kuffa-februar2019-yt.jpg

Kuffa: Vybral som sa do Bruselu v kňazskej košeli a zrazu som bol v strede obrazovky…

1,181
Kultúra života

Internetový kanál na stránkach YouTube – Misie Filmom priniesol ďalší záznam z kázne obľúbeného katolíckeho kňaza Mariana Kuffu. Farár z obce Žakovce v okrese Kežmarok v nedeľu 2. februára v Trávnici pri Podhájskej rozprával okrem iného aj o zážitkoch z návštevy Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli.

O. Kuffa spomína na svoju návštevu Bruselu s tým, že aj keď takéto oblečenie v bežnom živote nenosí, do Európskeho parlamentu sa vybral vo farárskej košeli a kvôli tomu sa stal najzaujímavejšou atrakciou pre návštevníkov.

“Sadol som si úplne do zadu a jeden človek, neviem kto to bol, po flámsky rozprával a natáčala ho kamera… A zrazu zbadali biely golierik a píf, naraz som bol v strede veľkej obrazovky,” vysvetlil.

“Všetci sa otočili hore na mňa. Mal som tam kamaráta, ktorý mi tlmočil, Prišli za mnou z televízii a hneď prvé, že kto som. Ja, že kňaz. A oni, že aký kňaz a ja som odpovedal, že katolícky.

Hneď prvá otázka bola: “Nie je ten váš pán Boh nejaký slabý?” Pomyslel som si, že to čo je za otázka…”. “No, akože potom prečo je na svete toľko hladu?” znela podotázka zahraničného žurnalistu.

“Kam to oni mieria…” zamýšľal sa Kuffa. Odpovedal: “Chyba nie je v tom, že by bol Boh slabý, možno vaša predstava o ňom je slabá alebo falošná. Boh je “naozaj slabým Bohom”, ktorý na stvoril z ničoho a potom by nás nevedel uživiť – to by bol slabý Boh…”

“Ich predstava bola falošná a slabá. Keď čítame evanjelium je tam, kedy pán Ježiš vošiel do svojho rodného mesta Nazareta. Už o ňom vedeli jeho súkmeňovci: “Éj toto je ten slávny muž, on urobil zázraky, paráda, urobí ich aj u nás. Budeme slávny, je z nášho mesta z Nazaretu”. Keď pán Ježiš vošiel do synagógy čítali sa knihy Mojžišove, ktoré máme so Židmi spoločné, a potom sa čítalo s kníh prorokov. Pán Ježiš sa prihlásil, rozvinul zvitok Izaiáša a čítal.

“Duch pána je nado mnou. Preto ma pomazal, aby som hlásal blahozvesť chudobným a zajatým, aby som ohlásil oslobodenie. Slepým aby videli, utláčaným aby mali slobodu…”.”

Kuffa vysvetľuje, že všetci v chráme pozerala na Ježiša a tešili sa jeho slovám. “To je náš a my sme jeho. A Ježiš im samozrejme dal tiež najavo, že nie je dôležité, či máme tú istú národnosť, ba dokonca ani pokrvnosť, dôležité je, aby sme boli spoločne naladení po duchovnej línii.”

Zázrak podľa Kuffu Ježiš urobil pre to, aby mali ľudia vieru. “Pán Ježiš to čo hlásal, to aj splnil, to aj žil. A my? Jedno čítame, druhé hlásame a tretie žijeme.”

Ľudia sa podľa Kuffu často stotožňujú s evanjeliom: “To bolo o dcére, to bolo o mne, čo farár povedal,” ale keď niečo dotkne negatívne ich pýchy, nastáva problém.” Rovnako tak podľa jeho slov zareagovali aj Židia, keď sa potom Ježiš dotkol ich pýchy. “A to dnes robia aj s kňazmi, tých, ktorí kážu kritizujú. Hovoria: “To je starý farár, ten je zas cudzí…”

Vysvetlil tiež, že prorokom nie je človek, ktorý ohlasuje budúcnosť, ale ten, ktorý ohlasuje božiu vôľu. Aj otec môže byť prorokom, keď hovorí synovi: “Synu nepi,” alebo matka, ktorá vystríha pred drogami, takisto farár, ktorí hovorí, aby ľudia žili mravne.

“Všetci, čo sme boli pokrstení sme boli pomazaní, Duch pána je nado mnou, lebo ma pomazal. Pri krste sme dostali kráľovský úrad – máme kraľovať nad svojimi pudmi, aspoň sa o to máme pokúšať. A máme kňazský úrad všeobecného kňazstva – máme prinášať bohoslužbu obety, a potom máme všetci prorocký úrad – neohlasovať budúcnosť, ohlasovať božiu vôľu.”

Farári majú podľa neho navyše kázať veci vhod aj nevhod.“Samozrejme, že nebudeme všetkým vyhovovať. A vtedy nie, keď nie sme podľa predstáv tých, ktorí nás počúvajú. No ale kňaz ak má spĺňať ten prorocký úrad, o ktorom som hovoril.”. “On má hovoriť tak, aby obstál pred bohom, nie pred kamarátmi, nie pred vysoko postavenými ľuďmi…”

Tak to bolo podľa Kuffu aj v prípade Ježiša. Ľudia, ktorí ho pritiahli do Nazareta ho zrazu chceli “zhodiť z výšky”. “Plytkí ľudia sa chcú z výšky pozerať na tých, ktorí kážu Božie veci – na matku, na otca, na kňaza… Najskôr proroka zhodia – zhovädia, lebo nie je podľa ich predstáv, a potom závidia, žiarlia, prejdú k nenávisti. To je zdanlivá výhra, ale definitívna prehra. Proroka môžeš zhodiť, znevážiť, potupiť, ale proroctvo ostáva.” “Keď sa syn vráti z másy, matka je už mŕtva a on vie: “Éj tá matka mala pravdu…”

“Beda prorokovi, ktorí nehlása Božiu vôľu. Biele je biele a čierne je čierne. Tak sa to musí jasne povedať. Ak nie, je to zahmlené a falošné. A toto všetko je úloha všetkých prorokov, pomazaných, pokrstených,” hovorí Marian Kuffa.

Ideológia gender

Kuffa v závere kázne opäť kritizoval moderné liberálne progresívne politiky a hnutia.

“Chodíme po Slovensku a hovoríme, že ideológia gender je nevedecká. Nič nemá z vedou. Tí profesori, čo sú v Nemecku, to si nezaslúžia slovo profesor. To sú ako tí komunistickí profesori z oblasti vedeckého komunizmu. To je od vedy ďaleko – to je ideológia.”

Podľa kňaza ide o “veľkú škodlivinu pre ľudstvo”.

“Pán Ježiš nám ukázal program, prišiel ho ohlásiť a splnil. Nás kňazov pozval do tejto služby osobitným spôsobom. Všetci kňazi sme boli trikrát pomazaní – pri krste, pri birmovke, pri kňazstve… Máme sedem sviatostí a tri znaky sú nezmazateľné: Nedá sa odkrstiť, nedá sa odbirmovať, nedá sa odknažiť. Môžeš byť zradcom, dezertérom, môžeš byť suspendovaný, ale si kňazom na veky.”