Hoci dramatické ukážky posadnutosti zlým duchom ako ich poznáme z Hollywoodu sa môžu javiť ako jeho hlavný prejav, istý dominikánsky kňaz a exorcista upozorňuje, že väčším a častejším ohrozením spásy človeka je pokušenie k hriechu: „Najbežnejším prejavom zlého ducha je pokušenie, ktoré je oveľa význačnejšie než posadnutosť“, povedal páter Francois Dermine, OP, 10. mája pre CNA.
Páter Francois je exorcistom už 25 rokov a vysvetľuje, že posadnutosť nie je duchovným ohrozením v takom zmysle ako pokušenie a že osoba, ktorá je posadnutá zlým duchom, môže ešte stále dosiahnuť „mimoriadny duchovný pokrok“ a jedného dňa môže byť aj svätá. Je to práve preto, lebo posadnutosť sa u človeka prejavuje bez jeho vedomia a súhlasu. Obeť posadnutosti preto nie je morálne vinná za svoje prejavy.
„Nesmieme podceňovať význam pokušenia. Neprejavuje sa tak dramaticky ako posadnutosť, no o to je nebezpečnejšie pre dušu“, povedal p. Dermine. „Odolať pokušeniu je jednoduché, no spôsob nemusí byť vždy ľahký. Musíte sa pochopiteľne vyhýbať príležitosti k pokušeniu a musíte žiť kresťanským duchovným životom. Treba sa veľa modliť a bezúhonne sa správať, preukazovať lásku ľuďom s ktorými žijete a s ktorými sa denne stretávate.“
Páter Dermine uviedol, že ďalším najčastejším prejavom aktivity zlého ducha býva ťažoba, stiesnenosť, utlačovanie, deptanie, trápenie. Niekedy môžu mať ľudia veľa problémov zdravotných, pracovných alebo rodinných, ktoré sa nedajú vysvetliť prirodzenými príčinami. Ak sa usúdi, že ide o dielo zlého ducha, čiže o veci „nadprirodzené“, vyžiada sa spolupráca exorcistu: „Toto býva najčastejším mimoriadnym pôsobením zlého ducha, zatiaľ čo pokušenie sa pokladá za jeho najčastejšie ´obyčajné´ pôsobenie.“
P. Dermine upozorňuje, že ľudia by nemali z fyzických problémov alebo utrpenia okamžite vyvodzovať dôsledok, že ide o pôsobenie zlého ducha, pretože sa dajú často vysvetliť prirodzenými príčinami. Ak sa ani po návšteve lekára alebo psychológa nenájde žiadne prirodzené vysvetlenie, potom môže človek navštíviť exorcistu. „Keď za exorcistom príde človek s problémom, prvé čo by sa mal spýtať je, či bol u lekára.“
P. Dermine je francúzsky Kanaďan a do Talianska prišiel krátko pred svojou kňazskou vysviackou v roku 1979. Exorcistom je od roku 1994 a slúži v talianskej arcidiecéze Ancona-Osimo. O živote exorcistu rozprával počas 14. kurzu o exorcizme a modlitbách oslobodenia, ktorý organizovala pápežská univerzita Atheneum Regina Apostolorum a GRIS (sociálno-náboženská informačná a prieskumná skupina). Zámerom týždenného kurzu, ktorý trval do 10. mája nebolo vyškoliť nových exorcistov, ale poskytnúť všeobecnú formáciu kňazom a laikom v súvislosti s exorcizmom a nadväzujúcimi témami. Podľa p. Dermina mnohí laici absolvovali tento kurz na žiadosť svojho biskupa aby sa mohli naučiť lepšie podporovať a asistovať kňazovi pri exorcizme. On sám sa vo svojej prednáške venoval niektorým z bežných chýb a omylov, ktoré exorcisti robia; jedna z nich je zámena nadprirodzených prejavov zlého ducha s charizmami, pochádzajúcimi od Boha: „Ide o veľmi dôležitý rozdiel – my máme ľudskú prirodzenosť a všetky veci môžeme spoznávať iba cez zmysly. Boh nás stvoril aby sme konali určitým spôsobom a ak máš mimozmyslové vnímanie alebo niečo podobné, no nepomáha to ľuďom, ani neprináša duchovný úžitok, nepochádza to od Boha. Ľudia s takýmto vnímaním sa vo svetskej kultúre často označujú za „médium“. Tieto typy nadprirodzeného vnímania a prejavov môžu zapríčiňovať u ľudí mnohé problémy a preto potrebujú pomoc exorcistu.“
P. Dermine poznamenal, že kurz o exorcizme má veľkú hodnotu pre kňazov a vybraných laikov, pretože mysterióznosť témy sa vyrovná túžbe pochopiť jej dôležitosť: „Veľa ľudí sem príde nie preto, že sa chcú stať exorcistami, ale preto, aby lepšie porozumeli tejto problematike.“