Švédski gender aktivisti za rovnocennosť našli nový cieľ, ´ktorý treba zreformovať: hláskovaciu abecedu.
The Epoch Times uvádzajú, že vo švédskom významnom denníku Dagens Nyheter sa ozvali zástupcovia Rattviseformedlingen (mimovládna organizácia venovaná “rozmanitosti”) a Fredrika Bremer-forbundet (jedna z najstarších ženských organizácií vo Švédsku), že súčasná fonetická abeceda je diskriminačná voči ženám a ľuďom so zahraničnými menami.
Ide o systém hláskovania jednotlivých písmen abecedy konkrétneho jazyka pomocou krstných mien, u nás známy na príklade “A ako Adam”. Existuje však medzinárodná norma z roku 1955 ustanovená Severoatlantickou alianciu (NATO) v podobe “A ako Alpha”.
Švédsko má však svoju vlastnú verziu zostavenú v roku 1891 a pozostáva úplne z typicky švédskych mužských mien, ako napríklad Adam a Bertil. Organizácie kritizujú práve to, že ide len o mužské mená a typické švédske.
“Pre tých z nás, ktorí nemáme tradične švédske mená a musíme ich tak hláskovať v rôznych situáciách, je to zvlášť neobvyklé. Skutočnosť, že máme prístup len k mužským švédskym menám, je symbolickou elimináciou. Nemáme ani prístup k jazyku, ktorý nás zahŕňa. Ani keď budeme musieť vysvetľovať naše vlastné mená,” píšu vo svojej sťažnosti v novinách.
Autori sa odvolávajú na hnutie #MeToo, ktoré bolo vo Švédsku obzvlášť významné, a kritizuje švédsku vládu za nedostatočnú aktivitu v podpore rovnosti a integrácie. Súčasný hláskovací systém používa polícia aj armáda a výber tradičných mužských mien údajne “reprodukuje imidž toho, kto môže a mal by pracovať v týchto povolaniach”.
Nový navrhovaný zoznam mien bol dlhodobo zostavovaný a vyvíjaný jazykovými odborníkmi na univerzitách v Štokholme a v Lunde. Typické “P ako Petter” nahradilo “P ako Pippi”, alebo “X ako Xerxes” nahradilo “X ako Xena”. Zaujímavé je tiež “K ako Khaled”, na čo novinárka Paulina Neudingová poukazuje na Twitteri, že toto arabské meno nie je v skutočnosti vyslovované správnym švédskym “k”, ale treným “kh”, čo je jednoducho “cudzí element”.
Aj u iných používateľov sociálnych médií sa nový systém hláskovania väčšinou stretával s nedôverou až posmešnosťou. Podotýkajú tiež, že ak by už malo ísť o zmenu, nech sa prejde na medzinárodnú normu.
Ale ako dodáva český Reflex, kritiku nového “etnicky a genderovo korektného” hláskovacieho systému aktivisti odmietajú s tým, že navrhovaná zmena by bola znakom “progresie a ústretovosti” voči osobám nešvédskeho pôvodu a k ženám.