Nešťastné vyjadrenia emeritného arcibiskupa Bezáka pre liberálny portál

827
Kultúra smrti

Emeritný arcibiskup Róbert Bezák prijal pozvanie na videorozhovor pre liberálny portál Startitup, ktorý sa zameriava na mladých ľudí a novinky z oblasti techniky a biznisu. Mladým liberálom bol rozhovor zrejme sympatický, pretože mal veľa pozretí, aj komentárov.

Mnohých katolíkov však niektoré jeho nešťastné vyjadrenia zaskočili, pretože niekedy nebolo úplne jasné, či sa Bezák len zamotal do vlastných slov alebo či vôbec odpovedal v súlade s Katechizmom katolíckej Cirkvi.

 

Eutanázia a liečba dlhodobo chorých: áno alebo nie?

Keď sa redaktor v úvode rozhovoru opýtal Róberta Bezáka, či je etické odpojenie človeka od prístrojov, katolíci by zrejme čakali jasnú a priamu odpoveď v súlade s Katechizmom. Otec arcibiskup sa však nad otázkou dlho zamyslel. „To je veľmi vážna otázka, veľmi ťažko sa aj dá nájsť v tejto otázke to správne riešenie pre každého, lebo je iné, keď zomiera človek, ktorý vám nie je blízky a keď vám zomiera otec a chcete mu pomôcť. To je také veľmi osobné, tá otázka smrti…“

Spomenul aj liečbu dlhodobo chorých ľudí. „Počítať s tým, aj teraz v pandémii, že keď je chorý 30-ročný človek a 80-ročný, je úplne to isté, sa asi nedá. Keď sa zachraňuje ten mladší, tak to som schopný pochopiť, že jednoducho nedá sa nič robiť, keď niekto už ten život prežil, naplnil, tak sa nemôže očakávať, že bude mať tú istú starostlivosť, ako keď niekto ešte len pred tým životom stojí. Ale neodvážil by som sa povedať, na akom princípe, je to aj veľmi osobné.“

Čo hovorí katechizmus

Aj tieto nešťastné vyjadrenia prispeli k tomu, že niektorí zarazení katolíci radšej pre istotu siahli po Katechizme, aby si overili, ako sa veci majú a čo hovorí naša viera. A hovorí toto: Ani keď sa smrť pokladá za veľmi blízku, nemožno oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Používanie utišujúcich liekov na zmiernenie utrpenia umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa mu tým skráti život, môže byť morálne v zhode s ľudskou dôstojnosťou, ak nie je smrť chcená ani ako cieľ, ani ako prostriedok, ale sa iba predvída a pripúšťa sa ako nevyhnutná. Liečby, ktoré zmierňujú bolesti, sú jednou z vynikajúcich foriem nezištnej lásky. Z tohto dôvodu ich treba podporovať. (KKC, 2279)

Zdroj: snímka obrazovky z videa na stránke startitup.sk

Okrem toho Katechizmus katolíckej Cirkvi odpovedá na akúkoľvek otázku o eutanázii veľmi jasne a bez vyhovárania sa: Priama eutanázia – nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky – spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť. (KKC, 2277)

Vojna: áno alebo nie?

Najzvláštnejšia úvaha však prišla o pár minút. Keď redaktor špekuloval nad tým, prečo známy farár Maroš Kuffa v jednom zo svojich videí, kde rozoberal vojnu, hovorí, že Ježiš by neposielal zbrane nikomu, Róbert Bezák zareagoval takto: „To nie je otázka o zbraniach… Pripadá mi to troška ako nebezpečný pacifizmus. A keby tak farárovi Kuffovi zaútočili na jeho rodinu, lebo verím, že nejakú má, keby mu nejaký vojak znásilnil sestru, tak by povedal, že ako by to poriešil Pán Ježiš? To je nezmyselná otázka. V tejto chvíli my môžeme riešiť tento problém na inej úrovni. Keď niekto hladuje, keď niekto má ťažkosti so zdravím, tam môžeme – že čo by povedal Ježiš, ale keď je vojna, keď sa zabíjajú ľudia, keď neplatia žiadne morálne pravidlá?“

Čo pripomína Katechizmus katolíckej Cirkvi?

A tu sa musíme pri jeho slovách zastaviť. Chcel tým otec arcibiskup azda povedať, že keď nám to vyhovuje, môžeme sa riadiť Ježišovými odporúčaniami, ale keď nám to nevyhovuje, máme sa riadiť oficiálnym názorom štátu, vlády, alebo ľudí okolo nás? Keď sa nám to práve hodí, vytiahneme starozákonné „oko za oko“?

Katechizmus katolíckej Cirkvi pripomína: „Cirkev i ľudský rozum potvrdzujú, že počas ozbrojených konfliktov zostáva stále platný morálny zákon. Aj keby už nanešťastie vznikla vojna, tým samým nie je medzi nepriateľskými stranami všetko dovolené. (KKC, 2312)

Musíme urobiť všetko, čo je rozumne možné, aby sa vyhlo vojne, a to pre zlo a nespravodlivosť, ktoré každá vojna so sebou prináša. Cirkev sa modlí: Od moru, hladu a vojny vysloboď nás, Pane. (KKC, 2327)

Odpustenie: áno alebo nie?

Arcibiskup Bezák sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Ukrajine. „Vnímam vyhlásenia aj niektorých vysokých predstaviteľov, povedzme Vatikánu sú také, že len pokoj a mier, zmierenie, a mne to pripadá, že to sa nám dá hovoriť, keď je to ďaleko od nás. Ale keď ide o existenciálnu núdzu, už by som sa bál hovoriť, že náboženstvo je niečo ako totálny mier a totálne zmierenie a odpustenie… Možno je to aj taká zaujímavá doba, aj v zmysle určitého reformovania našich názorov a uvedomovania si, že náboženstvo nás chce viesť k pokore, k zjednodušeniu života…“

Pokora áno, zjednodušenie tiež, ale…, na tieto slová si spomínate? „Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 17, 21–22)

Okrem Evanjelia aj Katechizmus katolíckej Cirkvi o odpustení zdôrazňuje: Táto povinnosť sa vzťahuje aj na tých, ktorí zmýšľajú alebo konajú inak ako my. Kristovo učenie ide až tak ďaleko, že vyžaduje odpustenie urážok. Rozširuje prikázanie lásky, ktoré je prikázaním nového, evanjeliového zákona, aj na všetkých nepriateľov. Oslobodenie v duchu evanjelia je nezlučiteľné s nenávisťou k nepriateľovi ako ľudskej osobe, nie však s nenávisťou k zlu, ktoré ako nepriateľ pácha. (KKC, 1933)

Zdroj: snímka obrazovky z videa na stránke startitup.sk

Pokánie: áno alebo nie?

Pri rozhovore redaktora a emeritného arcibiskupa došlo aj na tému pokánia a vysporiadania Nemcov so svojou minulosťou voči Rusom. Bezák vo svojej odpovedi vyhlásil: „Nemôžeme stále žiť pokánie, to je také seba zničujúce.“

V katechizme sa však jasne hovorí, že pokánie patrí k nášmu bežnému dňu: V každodennom živote sa obrátenie uskutočňuje prejavmi zmierenia, starostlivosťou o chudobných, vykonávaním a obranou spravodlivosti a práva, vyznaním pokleskov bratom, bratským napomenutím, revíziou života, spytovaním svedomia, duchovným vedením, prijímaním utrpení a trpezlivosťou v prenasledovaní pre spravodlivosť. Najistejšia cesta pokánia je vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Ježiša. (KKC, 1435)

Ak ste dočítali tento článok, pomodlite sa teraz spolu s nami: Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane a daruj nám pastierov podľa svojho Srdca. Amen

DISKUSIA k článku