Ak ste unavení z cenzúry, kultúry rušenia a erózie súkromia a občianskych slobôd prihláste sa na Reclaim The Net.
Nie je už žiadnym prekvapením, že niektoré skutočnosti o vláde a s ňou spojené rozhodnutia agentúr, najmä tie kontroverzné, sa občanom odhaľujú vďaka rôznym, v jednotlivých krajinách sa líšiacim, zákonom o slobode informácií, známym najmä ako FOIA.
Prekvapí vás však, že vlády síce umožňujú túto pre nich nepochybne nepríjemnú prinajmenšom možnosť pokračovať - ale zároveň v podstate “rušia” túto slobodu a slobodu slova milujúcu legislatívnu “medzeru” tým, že sa ju snažia podkopať, ako sa len dá?
Odpoveď môže ľahko znieť: “nie, neprekvapuje” – a akokoľvek smutne a sklamane to môže znieť, ak by sme povedali, že sa to’zdokumentované deje práve vo Veľkej Británii – koľkých by to vlastne šokovalo.
No, deje’sa to vo Veľkej Británii. Tam, samozrejme, navonok je to v poriadku, ak ako médium podáte žiadosť o FOIA. Ale temnou spodnou stránkou je, že každá z nich je – z dôvodu, ktorý je v tejto chvíli známy len Ministerstvu spravodlivosti Spojeného kráľovstva (MoJ) – sledovaná.
Dôsledky, ako reported by The Times, sú nielen tie, že novinári, ktorí sa venujú tejto údajne úplne legálnej, nekontroverznej (a teda určite, nehodnej akejkoľvek vládnej sledovacej činnosti), sú skutočne sledovaní – ale aj to, že spomínaný vládny subjekt “zrejme odkladá zverejnenie údajov, kým ho nepovolia politickí nominanti.”
V preklade to znamená, že žiadosti v štýle FOIA sú v Spojenom kráľovstve sabotované na čas – až kým nedostanú (alebo nedostanú) politické “povolenie.”
Všetci si uvedomme – keď George Orwell napísal “1984” –, pravdepodobne nemal na mysli svoju vlastnú krajinu. Zdá sa však, že Orwell predpovedal veľkú časť (politickej) budúcnosti svojej vlastnej krajiny–
Dnes – ak ste’novinár v Spojenom kráľovstve, ktorý podáva žiadosť o slobodný prístup k informáciám – toto musíte vedieť.
“Úradníci ministerstva spravodlivosti zostavili základné profily novinárov, ktorí podávajú žiadosti o slobodný prístup k informáciám, a zrejme tiež dávajú tlačovým tajomníkom a politickým nominantom Konzervatívnej strany podnety na to, či je možné zverejniť informácie,” The Times informuje a dodáva, že tieto informácie pochádzajú z e-mailov, ku ktorým má prístup.
Existuje aj “hanlivý”názov pre novinárov, ktorí sa chcú prostredníctvom týchto žiadostí dozvedieť fakty – “dátoví novinári.”
Dáta, dalo by sa predpokladať, označujú čistý fakt.
A potom je tu’nejasný, zle definovaný, “boj proti dezinformáciám.”
Takže čo na svete môže byť zlé na – “dátových novinároch”?
Preložené so súhlasom z Reclaim The Net.