Bolo to pred šiestimi rokmi. Šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb nakrútil so mnou video-vložku do jeho TV-relácie Pod lampou o vojne v Juhoslávii. Po nakrútení sme sa ešte zostali rozprávať o Juhoslávii azda hodinu.
Vytkol som mu, že opakuje len protisrbskémantry o vraždení Albáncov, ale vôbec sa nezmieni ako Albánci (či moslimovia) zabíjajú Srbov. Ku vraždeniu moslimských mužov v Stebrenici som mu povedal, ako moslimské milície zo Srebrenice v noci vyrážali do okolitých srbských dedín, vraždili tamojších obyvateľov, vrátane žien a detí. Po vykonaní diela sa vrátili do Srebrenice a tam boli pod ochranou vojenských oddielov OSN. Srbské oddiely Bosny pod velením generála Mladiča čiastočne za trest (predpokladám), čiastočne nevidiac inú možnosť ochrany Srbov v dedinách okolo Srebrenice, vtrhli do Srebrenice, zajali srebrenických moslimských mužov a za mestom ich postrieľali.
Píšem „srebrenických moslimských mužov“, ale Srbi udávajú, že pred vojnou žilo v Srebrenici asi 30 % Srbov. Moslimovia (neviem uviesť iný názov) po vypuknutí vojny Srbov z mesta vyhnali a mnohých zabili.
V juhoslovanskej vojne každá strana spochybňuje počet obetí druhej strany. Srbi spochybňujú počet zabitých mužov zo Srebrenice, moslimovia spochybňujú počet zabitých Srbov okolo Srebrenice. S počtami obetí preto nebudem argumentovať. Veď vo vojne sa nepoužíva podvojné účtovníctvo na zrátanie obetí.
Ale medzi oboma stranami vojny v Juhoslávii je nesporné, že moslimovia zo Srebrenice v noci vyrážali z mesta a zabíjali obyvateľov dedín okolo, dediny ničili. Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii, zasadajúci v Haagu aj súdil veliteľa moslimskej polície v Srebrenici Nasera Oriča za vraždenie Srbov v okolí mesta. Nakoniec ho oslobodil nie preto, že by sa okolo Srebrenice nevraždilo, ale nemal za preukázané, že vraždenie riadil Orič. Holandský veliteľ jednotky OSN v Srebrenici pplk. Karremans uviedol, že okolo Srebrenice zničili 192 (srbských) dedín. Veliteľ vojsk OSN v Bosne a Hercegovine francúzsky generál Morillon vypovedal pred súdom v Haagu, že obsadenie Srebrenice jednotkami generála Mladiča bolo odplatou za výpady Bosniakov do srbských dedín v okolí.
Štefan Hríb sa divil, že o tom všetkom nič nevie. Ja som sa divil, že ako novinár o tom všetkom nič nevie. Dohodli sme sa, že mu pošlem argumentáciu o zločinoch moslimov proti Srbom, ktorú si Štefan Hríb overí. Ak ju bude pokladať za vierohodnú, napíše o tom článok do .týždňa. Argumentáciu som mu poslal, kópiu prikladám. Asi po dvoch-troch mesiacoch som stretol Hríba v meste. Opýtal som sa ho, či pokladá argumentáciu, ktorú som mu zaslal, za vierohodnú a kedy napíše sľúbený článok do .týždňa. Odpovedal mi, že argumentácia je presvedčivá a článok napíše, keď bude vhodná príležitosť, napríklad výročie Srebrenice. Tak som teda čakal. Hríbov článok sa neobjavoval, ale .týždeň nepublikoval ani protisrbské články. Povedal som si, že aspoň toľko a nechcel som vyhrocovať tému.
Asi pred rokom-dvoma Andrej Bán uverejnil v .týždni jednostranný článok o vojne v Juhoslávii, ale len na webovej stránke. Zase som si povedal, že ešte počkám. V poslednom čísle .týždňa z 27. novembra však .týždeň uverejnil v printovom vydaní článok o odsúdení generála Mladiča, opakujúci protisrbské obvinenia bez jedinej zmienky o tom, čo robili srebrenické milície. To už bolo veľa. Štefan Hríb nedodržal slovo, ktoré mi dal. Nejde len o dané slovo. Štefan Hríb sa spreneveril poslaniu novinára pravdivo informovať svojich čitateľov. Usudzujem, že to urobil, resp. neurobil z občianskej a novinárskej zbabelosti. Nemá odvahu vymaniť sa z pút politickej korektnosti. Americký hegemón by zle znášal, keby .týždeň uverejnil text čo aj len relativizujúci srbskú vinu.
Tak je to s Tebou, Štefan.
Môj mail Štefanovi Hríbovi zo dňa 24. júna 2011 poslaný o 9.54 hod:
Milý Števo,
nadväzujem na našu debatu po dokrútke pre Lampu. Vtedy sme sa dohodli, že ja Ti pošlem argumenty, na základe ktorých tvrdím, že Bosniaci zo Srebrenice robili výpady do okolitých srbských dedín, dediny ničili a Srbov vraždili. Po výpadoch do dedín sa vrátili do Srebrenice a ocitli sa vlastne pod ochranou vojsk OSN. Vraždenie Srbov okolo Srebrenice vyvolávalo u Srbov vášne, ktoré sa potom naplno prejavili pri vraždení Bosniakov armádou gen. Mladiča.
Ty si bol veľmi prekvapený, že o niečom takom počúvaš, keďže predtým si o výpadoch Bosniakov proti srbským dedinám vôbec nepočul. Dohodli sme sa, že Ti pošlem doklady o bosniackych výpadoch proti Srbom, nazvime to dôkazy – Ty si ich overíš, kde uznáš za vhodné a ak ich uznáš za vierohodné, napíšeš potom článok do .týždňa. Dôkazy teda ďalej pripájam. Ešte na okraj poznamenávam, že nie som odborníkom na Balkán a tak sa mohlo stať, že som použil nesprávnu terminológiu v televíznej dotáčke. Terminológia bola vecne správna, ale pripúšťam, že moje konkrétne označenie bosniackych či muslimských bojovníkov sa nepoužívalo a nepoužíva a v tom zmysle nezapadá do politickej korektnosti.Opakujem, že Balkánom sa systematicky nezaoberám a tak sa mohlo stať, že som použil formálne nesprávne označenie.
Ďalej chcem uviesť, že počty obetí si obe strany navzájom spochybňujú. Počet zavraždených Srebreničanov sa uvádza všeobecne 7-8 tisíc. Srbi tento počet spochybňujú a nielen Srbi, ako uvediem neskôr.
Srbi zas uvádzajú počty zabitých Srbov okolo Srebrenice asi na 3 400. Bosniaci zase tieto počty spochybňujú. Počty obetí som preto v žiadnych svojich prejavoch neuvádzal, pretože sa v nich jednoducho nevyznám a nepovažujem ich za osobitne dôležité pre zaujatie stanoviska.
Konečne, výpady Bosniakov do srbských dedín okolo Srebrenice sú všeobecne známe a sporný je iba ich rozsah. Dokonca aj Andrej Bán v relácii Pod lampou povedal, že videl akýsi dokumentárny film o zničenej dedine či mestečku pri Srebrenici – Bratunac. Podľa Bánových slov tam padlo asi tak 600 Srbov, okolo 130 civilistov a zvyšok srbských vojakov. Srbi udávajú počet obetí v tejto dedine asi na 2-násobok.
Za rozhodujúce považujem, že výpad Bosniakov do tejto dediny a jej zničenie nie je vo svetových médiách vôbec sporné. Ak si o výpadoch Bosniakov do srbských dedín okolo Srebrenice doteraz nepočul, je to otázka o vierohodnosti súčasných svetových médií, ale malo to byť podnetom preTeba, aby si rozšíril okruh médií, z ktorých čerpáš svoje informácie.
Ale teraz k veci. Zasielam Ti tri zdroje informácií. Prvým zdrojom je rozsudok Medzinárodného súdu v Haagu proti Naserovi Oričovi, veliteľovi polície a aj akejsi vojenskej jednotky v Srebrenici.
Orič je Bosniak, moslim. V Haagu ho súdili vo dvoch bodoch. Jeden sa týkal mučenia a zabíjania Srbov v bosnianskej väznici a druhý práve výpadov do okolitých srbských dedín.Prvý bod nás v tejto súvislosti nezaujíma. Obvinenie proti Oričovi je uvedené na str. 2-4 rozsudku, ktorý Ti zasielam.
Podrobné rozoberanie výpadov do okolitých srbských dedín je uvedené pod názvom Chargesand findings withregard to wantondestruction of cities, townsor villages not justified by military necessity, na str. 203-240 rozsudku.V rozsudku sa uvádza, že výpady trvali od júna 1992 do januára 1993. Presnejšie Naser Orič bol obžalovaný za toto obdobie.
Srbi udávajú ďaleko väčší počet zničených srbských dedín okolo Srebrenice. Keď nie sú uvedené v rozsudku Haagskeho súdu, nemusí to znamenať, že neboli útoky na väčší počet dedín, ale nebol z nich jednoducho obvinený Naser Orič. V rozsudku sa píše, že aj Srbi z okolitých dedín robili výpady proti susedným či aj vzdialenejším moslimským dedinám. Mohla to byťpravda, balkánske vojny boli obyčajne reťazením vraždenia a odplaty za vraždenie. On the end of the day však boli zrovnané so zemou a zavraždení alebo vyhnaní obyvatelia srbských dedín.
Naser Orič nakoniec nebol uznaný vinným za ničenie dedín a vraždenie okolo Srebrenice nie preto, že by k tomuto nebolo dochádzalo, ale preto, že súd o jeho zavinení nebol presvedčený. Nebol presvedčený najmä preto, že ničenie a vraždenie uskutočňovali aj Bosniaci, či civili alebo ozbrojené jednotky, ktoré nepodliehali Oričovi. Samotné ničenie a vraždenie však súd nevyvracia. Nám však nejde o Oričovu vinu, ale práve o ničenie a vraždenie v srbských dedinách.
Ako ďalší dokument zasielam knihu The Srebrenica Massacre, editid by Edward S. Hermann. Vyšla v r. 2010 niekde na Západe. Celkovo je ladená prosrbsky, ale to by Ti nemalo prekážať pri objektívnom zvažovaní faktov, ktoré obsahuje. Knihu taktiež pripájam ako prílohu.
Udalosti predchádzajúce obsadeniu Srebrenice Mladičovým vojskom sú najmä uvedené v kapitole 2. Prelude to the Capture of Srebrenica (str. 37-66). V kapitole sa taktiež píše o výpadoch Bosniakov do srbských dedín okolo Srebrenice.- Holanďania týmto výpadom žiadnym spôsobom nebránili. Možno ani neboli schopní brániť, pretože Bosniaci cez deň vystupovali v Srebrenici buď ako civili, alebo ako srebrenická bosniacka polícia.
Poukazujem z tejto kapitoly na poznámku č. 36 a poznámku č. 37 na str. 47. V prvej poznámke je citácia z vystúpenia veliteľa holandského kontingentu v Srebrenici, pplk. Thomasa Karremansa na tlačovej konferencii v Záhrebe dňa 23. júla 1995. Pplk. Karremans uviedol, že okolo Srebrenice bolo zničených 192 dedín. Podľa výpovede gen. Morillona, veliteľa vojsk OSN v Bosne a Hercegovine pred súdom proti Oričovi, gen. Morillon na otázku sudcu, či obsadenie Srebrenice Mladičovým vojskom bola odplata za výpady Bosniakov do srbských dedín v okolí odpovedal: „Áno, áno, áno.“ V poznámke 41 je citácia opäť gen. Morillona na súde v Haagu, že podľa jeho názoru Naser Orič konal podľa politických inštrukcií prezidenta Izetbegoviča. Podľa pozn. 14 na str. 41 reportérka nemeckého časopisu Der Spiegel Renate Flottau pri jednej návšteve prezidenta Izetbegoviča spoznala v miestnostiach prezidentskej budovy Osamu Bin-Ladena.
Ako tretí dokument pripájam list prof. Rajko Dolečka. Prof. Doleček je Srb žijúci v Česku. Jeho list je samozrejme veľmi prosrbský, ale nemalo by Ťa to odradiť od kritického overovania údajov, ktoré sú v ňom uvedené. Napr. toho, že v Srebrenici žilo na začiatku vojny okolo 30 % Srbov, ale po vypuknutí ich Bosniaci všetkých vyhnali a mnohých z nich pozabíjali. V liste sa cituje americký odborník Y. Bodanski. Spochybňuje počet mŕtvych Bosniakov v Srebrenici.
Y. Bodanského osobne poznám z ktorejsi konferencie. Pôsobil a možno ešte stále pôsobí ako expert na terorizmus pri Bielom dome vo Washingtone.
Toľko ku údajom o zabíjaní Srbov v okolíSrebrenice, a to v období pred Srebrenickým masakrom.
V rozhovore po natočení dotáčky si mi hovoril, že som si vytvoril okolo seba image, že hovorím iba priaznivé veci pre Srbov a nehovorím o nich žiadne nepriaznivé veci. Pripúšťam, že sa mohol o mne vytvoriť taký dojem. Ale Ty vidíš sám na sebe, že vo svetových médiách leteli iba samé negatívne správy o Srboch a v najlepšom prípade to bola polopravda. V takom prípade som nepovažoval za seriózne ani nepovažujem, aby som do tej protisrbskej polopravdy pripájal ešte nejaké ďalšie kvapky protisrbštiny.
Čakám na Tvoju reakciu na zaslané dokumenty.
Srdečne zdravím,
Jano
Ján Čarnogurský