Grillo-pic1.jpeg

Andrea Grillo - šedá eminencia, stojaca za motu proprio Traditiones Custodes

277
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Andrea Grillo (nar. 1961) je profesorom Teológie sviatostí a filozofie náboženstva na Pápežskej akadémii sv. Anselma v Ríme a liturgie v Padue v opátstve sv. Justína. Vyhlásením motu proprio p. Františka Traditionis Custodes 16. júla 2021 sa stal ešte dôležitejšou osobnosťou v katolíckom svete, pretože mnoho náznakov poukazuje na neho ako na autora alebo prinajmenšom inšpirátora tohto dokumentu. V Ríme ho často nazývajú liturgikom a teológom pápežovej "domácnosti". Spojil sa s mnohými ďalšími zo St. Anselma, ktorí majú neúmerne progresívny vplyv na všetko dianie v okolí pápeža.

Profesor Grillo sa hlási k zásadám Traditionis Custodes trvajúc na tom, že omša Pavla VI predstavuje mimoriadnu formu obradu Rímskej cirkvi a že tradičná latinská omša by sa mala právne ošetriť tak, aby sa zaistil jej postupný zánik. [1] V otvorenom liste z 27. marca 2020, čiže celých 16 mesiacov pred uvedením spomínaného motu proprio, profesor Grillo (spolu s ďalšími 180 signatármi) bez obalu popisuje tradičnú latinskú omšu (TLM) ako "zapuzdrenú v historickej minulosti, pasívnu, statickú, bez energie a bez života ... ako takú, čo sa už nedá oživiť"[2] "Udržiavanie ´stavu liturgickej výnimky´- ktorá sa zrodila aby zjednocovala, no ktorá iba rozdeľuje - vedie iba k rozbitiu, privatizácii a skresľovaniu kultu Cirkvi". [3] Ba čo viac, list doslova nanucuje nasledovné postoje: 

  1. Zámerom Summorum Pontificum (SP) bolo upokojenie a zmierenie.
  2. SP nanešťastie viedlo k rozdeleniu, konfliktom a k "liturgickému odmietaniu" Druhého Vatikánskeho koncilu.
  3. Určité semináre, v ktorých sa vyučuje riadna aj mimoriadna forma, reprezentujú "najväčšie skomolenie a prekrútenie pôvodného zámeru" SP. 
  4. Je čas zrušiť "štatút liturgickej výnimky", zavedenej SP.  
  5. Všetky právomoci, týkajúce sa liturgie sa opätovne musia zveriť diecéznym biskupom a Kongregácii pre Boží kult. Z toho vyplývajú dôsledky: Komisia Ecclesia Dei a Sekcia IV Kongregácie pre náuku viery (CDF), dohliadajúce na liturgické záležitosti, musia ukončiť svoju činnosť. CDF funguje ako náhrada pri výkone kompetencií Druhým Vatikánskym koncilom zverených biskupom alebo bežne zverených Kongregácii pre Boží kult pápežom. Aj táto nezvyčajná situácia musí skončiť. CDF zjavne ignoruje, najmä na dogmatickej úrovni, hlboký konflikt, ktorý vyvstáva medzi lex orandi a lex credendi; je totiž zrejmé, že duálna sporná forma obradu povedie k značným rozdielom vo viere. [4]

 

Z čítania Grillových talianskych online článkov je jasné, že liturgickú reformu ako celok pokladá za veľmi dobrú; že hlavnou prekážkou jej úspechu je poľutovaniahodná tendencia duchovných a laikov udržiavať alebo opätovne zavádzať zlé praktiky či myšlienky z minulosti, ktoré sa stavajú do cesty reformovanému obradu, ktorý sa vyznačuje svojimi čistými líniami a novou orientáciou; že predpojatosť Jána Pavla II a Benedikta XVI, súvisiaca so "zneužívaním liturgie", na ktorú aj s inými funkcionármi kúrie poukazovali, nemá iný význam, než opätovne upevniť tridentskú legalistickú mentalitu, ktorá ohrozuje otvorenosť na prijatie NO; že paralelná existencia TLM, ako aj Ratzingerova aktivita ´Reforma reformy´, ohrozuje integritu reformovaných obradov podľa Pavla VI.

"Chytráctvom" nazýva Grillo slobodu, ktorú poskytuje SP kňazom, ktorí si môžu vybrať v ktorej forme rímskeho obradu budú sláviť sv. omšu, pretože to odoberá biskupom právomoc usmerňovať liturgickú jednotu vo svojej jurisdikcii a umožňuje "súťaženie medzi dvoma formami obradu". Zjavne si neuvedomujúc dvojakú povahu svojho tvrdenia hovorí: "Teraz musíme uznať, že existuje iba jeden stôl; stôl reformovaného obradu, podľa náznakov Druhého Vatikánskeho koncilu". Vďaka SP sa TLM prakticky stala symbolom opozície voči Druhému Vatikánskemu koncilu. Z tohto dôvodu sa aj kritériá prístupu k nej musia opatrne hodnotiť a negenerovať ... zato pápež František, syn Koncilu, má zdravý rozum a múdrosť aby povedal ´Čo je veľa, to je moc´ a aby múdro začal s novou fázou, v ktorej sa podstata obradu odohráva na jednoduchom stole - bežnom, obyčajnom, pre ľudí; je to pripomienka, že koncilovú reformu nič nezastaví, žiadny fiktívny jazyk, ani vzkriesenie formy obradu, ktorý už viac neexistuje. [6] Je zaujímavé, ako Grillo rýchlo a pohotovo "odpisuje" milióny katolíkov, ktorí s radosťou slávia formu obradu, ktorý podľa neho "už viac neexistuje", však?! 

 

Katolíkov celého sveta budú nepochybne zaujímať aj ďalšie myšlienky a názory profesora Grilla:

- vo svojej nedávno publikovanej knihe pod názvom "Môže matka nežehnať svojim vlastným deťom? Homo-zväzky a katolícka viera", ktorú napísal spolu s Cosimom Sordatom, sa venuje téme teologického a pastoračného vedenia a požehnávania homosexuálnych zväzkov v rámci Cirkvi. [7]   

- Grillo napáda a znevažuje transsubstanciáciu, to jest, že z chleba a vína sa pri sv. omši stáva Telo a Krv, Duša a Božstvo Ježiša Krista. Trvá na tom, že "transsubstanciácia nie je dogmou a ako vysvetlenie má svoje limity. Napríklad protirečí metafyzike." [8] 

- je stúpencom svätenia žien, najmä do diakonátu. [9]j

- zastáva pozíciu, protirečiacu pro-life náuke Cirkvi, vrátane oprávnenosti používať antikoncepciu z preventívnych dôvodov. [10]

- výslovne odmieta názor, že Cirkev ako autorita sa môže s definitívnou platnosťou vyjadrovať o záležitostiach, súvisiacich s ľudskou sexualitou. [11]

- píše proti trvalej platnosti a nerozlučiteľnosti manželstva[12]

 

Prekrútenie a deformácia božieho kultu je vo Sv. Písme vždy spojené a prirovnávané k sexuálnej zvrhlosti. Modlárstvo je cudzoložstvom a cudzoložstvo je modlárstvom; jedno pripravuje cestu druhému a posilňuje ho. Prepojenie medzi nimi zostáva v každej dobe, hoci sa môže vyskytovať v inej forme. Interpretačný kľúč na pochopenie Grillovho konfliktného postmoderného štýlu písania je vcelku jednoduchý. Bude síce uvádzať náuku Cirkvi, no bez toho, že by ju schvaľoval alebo potvrdzoval a potom ku koncu článku alebo publikácie zhrnie svoje závery formou "možností" a "otázok", ktoré sa často dosť odlišujú od cirkevných doktrín, či dokonca im protirečia. V niektorých písomnostiach dokonca zosmiešňuje tradičnú katolícku teológiu. Pri čítaní Grillových publikácií treba mať tento princíp vždy na pamäti.  

Je nepochopiteľné, že Andrea Grillovi sa napriek týmto skutočnostiam aj naďalej umožňuje verejne pôsobiť a vykonávať úrad na Pápežskej univerzite v Ríme, ba čo je ešte horšie, vplývať na písanie dokumentov, ktoré vydáva najvyšší pontifik a ktoré ovplyvňujú životy miliónov veriacich katolíkov. Ďalším príkladom takéhoto vplyvu je šedá eminencia medzi pisateľmi Amoris Laetitia, abp. Víctor Manuel “Tucho” Fernández, autor diela Heal Me With Your Mouth: The Art of Kissing (Uzdrav ma svojimi ústami - umenie bozkávania) - uznajte, že takýto pápežov výber teologických konzultantov môže byť len veľmi zriedkavo šťastný, práve naopak, často býva pohoršujúci. [13]


Tento článok v taliančine: “Andrea Grillo: La mente dietro al Motu Proprio.”