A priest

Kostarika: Kňaz suspendovaný z dôvodu slávenia riadnej formy omše v latinčine ad orientem

326
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Diecéza Alajuela, ktorá sa nachádza v severnej časti Kostariky, suspendovala otca Sixta Eduarda Varelu Santamaríu na šesť mesiacov a má sa zúčastniť psychiatrického liečenia z dôvodu, že slávil v latinčine omšu podľa misála pápeža Pavla VI. (známu tiež ako riadna forma alebo "Novus Ordo"). Informáciu potvrdila ACI Prensa, španielska pobočka Katolíckej spravodajskej agentúry. 

Vo vyhlásení vydanom v mene miestneho biskupa vysvetlil otec Luis Hernández Solís, riaditeľ pre komunikáciu, že otec Varela bol "dvakrát napomenutý", keď slávil omšu v latinčine vo svojej farnosti sv. Jozefa patriarchu.

V stanovisku sa píše, že jeho vylúčenie z farnosti a pozastavenie kňazskej činnosti "by malo obnoviť cirkevné spoločenstvo a blaho samotného kňaza; z tohto dôvodu všetkých prosíme, aby sa spojili vo vrúcnej modlitbe". 

Podľa hovorcu diecézy otec Varela "pokračoval v slávení tridentskej (tradičnej latinskej) omše po zverejnení motu proprio Traditionis custodes pápeža Františka"

Združenie Summorum Pontificum Costa Rica, ktoré až do vydania motu proprio slúžilo v mimoriadnej forme, však trvá na tom, že otec Varela nebol neposlušný. Združenie tvrdí, že od chvíle, keď sa biskupi v Kostarike rozhodli zakázať mimoriadnu formu v celej krajine, o. Varela Santamaría slávil omšu "Novus Ordo" v latinčine a ad orientem, "čo je nielenže povolené existujúcimi liturgickými normami, ale pápež František sa tým vo svojom motu proprio vôbec nezaoberá"

Člen združenia mimo záznam uviedol, že trest pre otca Varelu je dôsledkom ignorantského presvedčenia, že latinčina a ad orientem, alebo odvrátený od zboru, sa rovnajú mimoriadnej forme. 

Združenie Summorum Pontificum sa pre agentúru ACI Prensa vyjadrilo, že po zverejnení motu proprio "sme s úctou požiadali biskupa z Alajuely, aby sme mohli pokračovať v slávení mimoriadnej formy, čo skupina robí už 8 rokov, ale žiadosť bola zamietnutá.

"Biskup Buigues Oller nám poskytol skutočne zvláštne zdôvodnenie: podľa neho jedinou možnosťou, aby sme mohli pokračovať v slávení tradičnej latinskej omše, bolo, aby sme buď existovali pred rokom 1970, alebo aby sme boli v spojení so schizmatickou Spoločnosťou svätého Pia X., čo nie je uvedené ani v Summorum Pontificum ani v Traditiones Custodes."

V hlasovej správe pre bývalých farníkov otec Varela uviedol: "Verím, že došlo k určitému zmätku a je potrebný ďalší dialóg s mojím biskupom." Varela však trval na tom, že "od vydania biskupského dekrétu som už nikdy neslúžil tridentskú omšu, ale naďalej som celebroval v latinčine Novus Ordo, aby som mohol sprevádzať niektorých veriacich."

Správa ďalej pokračuje: "Som si vedomý toho, že môžem začať kanonický proces, alebo že by som sa mohol odvolať, viem, že existuje veľa (zákonných) možností ... ale nič z toho neurobím. Milujem Cirkev."

Otec Varela odhalil, že bol dočasne poslaný do domu svojej sestry a diecéza ho pošle do exercičného domu / na kliniku, ktorá mu poskytne "duchovnú, psychologickú a zdravotnú starostlivosť, aspoň podľa webovej stránky tohto miesta."

Traditionis custodes bolo zverejnené 16. júla, aby regulovalo slávenie mimoriadnej formy rímskeho obradu. Pápež František týmto dokumentom upravil ustanovenia svojho predchodcu Benedikta XVI, ktoré boli uvedené v jeho motu proprio Summorum Pontificum.

V liste, ktorý sprevádza a vysvetľuje motu proprio zaslanom svetovým biskupom, pápež František poznamenal, že "je zarmútený inštrumentálnym používaním Missale Romanum z roku 1962, ktoré sa stále viac vyznačuje rastúcim odmietaním nielen liturgickej reformy, ale aj II. Vatikánskeho koncilu s nepodloženým a neudržateľným tvrdením, že zradil tradíciu a 'pravú cirkev'."

Kostarická biskupská konferencia bola jednou z tých, ktoré po zverejnení Traditionis custodes reagovali najtvrdšie proti tradičnej latinskej omši.  

Kostarickí biskupi vo vyhlásení z 19. júla uviedli, že "odteraz nie je povolené používanie Missale Romanum z roku 1962 alebo akéhokoľvek iného vyjadrenia liturgie spred roka 1970".