z 84. žalmu. Ježiš sa týmito slovami kráľovského proroka modlí k svojmu večnému Otcovi, aby ho bránil proti jeho nepriateľom.

INTROIT

Súď, Pane, tých,&nbspktorí mi krivdia, rozvráť tých, čo bojujú proti mne, chop sa zbrane a štítu, a povstaň mi na pomoc, ó Pane, môj mocný osloboditeľ.

P. Vytiahni meč, a zatvor cestu proti tým, čo ma prenasledujú; povedz mojej duši: Ja som tvoja spása. Súď ty, atď.

V kolekte nás Cirkev učí, aby sme sa utiekali k&nbspzásluhám umučenia nášho Spasiteľa, aby sme od Boha získali pomoc, ktorú potrebujeme uprostred mnohých našich trápení.

KOLEKT

Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby sme sa my, ktorí svojou slabosťou slabneme pod toľkými protivenstvami, uzdravili umučením tvojho jednorodeného Syna. Ktorý, žije, atď.

Potom sa pridáva jedna z nasledujúcich kolekt.

Prosíme ťa, vyslyš, Pane, modlitby tvojej Cirkvi, aby po odstránení všetkých protivenstiev a omylov ti mohla slúžiť s&nbspbezpečnou slobodou. Skrze, atď.

Za pápeža

Bože, pastier a vychovávateľ všetkých veriacich, zhliadni vo svojom milosrdenstve na svojho služobníka X., ktorého si ustanovil za pastiera svojej Cirkvi; a daj, prosíme ťa, aby slovom i príkladom budoval všetkých, ktorí sú mu podriadení, a so zvereným stádom konečne dospel k večnému šťastiu. Prostredníctvom, atď.

Epištoly

Poučenie od proroka Izaiáša 50,5-10

V tých dňoch Izaiáš povedal: "Vtedy som povedal, že budem mať na starosti všetky veci, ktoré som mal: Hospodin mi otvoril ucho a oznámil mi svoju vôľu, a ja neodporujem: Nevrátil som sa späť. Svoje telo som vydal štrajkujúcim a svoje líca tým, čo ich ošklbali: Neodvrátil som svoju tvár od tých, čo ma karhali a pľuli na mňa. Pán Boh je môj pomocník, preto som sa nezhanobil. On je blízko, ktorý ma ospravedlňuje, kto sa so mnou bude hádať, postavme sa spolu. Kto je môj protivník, nech sa ku mne priblíži. Hľa, Pán Boh je môj pomocník; kto je ten, kto ma odsúdi? Hľa, všetci budú zničení ako šaty, moľ ich zožerie. Kto je medzi vami, kto sa bojí Pána, kto počúva hlas jeho služobníka? Kto chodil vo tmách a nemá svetlo, nech dúfa v Pánovo meno a opiera sa o svojho Boha.

Trpenie nášho Vykupiteľa a trpezlivosť, s akou ho má znášať, takto prorokuje Izaiáš, ktorý sa vždy tak jednoznačne vyjadruje o utrpení.

Ježiš prijal úrad obete za spásu sveta’neštíti sa žiadnej bolesti ani poníženia: “Neodvracia svoju tvár od tých, čo ho bijú a pľujú na neho.” Aké zadosťučinenie môžeme poskytnúť tomuto nekonečnému Majestátu, ktorý, aby nás mohol spasiť, sa podrobil takým urážkam, ako sú tieto?"

Pozrite sa na týchto podlých a krutých nepriateľov nášho božského Pána: teraz, keď ho majú vo svojej moci, sa ho neboja. Keď Ho prišli chytiť do záhrady, stačilo, aby prehovoril, a padli na zem; teraz im však dovolil zviazať Mu ruky a odviesť Ho k veľkňazovi. Obviňujú Ho, kričia proti Nemu a On odpovedá len niekoľkými slovami. Ježiš Nazaretský, veľký Učiteľ, divotvorca, zdanlivo stratil všetok svoj vplyv; môžu si s Ním robiť, čo chcú.

Tak je to aj s hriešnikom; keď sa búrka skončí a blesk ho nezasiahne, znovu získava odvahu. Svätí anjeli sa s úžasom pozerajú na zaobchádzanie, ktoré Židia preukázali Ježišovi, a padajúc na zem, klaňajú sa svätej tvári, ktorú vidia takto znetvorenú a poškvrnenú: pokloňme sa aj my a prosme o odpustenie, lebo naše hriechy pohoršili tú istú tvár.

Poslúchnime však posledné slová nášho listu: “Kto chodil vo tmách a nemá svetlo, nech dúfa v Pánovo meno a opiera sa o svojho Boha.” Kto je to, ak nie pohan, vydaný napospas hriechu a modloslužbe? Nevie, čo sa práve v túto hodinu deje v Jeruzaleme; nevie, že zem má svojho Spasiteľa a že tento Spasiteľ je pošliapaný pod nohami vlastného vyvoleného ľudu: ale vo veľmi krátkom čase svetlo evanjelia zažiari nad týmto úbohým pohanom: uverí; poslúchne; bude milovať svojho Vykupiteľa až po položenie života za neho. Vtedy sa naplní proroctvo nehodného pápeža, ktorý proti svojej vôli prorokoval, že Ježišova smrť prinesie pohanom spásu, tým, že zhromaždí do jednej rodiny Božie deti, ktoré boli doteraz rozptýlené. (Ján 11,52)

V Graduáli kráľovský prorok opäť zvoláva na kata nášho Pána tresty, ktoré si zaslúžili svojou nevďačnosťou a tvrdohlavosťou v hriechu.

Traktát je ten, ktorý Cirkev používa každý pondelok, stredu a piatok počas pôstu. Je to modlitba, v ktorej prosí Boha, aby požehnal skutky pokánia vykonané počas tohto svätého obdobia.

GRADUÁL

Povstaň, Pane, a buď pozorný na môj súd; môj Boh a môj Pán, ujmite sa mojej veci.

℣. Vytiahni svoj meč a zastav tých, čo ma prenasledujú.

TRACT

℣. Pane, nejednaj s nami podľa našich hriechov, ktoré sme spáchali, a neodmeň nás podľa našich neprávostí.

℣. Pane, nespomeň si na naše predchádzajúce neprávosti; nech nám tvoje milosrdenstvo rýchlo zabráni, lebo sme sa stali veľmi chudobnými.

℣. Pomôž nám, Bože, náš Spasiteľ, a pre slávu svojho mena, Pane, vysloboď nás a odpusť nám naše hriechy pre svoje meno’

GOSPEL

Pokračovanie svätého evanjelia podľa Ján 12,1-9

Ježiš šesť dní pred Paschou prišiel do Betánie, kde bol mŕtvy Lazár, ktorého Ježiš vzkriesil. Tam mu pripravili večeru; Marta obsluhovala, ale Lazár bol jedným z tých, čo s ním sedeli pri stole. Mária teda vzala libru pravej korenistej masti, ktorá mala veľkú cenu, pomazala Ježišovi nohy a utrela mu nohy svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou tej masti. Vtedy povedal jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ten, ktorý ho mal zradiť: Prečo sa táto masť nepredala za tristo pencí a nedala chudobným? To však nepovedal preto, že by mu záležalo na chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keď mal mešec, odniesol veci, ktoré doň boli vložené. Ježiš teda povedal: Lebo chudobných máš vždy pri sebe, ale mňa nemáš vždy. Veľký zástup Židov teda vedel, že je tam; a neprišli len kvôli Ježišovi’, ale aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

Ako sme už povedali, udalosť, o ktorej hovorí tento úryvok evanjelia, sa odohrala v sobotu, v predvečer Kvetnej nedele; ale keďže predtým na tento deň nebola stanica, čítanie tohto evanjelia sa odložilo na nasledujúci pondelok. Cirkev nám túto epizódu z posledných dní nášho Spasiteľa predkladá preto, lebo nám umožňuje jasnejšie pochopiť dejiny umučenia.

Mária Magdaléna, ktorej obrátenie bolo predmetom našej meditácie pred niekoľkými dňami, je významnou postavou umučenia a zmŕtvychvstania svojho božského Majstra. Je typom duše, ktorá bola očistená milosťou a potom pripustená k užívaniu najvyberanejších Božích milostí.

Je dôležité, aby sme ju študovali v každej z niekoľkých fáz, ktorými ju viedla Božia milosť. Už sme videli, ako sa drží v blízkosti svojho Spasiteľa a zaopatruje jeho sväté potreby; na inom mieste zistíme, že Ježiš jej dáva prednosť pred jej sestrou Martou, a to preto, že Mária si vybrala lepší údel ako Marta; ale teraz, v týchto dňoch pašií, je to jej nežná láska k Ježišovi, ktorá ju robí milou.

Vie, že Židia zosnovali Ježišovu smrť; Duch Svätý, ktorý ju vedie cez rôzne stupne dokonalosti, ju pri príležitosti spomínanej v dnešnom evanjeliu inšpiruje k vykonaniu skutku, ktorý predpovedá to, čoho sa najviac obávala.

Jeden z troch darov, ktoré priniesli mudrci Božskému Dieťaťu, bola myrha; je symbolom smrti a evanjelium nám hovorí, že bola použitá pri pohrebe nášho Pána. Magdaléna v deň svojho obrátenia dosvedčila vážnosť zmeny svojho srdca tým, že vyliala na Ježišove nohy najvzácnejší zo svojich parfumov. Dnes mu dáva rovnaký dôkaz svojej lásky.

Jeho božského Majstra pozýva Šimon Malomocný na hostinu: Medzi hosťami je aj Jeho blahoslavená Matka a Jeho učeníci: Marta je zaneprázdnená, stará sa o obsluhu. Navonok nič neruší, vo vnútri však panujú smutné predtuchy.

Počas hostiny vidíme Magdalénu, ako vchádza do miestnosti a v ruke drží vázu so vzácnym špikenardom. Pristúpi k Ježišovi, kľakne si k jeho nohám, pomaže ich parfumom a utrie si ich vlasmi, ako pri predchádzajúcej príležitosti.

Ježiš leží na jednom z tých gaučov, ktoré používali východní ľudia pri svojich hostinách. Magdaléna teda mohla ľahko zaujať svoje obľúbené miesto pri Ježišových’nohách a podať mu rovnaký dôkaz svojej lásky, ako to už urobila vo farizejovom’dome. Evanjelista nehovorí, že tentoraz preliala slzy. Svätý Matúš, (Mat 26,7) a svätý Marek (Mk 14,3) dodávajú, že mu vyliala masť aj na hlavu.

Či Magdaléna sama chápala plný význam toho, k čomu ju Duch Svätý inšpiroval, evanjelium nehovorí, ale sám Ježiš zjavil toto tajomstvo svojim učeníkom a z jeho slov usudzujeme, že tento Magdalénin čin bol istým spôsobom začiatkom jeho umučenia: “Ona, keď vyliala túto masť na moje telo, urobila to pre môj pohreb.” (Matúš 26,12)

Vôňa masti naplnila celý dom. Jeden z učeníkov, Judáš Iškariotský, sa odváži protestovať proti tomuto plytvaniu, ako to nazýva. Jeho nízka lakomosť ho zbavuje citu a úcty k Božskému Majstrovi. S jeho názorom sa stotožňujú aj viacerí ďalší učeníci, pretože sú stále telesne zmýšľajúci.

Ježiš z viacerých dôvodov dovolí, aby sa Magdaléne’takto vyčítala štedrosť. Po prvé, chce ohlásiť svoju blížiacu sa smrť, čo je mysticky vyjadrené vyliatím tejto masti na jeho telo. Potom chce osláviť aj Magdalénu, a preto prítomným hovorí, že jej nežná a vrúcna láska bude odmenená a že jej meno sa bude oslavovať v každej krajine, kde sa bude hlásať evanjelium. (Matúš 26,13)

A napokon by chcel potešiť tých, ktorých štedrá láska podnecuje k tomu, aby boli liberálni vo svojich daroch na jeho oltáre, pretože to, čo tu hovorí o Magdaléne, je v skutočnosti ich obhajoba, keď sú obviňovaní, že príliš veľa míňajú nad krásou Božieho’domu.

Doprajme si oceniť každé z týchto božských učení. Milujme, aby sme si ctili Ježiša v jeho vlastnej osobe i v jeho chudobných. Uctievajme si Magdalénu a napodobňujme jej oddanosť umučeniu a smrti nášho Pána.

In fine, pripravujme naše voňavky pre nášho Božského Majstra. Nesmie chýbať myrha od mudrcov, ktorá znamená pokánie, a vzácny špikenár od Magdalény, ktorý je symbolom veľkodušnej a súcitnej lásky.

V ofertóriu náš Vykupiteľ prosí svojho večného Otca, aby ho oslobodil od nepriateľov a splnil nariadenia týkajúce sa spásy ľudstva.

OFFERTÓRIUM

Vysloboď ma od mojich nepriateľov, Pane, k tebe som sa utiekol, nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh.

Tajomstvo nám hovorí o úžasnej sile posvätných tajomstiev. Táto obeta nielenže očisťuje naše duše, ale ich aj pozdvihuje k dokonalému spojeniu s tým, ktorý je ich Stvoriteľom.

Tajomstvo

Daj, všemohúci Bože, aby sme očistení mocnou cnosťou tejto obety s väčšou čistotou dospeli k jej pôvodcovi a ustanovovateľovi. Prostredníctvom, atď.

Potom sa pridáva jedna z nasledujúcich modlitieb:

ZABEZPEČÍME PERSEKUTOROV CIRKVI

Ochráň nás, Pane, kým asistujeme pri tvojich posvätných tajomstvách: aby sme, zamestnaní nábožnými úkonmi, slúžili tebe telom i dušou. Prostredníctvom, atď.

Za pápeža

Zmier sa, Pane, s obetou, ktorú sme priniesli: a neprestávaj ochraňovať svojho služobníka N., ktorého si ráčil ustanoviť za pastiera nad svojou Cirkvou. Prostredníctvom, atď.

Po tom, ako sa veriaci zúčastnili na božskom tajomstve, sa v hymne prijímania číta maledikácia proti nepriateľom nášho Spasiteľa. Takto koná Boh pri svojej vláde nad svetom: tí, čo odmietajú jeho milosrdenstvo, nemôžu uniknúť jeho spravodlivosti.

KOMUNIA

Nech sa červenajú a hanbia tí, čo sa tešia z môjho nešťastia; nech sa zahanbia a zahanbia tí, čo proti mne zlomyseľne hovoria.

Cirkev uzatvára svoje modlitby dnešnej rannej’obety prosbou, aby jej deti vytrvali vo svätom zápale, ktorý dostali pri jeho samotnom prameni.

POSKUTOČNÁ MÚKA

Nech nás tvoje sväté tajomstvá, Pane, nadchnú božským zápalom; aby sme sa tešili z ich účinkovania i slávenia. Prostredníctvom, atď.

K tomu sa pridáva jedna z nasledujúcich modlitieb:

PROSÍME ŤA, PÁN náš, aby si nenechal vystavených nebezpečenstvám ľudského života tých, ktorým si dovolil zúčastniť sa na týchto božských tajomstvách

. Prostredníctvom, atď.

Za pápeža

Prosíme ťa, Pane, nech nás účasť na tejto božskej sviatosti ochraňuje a vždy zaistí bezpečnosť a obranu tvojmu služobníkovi N., ktorého si ustanovil za pastiera nad svojou Cirkvou, spolu so stádom, ktoré si mu zveril do opatery. Skrze, atď.

Modlime sa,

Skloňte svoje hlavy k Bohu.

Pomôž nám, Bože, naša spása; a daj, aby sme s radosťou oslavovali pamiatku týchto dobrodení, ktorými si nás ráčil vykúpiť. Skrze, atď.

Ako vhodný záver tohto dňa môžeme použiť nasledujúcu krásnu modlitbu, prevzatú zo starobylej Gallikánskej liturgie:

Modlitba
(Oratio ad Sextam)

O veľký a zvrchovaný Pane! (Adonai!) Kriste, Bože náš, ukrižuj nás spolu so sebou samým na tomto svete, aby tak v nás bol tvoj život. Vezmi na seba naše hriechy, aby si ich ukrižoval. Pritiahni nás k sebe, veď práve pre nás si bol vzkriesený zo zeme, a tak nás vytrhni z moci nečistého tyrana, lebo hoci sme pre telo a naše hriechy vystavení urážkam diabla, predsa chceme slúžiť nie jemu, ale tebe. Chceme byť tvojimi poddanými, ţiadame, aby si nám vládol, lebo ty si nás, smrteľníkov a obklopených smrťou, svojou smrťou na kríţi vyslobodil. Práve preto, aby sme ťa požehnali za túto obdivuhodnú milosť, ti dnes ponúkame svoju oddanú službu; a pokorne sa ti klaňajúc, ťa teraz prosíme a žiadame, aby si nám, ó, ty, náš Boh, večný a všemohúci, ponáhľal na pomoc! Nech nám tak tvoj kríž prinesie úžitok k dobru, aby si jeho mocou v nás zvíťazil nad svetom a tvoje vlastné milosrdenstvo nás svojou mocou a milosťou navrátilo k dávnemu požehnaniu. Ó, ty, ktorého moc premenila budúcnosť na minulosť a ktorého prítomnosť robí minulosť prítomnou, daj, aby nám tvoje umučenie prospelo k spáse, akoby sa uskutočnilo teraz, práve v tento deň. Nech sú kvapky tvojej svätej krvi, ktoré doteraz padali na zem z kríža, našou terajšou spásou: nech zmyjú všetky hriechy našej pozemskej prirodzenosti a nech sa takpovediac zmiešajú so zemou nášho tela, čím sa stane celá tvoja, keďže sme sa zmierením s tebou, našou Hlavou, stali jedným telom s tebou. Ty, ktorý vždy kraľuješ s Otcom a Duchom Svätým, začni teraz kraľovať nad nami, Bohočlovek, Ježiš Kristus, Kráľ na veky vekov!

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.