Sarah_Ward_March_20__2021_1024_512_75_s_c1.jpg

Z rozvodovej právničky - feministky sa stala oddaná katolícka matka ôsmich detí

250
Milko Kostovič
Kultúra života

Keby niekto pred 20 rokmi povedal Sarah, že sa jedného dňa stane osemnásobnou katolíckou matkou v domácnosti, ktorá najmladšie deti vzdeláva doma, buď by sa zasmiala dobrému vtipu, alebo by sa rozčúlila.

"Toto som v žiadnom prípade nechcela," povedala Sarah moderátorke počas najnovšej epizódy nového katolíckeho YouTube kanála One Of Nine. "Nechcela som - rozhodne som nechcela - byť matkou v domácnosti a nedokázala som si predstaviť, že budem mať jednu veľkú rodinu."

Mladá Sarah koncom 90. rokov minulého storočia rada žúrovala so svojimi priateľmi, počúvala hudbu, chodila po puboch a "dobre sa zabávala". Hovorí, že stratila vieru práve na svojej katolíckej škole.

"Chodila som na katolícke školy. Hoci som mala niekoľko skutočne úžasných priateľov a zažívala som v mnohých ohľadoch skvelé obdobie, ale viete - práve tam som stratila svoju vieru. Naozaj som nemala pocit, že by ma viera veľmi formovala, určite nie v škole. Vieru sme sa vlastne vôbec neučili. Učili nás trochu o biblických štúdiách, nejakých hodnotách, katolíckemu étose, ale vo viere sme skutočne nedostali veľa základov."

Sarah, aby už nechodila na nedeľné omše, vyhovorila sa na domáce úlohy. 

Pokračovala na univerzite, na právnickej fakulte a nakoniec sa stala advokátkou. Počas štúdia sa stala feministkou, ktorá sa usilovala o úspešnú kariéru. 

Ale boli chvíle, keď sa do jej srdca nečakane vkradli malé pochybnosti o tom, čo jej chýba. 

"Spomínam si, ako som raz na právnickej škole stála pri kopírke a po boku som držala veľkú hromadu zložiek. A iba som čakala, kým na mňa príde rad, aby som mohla prefotiť pár strán. A spomínam si, ako mi povedal jeden chlapík: ‘Si si istá, že chceš byť advokátkou? Myslím, že by si bola celkom pekná matka,’ kvôli tomu, ako som držala svoje boky."

"Rozčúlil ma, akoby (práve urobil) sexistickú poznámku."

Sarah povedala, že "hlboko vo vnútri" by však bola najradšej, keby bola matkou, ale nikdy by sa neodvážila nikomu povedať svoje tajomstvo.

Napokon sa rozhodla venovať rozvodovému právu, na ktorom jej podľa jej slov "veľmi záležalo a milovala ho"

"Raz do týždňa som chodila do ženského azylového domu pomáhať ženám, ktoré boli obeťami domáceho násilia. A to bola skutočne veľmi hodnotná práca, ale venovala som takmer výlučne iba rozvodom."

Keď židovský kolega žartoval so Sarah o tom, že by bola terčom exkomunikácie zo strany Katolíckej cirkvi kvôli jej práci s rozvodmi, Sarah si vtedy uvedomila, ako veľmi ignoruje vieru. Stalo sa tak v roku 2002, keď pápež Ján Pavol II. povedal, že katolícki právnici a sudcovia by mali "odmietať rozvodové prípady" a "mali by sa vyhýbať osobnej účasti na všetkom, čo by mohlo naznačovať spoluprácu pri rozvodoch".

"Nemala som poňatie," povedala. "Nechápala by som vtedy, že prečo. Myslím si, že to bola skutočná ignorancia. A je to moja hanba, pretože som bola inteligentné dievča. Všetky tieto veci som mohla nájsť, ale rozhodla som tak neurobiť."

Sarah začala znovu objavovať záblesk svojej viery v 26 rokoch, keď sa vydala na púť do Lúrd. V tom čase sa pohrávala s myšlienkou stať sa moslimkou kvôli "štruktúre a identite". 

"Vydala som sa do jaskyne Grotto a v podstate som povedala Panne Márii, že v tom mám trošku chaos a veľmi by som ocenila jej pomoc. Chcela som proste všetko preniesť na ňu, (aby sa) pokúsila všetko vyriešiť a nájsť mi katolíckeho manžela."

Znovu začala navštevovať omšu v nádeji, že sa nejakým spôsobom objaví "Pán Pravý". Zistila, že ju priťahujú katolícke rodiny, ktoré vídava v kostole. 

"Pán Pravý" sa nikdy neukázal v kostole, ale vo vinárničke. Sarah sa s ním stretla v rámci rande naslepo, ktoré im dohodla kamarátka.

"Moja priateľka z práce chodila na právnickú školu spolu s Tomom. A keď som jej naznačila, že si chcem nájsť katolíckeho manžela, povedala: ‘Ó, Toma si zamiluješ. Je Katolík. Ach, myslím, že by bol pre teba ideálny.’"

"A hneď sme sa dali dokopy. Vedela som to okamžite."

Na otázku, ako  vedela, že Tom je ten pravý, Sarah odpovedala: "Bolo mi zvláštne, akoby sa mi stiahol žalúdok, hneď ako som ho uvidela. Bola som absolútne naplnená radosťou, nervami, akýmsi elektrickým šokom. Proste som to vedela."

O štyri a pol týždňa boli Sarah a Tom zasnúbení.

Potom sa vzali. Sarah sa chcela stále venovať kariére. Potom však začali prichádzať deti a ona zistila, že jej srdce začalo trochu "mäknúť" smerom k myšlienke byť matkou na plný úväzok. 

"Bola som veľmi tvrdohlavá v tom, že som sa chcela venovať svojej kariére, pretože ma to skutočne bavilo a skutočne ma vzrušovala predstava, ako mladá právnička chodí pravidelne na súdy, všetky tieto veci. No na svet prišiel malý Thomas."

Práve kvôli oznámeniu tehotenstva svojmu šéfovi Sarah prišla o novú pozíciu, ktorá bola na právnom oddelení vyčlenená práve pre ňu.

"Keď zistili, že som tehotná, rozmysleli si to a prišla som o svoju prácu," uviedla. 

Feministka vo vnútri Sarah bola zúrivá. 

"Bola som zúrivá, absolútne zúrivá. Myslím tým, že moja feministická časť bola zúrivá. Ako sa to mohlo udiať? Je to úplne v rozpore so zákonom. Iba preto, že som tehotná."

Porodila malého Thomasa v očakávaní, že sa vráti do práce, akonáhle sa dieťa narodí. Boh však mal iné predstavy.

"Bola som  taká tvrdohlavá. Mala som v pláne vrátiť sa do práce. A potom som behom niekoľkých týždňov od narodenia Thomasa - myslím, že päť alebo šesť - zistila, že som tehotná druhýkrát."

"Naozajstné prekvapenie. Úžasné. Nemohla som tomu uveriť. Myslela som si, že je to v skutočnosti nemožné. Ale nebolo to nemožné." 

Sarah si uvedomila, že s dvoma malými deťmi sa nebude môcť tak skoro vrátiť do práce.

"Moje veľké plány, že budem mať kariéru a nebudem jednou z tých domácich matiek, sa jednoducho nenaplnili."

O dva a pol roka neskôr prišlo na svet dieťa číslo tri a Sarah zistila, že zmenila svoj názor. "Feministka" v nej mizla "veľmi rýchlo" a čoraz viac sa do popredia dostávala "matka".

"Stále viac a viac - teraz s odstupom času - sa na to pozerám, že Boh tam skutočne riadil veci, a situácia by mi nedovolila vrátiť sa do práce."

V tomto období sa Sarah dozvedela viac o svojej katolíckej viere, najmä o učení Cirkvi proti antikoncepcii. Bolo to počas postnatálnej kontroly jej druhého dieťaťa, keď sa pôrodná asistentka spýtala Sarah, aký spôsob antikoncepcie bude používať. Preštudovala si rôzne metódy a rozhodla sa pre "tabletku"

"Keď to povedala Tomovi, on odpovedal: ‘Neexistuje spôsob, ako môžeme použiť antikoncepciu, je to v rozpore s učením Cirkvi.’"

Sarah povedala, že bola "totálne šokovaná" jeho neočakávanou odpoveďou. "Proste som si len neuvedomila, že sa jedná o túto vec."

"Uvažovala som: ‘No nemôžeme stále mať ďalšie deti.’"

Tom vtedy vysvetlil Sarah, ako jedným z mechanizmov tabletky je pôsobiť ako abortívum, ktoré sa chová nepriateľsky voči implantácii čerstvo počatého embrya. 

Sarah si pamätá, že bola zdesená.

"Nemohla som tomu uveriť. Bola som zdesená, absolútne zdesená."

S pomocou svojho manžela začala Sarah skúmať, čo vlastne Katolícka cirkev učila o antikoncepcii. S očakávaním, že nájde len jedno veľké "nie", s prekvapením zistila, že "nie" má korene v jasnom "áno" pre zmysel a účel ľudskej sexuality z pohľadu Boha.

Sarah objavila encykliku Humanae Vitae od pápeža Pavla VI., v ktorej Cirkev učí, že používanie antikoncepcie je vždy a v každom prípade nesprávne, pretože sa ňou znemožňuje Boží zámer počať deti. To je v rozpore s manželským sľubom navzájom sa úplne a bezvýhradne odovzdať, kde sa nesmie nič zadržiavať, vrátane vlastnej plodnosti.

"Absolútne mi to zmenilo život," uviedla. Teraz si uvedomila, že namiesto toho, aby bola Cirkev "proti všetkému", bolo to "vlastne v prospech žien, detí a rodín". 

V cirkevných dokumentoch čítala frázy, ktoré nikdy predtým nepočula, napríklad ženskú "Bohom-danú dôstojnosť"

Sarah uviedla, že jej "právnická myseľ" jej pomohla pochopiť logiku cirkevného učenia. 

"Bolo to také logické. Bolo to logické a nádherné. Logika je krásna vec, skutočne je, keď ju vidíte. A to môže pochádzať iba od Boha. Bolo to ako Wau moment, keď sa všetko zmenilo." 

Sarah sa potom čudovala, prečo nikdy nepočula toto učenie z kazateľnice.

"Prečo o tom nikdy nehovoria kňazi? Ako je možné, že je  všetko zahalené a nikto to netuší?"

S využitím svojich právnych zručností napísala miestnemu biskupovi päťstranový list, v ktorom vysvetlila temnú stránku antikoncepčnej tabletky a dôvody, prečo má Cirkev pravdu, keď je proti. Kárala biskupa za jeho mlčanie v tejto veci a za mlčanie duchovenstva.

Práve v tomto čase sa Sarah a Tom rozhodli byť úplne otvorení voči akémukoľvek počtu detí, ktoré im Boh zošle.

"Také je celé naše manželstvo. Sme skrátka otvorení - viac než otvorení voči novému životu - otvorení voči Božiemu plánu. Vlastne sme sa ani nerozhodli. Žili sme tak, že sme otvorení Božiemu plánu. Takže máme - budeme mať - deti, ktoré nám Boh zosiela."

Sarah povedala, že otvorenie sa Božiemu plánu neznamená mať čo najviac detí, ale znamená to umožniť Bohu, aby bol plánovačom. 

"Spomínam si, ako niekto povedal: ‘Jémine, čo to má znamenať, mať dvanásť detí v rade?’ To však nie je tak, pretože Boh vám nedá proste dvanásť detí za sebou. Boli prirodzene oddelené dojčením, ale došlo tiež k spontánnym potratom a boli obdobia, keď sa to jednoducho nestalo, keď som nepočala."

"Boh to zvládol. Naozaj to vôbec nemuselo byť naplánované."

Takmer v závere svojho svedectva Sarah opísala svoju vieru v to, ako Boh pôsobí v živote tých, ktorí sa úprimne snažia žiť život milý Bohu. 

"Ak necháš pre Boha otvorenú štrbinu, dostane sa tam so svojou Matkou, našou Najsvätejšou matkou, a oni proste prevrátia váš život. A pôjde to podľa ich predstáv, ak im to dovolíte - je to len ten najmenší otvor a oni prevezmú kontrolu."

 

DISKUSIA k článku