Pre niektorých bude znamenať uskromnenie, pre iných hladomor

277
Kultúra smrti

Do Európy sa vrátil prídelový systém. To aspoň písali niektoré americké médiá v prvých týždňoch po vypuknutí vojny na Ukrajine. Vo viacerých európskych krajinách totiž obchodné reťazce obmedzili predaj niektorých základných potravín. Jeden z najväčších reťazcov v Španielsku napríklad obmedzil nákup slnečnicového oleja na maximálne päť litrov denne na osobu.

Štvrtina spotreby slnečnicového oleja totiž v Španielsku pochádza z Ukrajiny a dodávatelia nevedeli zaručiť, že dodávky budú pokračovať aj naďalej. Ľudia sa preto vystrašili a začali olej nakupovať vo veľkom.

Obavy neboli celkom nepodložené, od vypuknutia vojny totiž ukrajinský prezident obmedzil exporty základných potravín do zahraničia a zároveň sa obchod z dôvodu konfliktu skomplikoval. Ukrajina je pritom jeden z najdôležitejších zdrojov základných potravín, a to nielen pre Európu, ale pre veľkú časť sveta.

Problém priznal aj šéf potravinového programu OSN David Beasley. Ten Bezpečnostnej rade povedal, že už vysoké ceny potravín pre konflikt na Ukrajine ďalej raketovo rastú.

Ako uviedol, vojna spôsobila katastrofu, ktorá bude mať globálne dôsledky „väčšie ako čokoľvek, čo sme videli od konca druhej svetovej vojny“.

Odrazí sa to však aj na slovenských pultoch a môže naozaj hroziť nedostatok potravín?

Ukrajina je sýpkou sveta

Náš východný sused možno nemá najvyspelejšie technologické parky či nepatrí k lídrom vo farmaceutickom priemysle, no aj tak zohráva vo svetovom obchode kľúčovú úlohu. Za normálnych čias si ju však uvedomujeme iba málo.

Ukrajina a Rusko sú spoločne zodpovedné za takmer tretinu svetovej produkcie obilnín, 20 percent kukurice a 75 až 80 percent slnečnicového oleja. Nejde o náhodu, v týchto krajinách sa totiž nachádza vysoko úrodná černozem, ktorá poľnohospodárstvu prirodzene praje. Jej kvalita je taká dobrá, že na Ukrajine bol dlhé roky problém s jej nelegálnym vývozom do iných krajín.

Podiel na svetovom exporte základných potravín sa v prípade týchto dvoch krajín v posledných rokoch zvyšoval a Ukrajina dnes patrí k piatim najväčším svetovým exportérom viacerých dôležitých potravín.

Už teraz je však isté, že vojna tieto exporty výrazne zdecimuje. Množstvo z veľkých poľnohospodárskych podnikov a obrábanej pôdy sa nachádza na východe krajiny, ktorý čelí ťažkým bojom.

Na jednej strane tak poľnohospodári museli prerušiť činnosť, nemohli tak pohnojiť ozimnú pšenicu ani ďalej siať. Ďalším problémom je, že mnohé územia sú po bojoch poškodené či dokonca zamínované. No a k tomu sa pridáva ešte aj zničená infraštruktúra, čo práce minimálne komplikuje.

OSN tak momentálne predpokladá, že bez úrody zostane 20 až 30 percent ukrajinskej pôdy, na ktorej sa zvyčajne pestujú obilniny, kukurica a slnečnica.

Problém je však aj s vývozmi už zožatých a spracovaných plodín. Rusi totiž zabrali dôležité prístavy, z ktorých zvyčajne vychádzajú lode plné ukrajinskej pšenice či kukurice. Viaceré lode boli tiež cieľom bombardovaní, čo pokračovanie obchodu v podstate znemožnilo.

Vojna však produkciu potravín zasiahne aj nepriamo. Rusko je totiž hlavným exportérom hnojív, vďaka ktorým je pôda po celom svete násobne úrodnejšia. Ich ceny pre sankcie od začiatku vojny razantne vzrástli a je ich aj menej, keďže Rusko v rámci odvety exporty obmedzilo. Ako však ubezpečuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, u nás zatiaľ nedostatok hnojív necítiť, a to napriek tomu, že z Ruska pochádza veľká časť u nás používaného hnojiva.

Predstavitelia komory však dodávajú, že problém môže byť, ak bude vojna trvať dlhšie. Nedostatok hnojív by sa totiž mohol prejaviť na úrode v roku 2023.

Konflikt na Ukrajine a obmedzenie vývozov z Ukrajiny a Ruska zároveň spôsobil reťazovú reakciu. Mnohé krajiny neistota a hrozba nedostatku potravín vyľakal a prijali preto opatrenia obmedzujúce vývozy. Celkovo tak iba do konca marca urobilo 53 štátov. Ako ale upozornil šéf Svetovej banky David Malpass, dejiny ukazujú, že podobné opatrenia sú kontraproduktívne a prinášajú až tragické dôsledky.

Obmedzenia vedú totiž k tomu, že ponuka je výrazne menšia, no a to ženie ceny nahor. Pre ilustráciu, iba od začiatku vojny pre spomínané komplikácie ceny obilia na trhoch vzrástli o 60 percent.

 Slovensko má základných surovín dosť

Slovensko si dopestuje pšenice aj slnečníc dosť, a ak by sme časť úrody nevyvážali, boli by sme v týchto oblastiach dokonca sebestační.

Ceny však rastú aj u nás. Tým, že fungujeme na otvorenom trhu a vývozy neboli nijako obmedzené, mlynári kupujú obilie za trhové ceny. No a kým vlani za jednu tonu zaplatili necelých 200 eur, dnes je to takmer 400 eur. Mlynári tak boli nútení pristúpiť k navýšeniu ceny múky a otvorene priznávajú, že ďalšie zdražovanie ešte iba príde. To, čo vidia mlynári pri pšenici, vidia zákazníci aj na pultoch v obchodoch, a tak kým vlani sme za kilogram múky zaplatili niekedy aj menej ako 50 centov, dnes sa ceny približujú aj k 80 centom.

Výrazne rastie aj cena oleja, ktorá oproti minulému roku narástla v priemere o 30 percent. Slovensko pritom produkuje dostatočné množstvo slnečnicových semien na pokrytie domáceho dopytu.

V repke olejnej sme na tom ešte lepšie, ročná produkcia by dokázala pokryť domácu spotrebu na 240 percent. Ako ale upozornil sám minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, iba tri percentá slovenskej ročnej spotreby jedlých olejov vieme vyrobiť na Slovensku. Repku aj slnečnice si teda vypestujeme, no takmer celá úroda putuje do zahraničia a následne sa k nám vracia vo forme olejov.

Dôvodom je to, že po zániku Palmy sa u nás olej v potravinárskej kvalite prestal lisovať. Vzhľadom na novú situáciu chce ministerstvo situáciu zmeniť a s najväčším výrobcom technického repkového oleja podpísalo memorandum, ktoré by malo zabezpečiť, že do deviatich mesiacov rozšíri svoju výrobu aj na olej potravinárskej kvality. Či to však postačí, je otázne.

V rámci znižovania rizika nedostatku potravín Európska únia vydala strategický plán, ktorý dočasne uvoľňuje ekologické postupy. Vďaka tomu sa môže zasiať aj na plochách, ktoré by inak mali tento rok ležať úhorom, a poľnohospodári môžu získať podporu aj na túto plochu. Podľa Vlčana sa tak môže obrobiť o 36-tisíc hektárov pôdy navyše.

Niekto zaplatí viac, iný si už jedlo nekúpi

V každom prípade, na Slovensku sa konflikt na Ukrajine prejaví najmä v cenách potravín, no ich nedostatok by nemal hroziť. Je však isté, že za niektoré potraviny si výrazne priplatíme. Podľa poslednej prognózy Národnej banky by mala inflácia v tomto roku dosiahnuť 7,6 percenta, v prípade, že sa naplní dramatickejší scenár, 7,8 percenta.

Aj v budúcom roku by mala byť inflácia vysoká, a ak by sa naplnil miernejší vojnový scenár, mala by dosiahnuť 9,2 percenta. V prípade naplnenia dramatického scenára až 13,8 percenta. Pre Slováka to bude znamenať citeľné zvýšenie výdavkov, ktoré bude v mnohých prípadoch viesť k uskromneniu, v iných krajinách však tento vývoj môže znamenať hladomor.

Vojnou spôsobený prepad vývozov základných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny a Ruska totiž vo veľkej miere zasiahne práve krajiny Severnej Afriky a Blízkeho východu, kde výdavky na jedlo často tvoria viac ako polovicu z celkových výdavkov domácností.

Ako upozornila OSN, ide o krajiny, ktoré sú pri potravinách závislé od dovozov a zvyšovanie cien energií či surovín na trhoch sa tak veľmi rýchlo prejaví aj na cenách v obchodoch. Cena základného nákupného košíka sa už v mnohých krajinách tohto regiónu výrazne predražila. V Libanone napríklad vzrástla o 351 percent, v Jemene o 81 percent a v Sýrii takmer o sto percent. Tieto krajiny zároveň zaznamenali devalváciu meny a v Sýrii bolo sucho, čo ešte znížilo domácu produkciu obilia.

Najhoršie sucho za posledných štyridsať rokov zaznamenali aj v Somálsku, kde je už hlad taký rozšírený, že podľa britského denníka The Guardian by v krajine do pár mesiacov mohol prepuknúť hladomor.

Najnovšia štúdia o hlade v Severnej Afrike okrem toho ukázala, že už teraz v tomto regióne hladuje 27 miliónov ľudí a aktuálna situácia by mohla toto číslo zvýšiť až na takmer 40 miliónov.

Problémy hlásia aj organizácie, ktoré v oblasti už roky vedú rôzne potravinové programy. Svetový potravinový program OSN napríklad iba v Sýrii a Jemene kŕmi takmer 19 miliónov ľudí. Pre rast cien sa celkové výdavky organizácie zvýšili v porovnaní s rokom 2019 o 50 percent. Pre nedostatok zdrojov tak hrozí obmedzenie poskytovaných služieb.

Organizácia uviedla, že potrebuje 16 miliárd dolárov navyše, aby dokázala ďalej kŕmiť 137 miliónov ľudí, o ktorých sa stará.

Posledná veľká potravinová kríza viedla v tomto regióne k vzburám, zmenám vlád a odštartovala aj Arabskú jar. Ako upozorňujú odborníci, situácia je dnes ešte horšia ako v roku 2012 a existujú preto obavy, že môže vyvolať podobnú situáciu ako vtedy. Jedným z dôsledkov Arabskej jari bola aj utečenecká kríza, ktorá spôsobila v Európskej únii veľké nezhody a napätie. Aj jej zopakovanie môže byť jedným z dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine.

DISKUSIA k článku