Niekoľko notoricky heterodoxných katolíckych biskupov z Belgicka, známych ako flámski biskupi, zverejnilo prostredníctvom svojho pro-LGBT ministerstva spoločné vyhlásenie, v ktorom sa oháňajú nedávnym dokumentom Vatikánu, ktorý povoľuje kňazom požehnávať homosexuálne páry.”
“Spoločné rozlišovanie prostredníctvom formovaného svedomia bolo uprednostňované už v sociálnej náuke Cirkvi”- pokračuje sa vo vyhlásení. “To, že formované svedomie má teraz prednosť aj v sexuálnej etike, nie je nič viac ani nič menej ako lavína v reči a myslení Cirkvi. Okrem toho má vyhlásenie svetovej cirkvi významný vplyv na myslenie v krajinách, kde je homosexualita dodnes kriminalizovaná.”
“Pre tých, ktorí si v posledných dvoch rokoch kládli otázku, či celosvetový prieskum medzi veriacimi v Katolíckej cirkvi niečo zmení, možno pondelkové”vyhlásenie [z 18. decembra”smelo nazvať prvým ovocím tohto procesu. Všade sa čoraz viac prejavuje nadšená túžba po priateľskej a otvorenej Cirkvi. Prežívaný život sa nenechá uväzniť v klietke nehybných pravidiel,” dodal.
Preloženú verziu dlhého vyhlásenia si môžete v plnom znení prečítať nižšie:
‘Zosuv v cirkevnom hovorení a myslení’
Kontaktné body pre ‘Homosexualitu & Vieru’ Flámskej katolíckej cirkvi o publikácii ‘Fiducia Supplicans‘
Ve veriacom LGBTI+ svete je nedávne vyhlásenie Dikastéria pre náuku viery Fiducia Supplicans vnímané ako veľký krok smerom k uznaniu verných a trvalých homosexuálnych vzťahov. Ako LGBTI+ osoba ste plne akceptovaní a dokonca si teraz môžete dodatočne nechať požehnať svoj vzťah.
“Para todos, todos, todos,” povedal pápež František minulé leto na Svetových dňoch mládeže v Lisabone. Znovu to zopakoval pri slávnostnom otvorení synody o synodalite na Námestí svätého Petra’v Ríme, v taliančine: “Per tutti, tutti, tutti.” Dvakrát to boli nezabudnuteľné a historické chvíle pre tých, ktorí sa na nich zúčastnili. Dvakrát sa potom niektorí ešte pokúšali torpédovať rozsah jeho prejavu alebo ho aspoň zmenšiť. Ukázalo sa, že veľmi predčasne.
Láska k Bohu a blížnym
Počas prvého zasadnutia synody sa účastníci vyslovili za pastoračný prístup k tým, ktorí sa cítia byť cirkvou vylúčení, napríklad kvôli (vzťahovej) situácii, ktorá je pre cirkev ťažká. Týka sa to aj homosexuálnych párov a širšej komunity LGBTI+. V uplynulom roku sme mali tú česť stretnúť sa s veriacimi a cirkevne angažovanými homosexuálnymi osobami v rámci kontaktných miest “Homosexualita a viera”, ktoré zriadila flámska cirkev. Bez toho, aby sme zachádzali do detailov, boli to všetko intenzívne rozhovory a srdečné stretnutia, ktoré mali vždy jedno spoločné: bezhraničnú lásku k Bohu a k blížnym. Táto láska sa prejavila aj v srdečnej a modlitebnej atmosfére počas ekumenickej modlitbovej slávnosti pri príležitosti Antverpského Pride a nedávno na dúhovej omši v Merkseme.
Preferovaná možnosť pre pastoračnú prax
Vyjadrenie, ktoré v pondelok do sveta vyslalo Dikastérium pre náuku viery, strážca doktríny, preto predstavuje potvrdenie pastoračného prístupu kontaktných miest “Homosexualita a viera” vo Flámskej cirkvi v Belgicku. Fiducia Supplicans je rovnako dôsledkom pápežskej preferenčnej voľby pre pastoračnú prax. Konkrétny človek má vždy prednosť pred všeobecnými a zovšeobecňujúcimi pravidlami.
Spoločné rozlišovanie prostredníctvom formovaného svedomia bolo uprednostňované už v sociálnom učení Cirkvi’. To, že formované svedomie má teraz prednosť aj v sexuálnej etike, nie je nič viac ani nič menej ako lavína v reči a myslení Cirkvi. Okrem toho má vyhlásenie svetovej cirkvi významný vplyv na myslenie v krajinách, kde je homosexualita dodnes trestná.
Tí, ktorí si v posledných dvoch rokoch kládli otázku, či celosvetový prieskum medzi veriacimi v Katolíckej cirkvi niečo zmení, môžu pondelkové vyhlásenie pokojne nazvať prvým ovocím tohto procesu. Všade sa čoraz viac prejavuje nadšená túžba po priateľskej a otvorenej Cirkvi. Prežívaný život sa nenechá uväzniť v klietke nehybných pravidiel.
Život a smrť
Nie náhodou Synoda biskupov na svojom októbrovom zasadnutí v Ríme navrhla, aby sa pri riešení citlivých otázok začali iniciatívy spoločného rozlišovania. Odsek o tejto téme bol schválený drvivou väčšinou – mimochodom, rovnako ako zvyšok dokumentu. Svedectvá účastníkov počas synody nasmerovali cirkev na túto cestu. Jeden z príbehov, ktorý sa dostal do medzinárodných médií, sa týkal mladej Poľky. Nemala vzťah, ale v istom okamihu sa priznala k svojej bisexualite.
Po období odstupu od cirkvi sa snažila znovu spojiť s cirkvou, aby zažila Božiu blízkosť a požehnanie.
Kňaz jej nechcel dať spoveď, pretože bola “neusporiadaná.” Bola taká šokovaná a rozčarovaná, že prechádzala z jednej depresie do druhej a nakoniec odišla zo života. Rozvážny pastoračný prístup, ako to naznačuje vyhlásenie Dikastéria pre náuku viery, môže pre niektorých ľudí znamenať doslova rozdiel medzi životom a smrťou, najmä v extrémne zraniteľnej situácii, akou bola táto mladá žena”
Extrémna pravica
Tam i tam prostredníctvom sociálnych sietí čítame nesúhlasné hlasy. Niektorí sa pokúšajú zasiať zmätok prostredníctvom veľmi selektívneho a legalistického čítania vybraných biblických úryvkov. Iné, nie až také početné, však niekedy znejú hrubo a hlasno. Títo hlasní volajúci sú pozoruhodne často spojení so skupinami, ktoré hlásajú krajne pravicovú ideológiu nenávisti a násilia. Takéto výzvy možno len čo najostrejšie odsúdiť. Aj v mene slobody prejavu existujú hranice.
Počúvanie a sprevádzanie
Tým, ktorí nesúhlasia, môžeme len zopakovať výzvu na dialóg. Z kontaktných miest sme pripravení hovoriť s každým. Ak sme skutočne na ceste k počúvajúcej a sprevádzajúcej Cirkvi, v ktorej je priestor pre všetkých, platí to pre homosexuálne páry, ktoré túžia po požehnaní, ako aj pre tých, ktorí hlasujú proti. Preto všetkých srdečne pozývame na otvorený rozhovor v ‘bezpečnom priestore’ a najlepšie čo najďalej od všetkých ozvenových komôr sociálnych médií.
Kontakty pre ‘Homosexualitu & Vieru’ Flámskej katolíckej cirkvi:
Willy Bombeek (interdiecézny koordinátor)
Werner Van Laer (arcidiecéza, Vikariát flámskeho Brabantu)
Saskia van den Kieboom (Antverpská diecéza)
Luc Boudens ( Diecéza Bruggy)
Tom Van Wambeke (Diecéza Hasselt)
Geert De Cubber (Diecéza Gent)