Svätá stolica oznámila, že 91-ročný kardinál Battista Re bol opätovne zvolený za dekana kardinálskeho kolégia, ale čo to znamená a akú úlohu bude zohrávať v pápežskom konkláve?
Tlačová kancelária Svätej stolice 6. februára oznámila, že pápež František schválil opätovné zvolenie kardinála Giovanniho Battistu Re za dekana a kardinála Leonarda Sandriho za prodekana kardinálskeho kolégia. K ich schváleniu došlo 7. januára, resp. 14. januára
Re zastával funkciu dekana od januára 2020 po smrti kardinála Angela Sodana, ktorý bol dekanom od apríla 2005. Re je dlhoročným a vplyvným členom Rímskej kúrie a predtým bol prodekanom od januára 2017, okrem toho predsedal pápežskému konkláve v roku 2013.
Za prodekana Sandri bol vymenovaný od januára 2020, má 81 rokov a tiež niekoľko desaťročí pôsobil v Rímskej kúrii.
Vedľajším produktom tohto oznámenia je, že František si tak zabezpečil, že kardinál Pietro Parolin, v súčasnosti vatikánsky’štátny sekretár, bude viesť konanie pápežského konkláve, ak sa tak stane pred dovŕšením jeho 80 rokov v roku 2035.
Aká je úloha dekana?
Dekan kardinálskeho kolégia sa považuje za “primus inter pares” alebo “prvého medzi rovnými".”
Kardinála, ktorý je vymenovaný do tejto starobylej funkcie, volia bratia kardináli, ktorí majú hodnosť kardinála-biskupa, a sám musí byť kardinálom-biskupom. Kardinál-biskup je najvyššou z troch úrovní kardinálskeho kolégia, za ním nasledujú kardináli-kňazi a kardináli-diakoni.
Hlavnou úlohou dekana kardinálskeho kolégia je oznámiť všetkým kardinálom a diplomatickému zboru pri Svätej stolici úmrtie vládnuceho pontifika. Celebruje a káže na pohrebe pápeža’a je de facto verejnou tvárou Svätej stolice počas obdobia sede vacante .
Dekan je tiež zodpovedný za organizáciu konkláve, ktoré nasleduje po smrti pápeža. To zahŕňa predsedanie “generálnym kongregáciám”, ktoré sa konajú pred samotným hlasovaním konkláve, spolu so samotným konkláve.
Táto funkcia, hoci je po smrti pápeža veľmi na očiach verejnosti, je po zvyšok času skôr čestná a dekan nemá právnu moc nad svojimi spolukardinálmi, hoci celebruje pohreby kardinálov v Ríme.
Kdl. Parolin bude organizovať ďalšie konkláve
Kardinál Re má však už 91 rokov. Ako taký je príliš starý na to, aby sa zúčastnil na pápežskom konkláve, keďže hlasovať nemôžu kardináli starší ako 80 rokov.
Keďže argentínsky prodekan kardinálskeho kolégia – kardinál Sandri – tiež prekročil vekový limit, znamená to, že koordinačná úloha dekana nad pápežským konkláve po smrti pápeža Františka’ pripadne najvyššie postavenému kardinálovi-biskupovi, a to kardinálovi Parolinovi.
Keďže Parolin tento mesiac dovŕšil 70 rokov, z konkláve zostarne až v roku 2035 a vzhľadom na čoraz slabší zdravotný stav 88-ročného pápeža Františka je veľmi nepravdepodobné, že Parolin bude príliš starý na to, aby sa zúčastnil na ďalšom konkláve.
Teda zatiaľ čo Re bude pravdepodobne predsedať pápežovmu pohrebu’organizácia nasledujúceho konkláve pripadne Parolinovi.
Samotné konkláve sa skladá z dvoch hlavných prvkov, z ktorých prvým sú “generálne kongregácie.”
Tieto sú kľúčovým časom najmä pre kolégium kardinálov na výmenu názorov a argumentov, ako aj na finalizáciu postupov konkláve. Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie kardinálske kolégium, ktorého členovia sa navzájom nepoznajú, to bude tiež jeden z mála časov, keď sa kardináli môžu o sebe dozvedieť viac.
Kardináli starší ako 80 rokov sa môžu zúčastniť na týchto zasadnutiach, aby mladším členom poskytli rady a usmernenia.
Koncom roka 2023 sa objavili fámy, že pápežom Františkom’ preferovaný kanonista, kardinál Gianfranco Ghirlanda SJ, prepracoval pravidlá tak, aby z generálnych kongregácií vylúčil kardinálov starších ako 80 rokov. Ghirlanda to však následne poprel.
Kardinál hovorí, že správy o tom, že mení pravidlá voľby nového pápeža, sú ‘absolútne nepravdivé’
. Zúčastňujú sa na ňom len kardináli-voliči – mladší ako 80 rokov –
Keď dekan alebo jeho zástupca – v tomto prípade Parolin na ďalšom konkláve – koordinuje konkláve, nemusí mať nevyhnutne zodpovednosť za sčítanie a prečítanie súčtu hlasov. Podľa apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis pápeža Jána Pavla II. z roku 1996 sa muži, ktorí počítajú a kontrolujú hlasovacie lístky, sami vyberajú žrebom. V texte sa o tomto aspekte uvádza:
Proces hlasovania prebieha v troch fázach. Prvá fáza, ktorú možno nazvať predbežnou kontrolou, pozostáva: 1) prípravu a distribúciu hlasovacích lístkov zo strany ceremoniárov, ktorí každému kardinálovi - voličovi rozdajú najmenej dva alebo tri hlasovacie lístky;
2) žrebovanie troch skrutátorov spomedzi všetkých kardinálov voličov, troch osôb poverených zberom hlasov chorých, nazývaných pre stručnosť infirmarii, a troch revízorov; toto žrebovanie vykonáva verejne mladší kardinál diakon, ktorý postupne vylosuje deväť mien tých, ktorí budú tieto úlohy vykonávať;
3) ak by pri žrebovaní skrutátorov, infirmarii a revízorov vyšli mená kardinálov voliteľov, ktorí pre slabosť alebo z iných dôvodov nemôžu tieto úlohy vykonávať, namiesto nich sa vylosujú mená iných, ktorým to neprekáža. Prví traja vylosovaní budú pôsobiť ako skrutátori, druhí traja ako infirmarii a poslední traja ako revízori.
Taliansky pápež?"
Parolina už mnohí vatikanisti označili za papabile pre budúce konkláve. Jeho významná funkcia štátneho tajomníka ho už teraz zaraďuje do užšieho výberu kardinálov, ktorí sa považujú za pravdepodobných kandidátov na pápeža.
Rozpráva sa tiež, že kardináli by mohli mať záujem zvoliť v nasledujúcom konkláve Taliana, aby sa pokúsili upokojiť vody Františkovho’búrlivého pontifikátu, ktorý šokoval aj tých, ktorí by sa označili za “liberálov.” Rodený Talian Parolin, ktorý len v polovici januára dovŕšil 70 rokov, má na svojej strane vek a národnosť, aby si získal aj takúto podporu.
Ale jeho uznanie za papabileho nie je pre niektorých bez obáv, najmä vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu vo veľmi kontroverznom Sino-Vatikánska dohoda a jeho záznamu o odpore voči tradičnej omši.
Hongkonský kardinál Joseph Zen má obvinil Parolina z úmyselného klamania Františka ohľadom dohody s Čínou a z toho, že viedol “zrada” čínskych katolíkov.
Parolinove’hladké diplomatické schopnosti boli v popredí jeho úlohy štátneho tajomníka a zen sám pochválil Parolina za takúto diplomaciu, ale dodal, že nie je taká, ako sa na katolíka patrí: “Nemyslím si, že má vieru. Je len dobrým diplomatom vo veľmi svetskom, prízemnom zmysle.”
Keď je Parolin obklopený novinárskymi hlúčikmi na rôznych podujatiach v Ríme, ubezpečuje sa, že zostane odpovedať na hŕbu otázok – väčšina z nich je potom zdokumentovaná na vatikánskych spravodajských kanáloch – čo ešte viac napomáha jeho snahe vytvárať obraz verejnej geniality.
Zprávy spájajú Parolina s krokmi Vatikánu’proti tradičnej omši v Traditionis Custodes a iné mu pripisujú výrok “musíme navždy skoncovať s touto omšou!” keď hovoril o latinskej omši.
Parolin bol v správach z roku 2024 označený za kľúčového zástancu údajných nových obmedzení latinskej omše, ale neskôr na otázku tohto korešpondenta poprel akúkoľvek takúto účasť.
Posledným kardinálom, ktorý vstúpil do konkláve ako dekan a vyšiel z neho ako pápež, bol kardinál Joseph Ratzinger. Parolin ako úradujúci dekan počas samotného konkláve by mohol mať silné šance, ale staré príslovie hovorí, že “kto vstúpi do konkláve ako ‘pápež’, vyjde z neho ako kardinál.”