Mám tri fantastické deti, čo by nebolo možné bez manželky, ktorú som si nezaslúžil.
Tieto tri, teraz už v strednom veku, sú dvaja právnici a bývalá operná speváčka, ktorá má teraz doktorát z dirigovania sakrálnej hudby.
Jeden z právnikov má za klienta zvoleného prezidenta. Ďalší bol šéfom štábu miestneho starostu a pracoval pre advokáta z Anchorage, ktorého konzervatívci považujú za najlepšieho v štáte. Sopranistka učí budúcich kňazov spievať.
Ak to znie, akoby som sa’chválil, dobre, ale v tejto eseji je širší pohľad.
Keď boli starší, rozhovory pri večeri (ku ktorým teraz patria aj vnúčatá) sa nevyhnutne sústreďovali na tri veci v živote, o ktorých sa najviac oplatí diskutovať, analyzovať, hádať sa a sústrediť sa na ne: náboženstvo, umenie a politika
(Všetci sme sa zhodli, že šport je umenie).
Ale nie vždy sa zhodneme. Keď ide o Shakespeara, sme rozdelená rodina. Dvaja z nás sú presvedčení, že ho stvárnil Edward de Vere, sedemnásty gróf z Oxfordu. Zosnulý veľký katolícky publicista Joe Sobran to zdôvodnil v knihe Alias, Shakespeare. Na našej strane je veľká erudovaná spoločnosť: Orson Wells, sir John Gielgud, Mark Twain, Helen Kellerová, Robin Williams, James Joyce a mnoho ďalších významných literárnych osobností.
S druhými tromi nesúhlasíme. Nakoniec to necháme tak: “No, nech bol Shakespeare ktokoľvek, bol to génius!"”
Náboženstvo je, samozrejme, najdôležitejšie. Existujú skutočnosti, s ktorými sa budeme všetci stretávať, a vďaka svojmu veku sa možno budete cítiť dočasne imúnni, ale ako každý vie, nie je to žiadna záruka. Realita je takáto:
Nič nie je istejšie ako smrť.
Nič nie je prísnejšie ako Súd.
Nič nie je strašnejšie ako peklo.
Nič nie je pokojnejšie ako nebo
Keď sa zahĺbiš do najhlbších zákutí svojho srdca, duše—možno aj žalúdka—a v tichu ležania v posteli uprostred noci, keď chýba kakofónia dňa a všetky filozofické a teologické nuansy sú odsunuté nabok, vieš, že tieto štyri veci sú pravdivé. A musíte s tým niečo urobiť.
Zaručujem vám, že ak o tom začnete hovoriť pri večeri, rozprúdi sa o tom celkom slušná diskusia.
Tam sú umenia. Boh dal človeku dar. Ak nemáte umelecké nadanie, možno ste ho ešte’neobjavili. Možno ste sa o to ešte’nepokúsili. Ale ak ich nemáte, stále môžete byť niekým, kto si ich váži a oceňuje. Ľudia nevenujú ovácie v stoji, nezbierajú obrazy a sochy alebo knihy, ani nediskutujú o klasických filmoch len tak pre nič za nič. Umelecké diela sa dotýkajú našich duší a nútia nás pozerať sa na veci z iného uhla pohľadu.
Tieto prvé dve témy sú oveľa dôležitejšie ako tretia, ale politika musí byť súčasťou našej časnej existencie, inak môžu byť ostatné dve potlačené, prenasledované alebo—čo je ešte horšie—deformované. Podzemné umenie a knihy stále existujú v podmienkach potláčania a prenasledovania a môžu poskytovať nádej, ale keď politika deformuje náboženstvo a umenie, prejavuje sa to ako niečo šialené alebo škaredé.
Stačí sa pozrieť na deformovanú architektúru Sovietskeho zväzu, ktorá je stále desivým dôkazom v ruských mestách, aby sme vedeli, že je to pravda. Alebo komunistické a fašistické propagandistické plagáty. Tyranské vlády sa pokúšali vymýšľať náhradné náboženstvá, knihy, divadelné hry, nástenné maľby, sochy a podobne, ale nikdy neuspokojili ľudský smäd po Pravde. Za svoju vieru a umenie zomrelo a trpelo nespočetné množstvo hrdinov. Čokoľvek chceli povedať, si zaslúžilo pozornosť, pretože Boh dal človeku slobodnú vôľu a aj omylom treba dovoliť, aby sa vyjadrili, aby Pravda mohla plnšie zvíťaziť.
Práve sme sa vymanili z desaťročia trvajúcej doby temna, v ktorej mali prsty obe politické strany, kde boli pravdovravci zosmiešňovaní alebo nazývaní klamármi. Každá jedna ľudská inštitúcia stratila dôveru, ktorú v nej zakorenili stáročia trpezlivého utrpenia, skúšok a úspechov.
Spočítajte ich. Ktoré z nich neboli skompromitované? Vzdelávanie, medicína, armáda, náboženstvo, umenie, demokracia, žurnalistika, obchod, amatérsky a profesionálny šport. Zdržanliví, ktorí odmietli piť kofolu, teraz stoja vyššie vo všetkých týchto oblastiach ľudského snaženia a my im musíme pomôcť napraviť spoločenský chaos, z ktorého sme vzišli.
Carl Sandburg, básnik zo Stredozápadu zo začiatku 20. storočia, zostavil dielo s názvom Ľud, áno. Nakoniec, dar od Boha, ktorým bolo odplevelenie lží, nevykonali tieto inštitúcie, ale zdravý rozum, ktorý vštepil aj do sŕdc roľníkov.
Zlo nikdy neodpočíva. Odvrhnuté sa vracia. Túto pravdu nemôžeme zmeniť, pretože človek je padlý. Človek je však aj vykúpený. Nebeský alebo dokonalý pokoj nemôže existovať na tomto svete, ale skutočný pokoj môže. Musíme bojovať o to, aby naša slobodná vôľa nebola udusená. Na nás je, aby sme určili, či ide len o dočasné vynorenie sa z temného veku, alebo o trvalejší mier.
A nezabudnite, že aj tí, ktorí nás priviedli do temného veku, sú vykúpiteľní a môžu sa vrátiť, aby sa zapojili do boja za skutočný mier, do boja, ktorý nás jedného dňa privedie k dokonalému mieru.
PREČÍTAJTE SI: Reprezentantka Nancy Maceová napadnutá pro-transgenderovým mužom v Kapitole USA