Belgická arcidiecéza vydala pozoruhodnú správu, v ktorej sa uvádza, že laik, ktorý slúži ako biskupský delegát namiesto biskupa, by mal byť uvedený v kánone omše spolu s pápežom a miestnym biskupom.
Koncom minulého roka arcidiecéza Mechelen-Brusel vymenovala Rebeccu Charlier-Alsbergeovú za biskupskú delegátku pre vikariát Valónsky Brabant, ktorý je jedným z troch vikariátov tvoriacich arcidiecézu. Išlo o pozoruhodný krok, ktorý bol načrtnutý ako súlad s víziou pápeža Františka’ o viac “synodálnej” Cirkvi.
V posledných týždňoch bolo vydané oficiálne memorandum arcidiecézy adresované vikariátu, v ktorom sa uvádza, že meno Alsberge’ sa uvádza v kánone omše, rovnako ako sa uvádza meno pápeža a potom miestneho biskupa.
Pozadie
V decembrovom oznámení arcidiecézy z roku 2023 bol Alsberge odhalený ako nastupujúci biskupský delegát vikariátu Valónsky Brabant po odstúpení biskupa Jeana-Luca Hudsyna, jedného z pomocných biskupov arcidiecézy.
Arcibiskup Luc Terlinden – ktorý vedie arcidiecézu od roku 2023 a je prímasom Belgicka – sám vykonal menovanie. Päťročné funkčné obdobie Alsbergeovej’sa začalo 1. januára tohto roku a pomáha jej zástupca, otec Alain de Maere, ktorý má na starosti najmä vysvätených duchovných.
Matka štyroch detí už nejaký čas zastávala vedúce funkcie v arcidiecéze, ale vymenovanie za zástupcu arcibiskupa’bolo signálnou zmenou. “Okrem liturgickej stránky, ktorú nenesiem, budú úlohy rovnaké ako tie, ktoré vykonáva biskup Hudsyn,” poznamenala.
Takéto vymenovanie je súčasťou nového štýlu Cirkvi v Belgicku, pričom Terlinden uviedol, že nominácia mala byť pochopil “víziu synodálnej a misijnej Cirkvi, ktorú vypracoval náš pápež František.”
Alsberge zdôraznila, že hoci jej pomáha kňaz ako jej zástupca, rozhodovaciu právomoc má ona: “Ja’som tá, ktorá’bude musieť rozhodnúť.”
Vzdor vyhláseniu, že neprevezme liturgickú úlohu, sa zdá, že Alsberge’ova činnosť sa čoraz viac podobá činnosti duchovného vo farnostiach, ktoré navštevuje v rámci svojej oficiálnej funkcie.
Čítajte: Zamestnanec Vatikánu hovorí, že ‘homosexuálna loby’ má obrovský vplyv na pápeža Františka
Najmä 12. novembra Alsberge pripojil k liturgickému sprievodu priamo pred Terlindenom na slávnosť požehnania a položenia základného kameňa nového pastoračného centra a kostola.
Na viacerých príležitostiach predniesla počas svätej omše príhovory, v ktorých sa zamýšľala nad evanjeliom a liturgiou a ktoré sa veľmi podobali homílii. Okrem toho oficiálne spravodajstvo belgických katolíckych biskupov opisuje jej homíliu, ktorú predniesla počas návštevy jednej farnosti svojho vikariátu v máji 2024.
Nová úloha v liturgii
Ako vysvetlil Luke Coppen, od začiatku novembra bola Alsbergeová zaradená do omšového kánonu, resp. eucharistickej modlitby, čím sa ešte viac upevnilo jej postavenie a zároveň pokračovala zvláštnosť situácie.
Memorandum nebolo zverejnené, kým ho nezverejnil na sociálnych sieťach anonymný používateľ a potom informoval o arcidiecéze.
Smernice, ktoré schválil arcibiskup Terlinden, uvádzajú, ako sa má Alsberge spomínať počas omše.
“Pokiaľ ide o eucharistickú modlitbu, pokyny zohľadňujú opakovanú žiadosť kňazov a kresťanov, aby sa mohli spoločne modliť za svojho nového predstaveného vikariátu,” uvádza sa v memorande. “Do eucharistickej modlitby preto pridáme buď jej titul, alebo jej titul a krstné meno.”
Uvádzajú sa príklady rôznych eucharistických modlitieb používaných v liturgii Novus Ordo, z ktorých vyplýva, že meno Alsberge’sa má spomenúť hneď po pápežovi a miestnom biskupovi. Eucharistická modlitba I znie:
Predkladáme ich v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom N., naším biskupom N., naším biskupským delegátom N. a všetkými, ktorí verne zachovávajú katolícku vieru prijatú od apoštolov.
Zápisnica tiež zrejme považuje Alsberga počas liturgie za čoraz podobnejšieho preláta a ponúka návod, ako viesť liturgické slávenia “v prítomnosti delegáta,” čím odzrkadľuje, ako sú v misáli stanovené usmernenia pre omše slúžené v prítomnosti preláta.
Pre takéto omše sa v zápisnici uvádza, že:
Pre slávenia v prítomnosti delegáta by sme’vám chceli dať niekoľko usmernení, ako má hovoriť a aké má byť jej fyzické miesto v zhromaždení. Tieto usmernenia by ste mali doplniť diskusiou s ňou pred jej návštevou vo vašej farnosti alebo pastoračnej jednotke.
Podľa nových usmernení Alsbergová vstupuje do kostola vedľa kňaza, ktorý bude slúžiť omšu, a potom si sadne do prvého radu zhromaždenia. Potom sa “prihovorí zhromaždeniu” po tomto úvodnom pozdrave, po evanjeliu a tesne pred záverečným požehnaním.
Alsberge sa tiež pripojí ku kňazovi a oficiálne pozdraví zhromaždenie pri odchode z kostola.
Pokračuje rozvoj ženských úloh
Ak je Alsberge zatiaľ jedinou ženou zastávajúcou úlohu biskupského delegáta v arcidiecéze, približne v rovnakom čase bola do podobne významnej úlohy vymenovaná ďalšia žena.
Marie-Francoise Boveroulle bola vymenovaná za asistentku kanonika Tonyho Frissona v bruselskom vikariáte. Boveroulleová v podstate preberá úlohu asistentky biskupského delegáta’ktorú v Alsberskom vikariáte’vykonáva o. de Maere.
Všeobecne však tento krok, a najmä Alsberge’ ako biskupský delegát, vyvolal kritiku a znepokojenie mnohých katolíkov na internete.
Dr. Peter Kwasniewski, autor a teológ, sa vyjadril, že tento trend predstavuje pokračujúci odklon od Písma i Tradície.
“Už mnoho rokov,” povedal pre LifeSite, “vedúci predstavitelia Katolíckej cirkvi na zemi kráčali cestou, ktorá je v rozhodujúcom rozpore s Písmom a Tradíciou, ktoré jednomyseľne a bez výnimky obmedzovali pozície diecézneho a kuriálneho riadenia, liturgickej služby a oficiálneho magistéria na mužov, a to z dôvodu Bohom určenej apoštolskej štruktúry Cirkvi a archetypu Krista ako kňaza, proroka a kráľa (stelesnenie a zdroj posväcujúcich, učiteľských a vládnucich úradov).”
“Aj keď ich možno do istej miery provizórne oddeliť,” dodal Kwasniewski, “nemožno ich jednoducho oddeliť a nikdy ich nemožno absolútne oddeliť od účasti na Kristovom veľkňazskom kráľovstve. Preto mať ženské ‘akolyty,’ ‘lektorky,’ ‘pastoračné administrátorky,’ a teraz ‘biskupské delegátky’ je pri zdravej kristológii a zdravej ekleziológii nemožné.”