Untitled-design-15.jpg

Sixtínska kaplnka je svojimi znakmi a mierami dôkladne prepojená s Šalamúnovým chrámom

199
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Sixtínska kaplnka vo Vatikáne, zrejme najznámejšie sanktuárium katolíckej modlitby na svete, v sebe ukrýva hlboké prepojenie na židovskú vieru: svojimi charakteristickými znakmi a mierami sa podobá Chrámu kráľa Šalamúna v Jeruzaleme, ako to opisuje aj Biblia.

Zdá sa priam neuveriteľné, že by táto výlučne kresťanská impozantná stavba, ktorú ročne navštívia milióny návštevníkov, mohla byť postavená podľa vzoru židovského chrámu. Šokujúce podobnosti týchto dvoch stavieb prezrádzajú vo svojej fascinujúcej knihe The Sistine Secrets (Tajomstvá Sixtínskej kaplnky) sprievodcovia po Vatikáne Roy Doliner a rabín Benjamin Blech, ktorý pre Breaking Israel News uviedol: "O prepojenosti kaplnky s židovským chrámom vedci veľmi dobre vedia. Nevedia to však turisti, ani väčšina sprievodcov a tí, čo to vedia, o tom nehovoria. Vatikán má pevne stanovený príbeh o Sixtínskej kaplnke a ten sa rozpráva." 

Sixtínska kaplnka je pomenovaná po pápežovi Sixtovi IV, ktorý ju dal prebudovať v rokoch 1477 až 1480. Je umiestnená v Apoštolskom paláci, v oficiálnej pápežovej rezidencii, vo Vatican City. Kaplnka je vychýrená svojimi neuveriteľnými freskami v interiéri, vrátane Michelangelovho ´Posledného súdu´. Pápež Sixtus IV minul veľké množstvo vatikánskych peňazí na oživenie slávnej nádhery Ríma, prestavbu kostolov a založenie Vatikánskej knižnice. Jeho najznámejším projektom však zostáva rekonštrukcia Palatínskej kaplnky, ktorú premenoval po sebe na Sixtínsku. Rekonštrukcia tejto kaplnky bola viac než len jej renovácia; pápež sa totiž chopil príležitosti začleniť do nej židovské prvky chrámovej bohoslužby. Viacero prvkov nových mier a dizajnu kaplnky je totožných (a to presne) s mierami a dizajnom prvého posvätného Chrámu, ktorý dal postaviť kráľ Šalamún.  

V Prvej knihe kráľov sú detailne popísané miery heichalu, vnútornej svätyne chrámu, ktoré sú: dĺžka 40,9 metrov, šírka 13,4 metrov a výška 20,7 metrov, čo sú zároveň presne aj rozmery Sixtínskej kaplnky.

Ďalším prvkom, spájajúcim židovský chrám s kaplnkou je dvojúrovňová konštrukcia. Západná polovica Sixtínskej kaplnky, kde sa nachádza oltár a súkromná zóna pre pápeža a jeho suitu, je zhruba o 15 centimetrov vyššia, než východná polovica. Táto vyvýšená časť korešponduje s tzv., Kodeš HaKodašim v židovskom chráme, čiže s veľsvätyňou, do ktorej mohol vkročiť iba veľkňaz a aj to iba raz do roka, na Jom Kipur, čo je deň zmierenia.

V židovskom chráme sa nachádzala aj tzv. paroket, čo je opona, oddeľujúca veľsvätyňu od zvyšku chrámu. V Sixtínskej kaplnke jej zodpovedá mohutná biela mramorová deliaca mreža, umiestnená súbežne so siedmimi mramorovými plameňmi na strope, ktoré predstavujú sedemramenný svietnik (menorah), o ktorom starodávna legenda predpokladá, že je dodnes ukrytý vo Vatikáne, alebo veľký ozdobný svietnik, ktorý slávnostne ožaroval židovskú svätyňu v biblických časoch.

Zmeny boli podľa rabína Blecha motivované túžbou začleniť do stavby židovskú koncepciu: "Motívom pre základné prvky Sixtínskej kaplnky podľa Šalamúnovho chrámu je tzv. teória výmeny, katolícka náuka. Veria, že oni sú pravými potomkami Abraháma, Izáka a Jakuba a že po Ježišovi Boh Židov odmietol a vybral si ich. Ako súčasť tejto teórie chceli vymeniť Jeruzalem s Rímom a preto ´posvätili´ Rím patričnými prvkami z Jeruzalema."

 

(pozn. editora originálu: ´Teológia výmeny´, pokiaľ sa prezentuje v niektorých katolíckych náukách, nie je súčasťou oficiálnych názorov Cirkvi. V roku 1965 pápež Pavol VI publikoval Nostra Aetae, pôvodný dokument, ktorý popiera mnohé proti-židovské aspekty katolíckej náuky.)  

 

 

DISKUSIA k článku