Počet katolíckych autorov, zaujímajúcich sa o pápežovu exhortáciu rapídne narastá

1,391
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Prehľad najzaujímavejších recenzii uznávaných katolíckych spisovateľov a novinárov na pápežovu apoštolskú exhortáciu, počet ktorých rastie každým dňom, uvádzame aj v tomto článku.

Mnohých čitateľov zrejme prekvapí uvážlivosť a láskavosť, s akou sa autori recenzií vyjadrujú. Nejedná sa o reakcie nekompromisných fundamentalistických protipápežských agitátorov, ktorí by chceli Cirkvi uštedriť úder pod pás. Práve naopak, autori recenzií pociťujú úzkosť ak sa majú kriticky vyjadriť o svojom milovanom Svätom Otcovi.

Mnohí z nich tak vyzdvihujú veľa pozitívnych prvkov tohto dokumentu. V konečnom dôsledku však nemôžu ignorovať fatálne chyby a nedostatky exhortácie, najmä jej výbušnej ôsmej kapitoly.

Je zaujímavé, že veľa týchto článkov sa objavuje na webstránkach, v rámci ktorých publikujú autori, ktorí sa v minulosti usilovali pápežove nejednoznačné vyjadrenia interpretovať v tom najpriaznivejšom svetle. 

V každom prípade bude pápežova exhortácia znamenať veľkú zmenu vo svete katolíckej žurnalistiky. V priebehu posledných troch rokov sa totiž katolícki autori väčšinou len trápili, aby vysvetlili a interpretovali výroky pápeža Františka vo svetle tradičnej náuky Cirkvi – najmä keď registrovali rastúce znepokojenie v mnohých článkoch s podtextom „čo ten pápež naozaj povedal“, ktoré zaplavovali Facebook a mailové schránky po každom nejasnom vyhlásení Svätého Otca.   

Veľa katolíckych žurnalistov sa teraz celkom prirodzene pýta, prečo by v niečom takom mali pokračovať? Prečo si jednoduché pochopenie pápežových vyjadrení, ako aj ich výklad spôsobom harmonizujúcim s platnou náukou, vyžaduje takú náročnú prácu? V súvislosti so samotnou exhortáciou sa pýtajú, prečo sa vôbec angažovať a trápiť pri jej výklade len pre jednoduchšie pochopenie osobitých poznámok pod čiarou, nehovoriac o celom texte; a navyše – prečo tak veľa inteligentne zmýšľajúcich ľudí nachádza značne odchylné interpretácie  jej kľúčových  textov? Je až také náročné vyjadrovať sa o niečo zrozumiteľnejšie - tak, ako sa vyjadrovali predchádzajúci pápeži?

Koncom kontroverznej ôsmej kapitoly odpovedá na tieto otázky sám pápež František: „Chápem tých, ktorí preferujú dôslednejšiu pastoračnú starostlivosť, ktorá neponecháva priestor nejasnostiam. Som však úprimne presvedčený, že Ježiš chce Cirkev, ktorá je všímavá k dobru, čo Duch Svätý zaseje uprostred ľudskej slabosti; chce Matku, ktorá sa popri objasňovaní svojej objektívnej náuky usiluje zo všetkých síl konať dobro, aj keď sa jej počas toho zašpinia topánky od blata na ulici.“

Inými slovami, zmätok, ktorý prežívate, je charakteristickým znakom, a nie chybou. Čoraz viac katolíckych autorov sa pýta na jeho účel, ako aj na to, čo presne znamená pre Cirkev „mať zašpinené topánky od blata na ulici“? Patrím medzi nich aj ja.

A tu sú sľubované články:

Nádherné, dojímavé, a rozdeľujúce  – Robert Royale – The Catholic Thing

„Zdá sa, že aj napriek tvrdeniam v opačnom zmysle zaujíma Františka viac pohodlie a spokojnosť ľudí, než celková konverzia ku Kristovej jasnej náuke o manželstve. Aj Newman to tak vnímal: „Tí, ktorí vo svojich kázňach robia z pohodlia a spokojnosti veľkú vec, zjavne nepochopili účel a cieľ svojej služby. Najväčším a najdôležitejším cieľom je svätosť. Tu musíme prežívať zápasy, aj skúšky. Pohodlie a spokojnosť je likér, a nikto nepije likér od rána do večera.“

 

Pápež svojím mätúcim posolstvom podkopáva vlastný pastoračný program   - Phil Lawler – Catholic Culture

„Amoris Laetitia“ (Radosť lásky) nie je revolučný dokument. Je rozvratný...

„Námietka kardinála Schonborna, ako aj väčšina pápežovho vlastného posolstva, sa nanešťastie stratia v diskusii o Amoris Laetitia. Nevyhneme sa tomu, aby bežní katolíci v kostolných laviciach nepochopili pápežovo posolstvo len v jeho zjednodušenej forme – ako zelenú rozvedeným/znovu sobášeným katolíkom pre možnosť pristupovania k svätému prijímaniu. Kňazi, ktorí sa už teraz viac než ochotne prispôsobujú želaniam rozvedených/znovu sobášených katolíkov sa len utvrdia vo svojom postoji. Kňazi, ktorí budú vyžadovať viac – svedomití kňazi, ktorí by zo všetkého najradšej pomáhali kresťanom rásť vo svätosti – budú osamotení a budú zápasiť s prekážkami.“

 

Kto v Amoris Laetitia napomína koho?  – Fr. James Schall – Catholic World Report

„Ťažko túto časť nazvať inak, než precvičovaním sofistikovaného prekrucovania. Všetko úsilie speje k tomu aby sme ospravedlnili a pochopili to, že katolík, ktorý sa v takejto situácii ocitol, nie je za ňu v skutočnosti zodpovedný. Išlo o neznalosť, alebo o vášeň, alebo o zmätok. Napomínajú nás, aby sme nikoho neposudzovali. A my každého prijímame a zo všetkých síl sa snažíme aby sa cítil v Cirkvi ako doma a ako náš blížny. Pozornosť sa venuje obetiam rozvodov, s ktorými sa nespravodlivo zaobchádza, zvlášť deťom. Prvoradým záujmom je však milosrdenstvo a súcit. Boh už odpúšťa všetko, a preto by sme mali aj my. Intelektuálna precíznosť, s akou Svätý Otec ospravedlňuje, či zľahčuje vinu, stojí za úvahu. Zákon sa nedá zmeniť, no „postupné“ privádzanie ľudí k pochopeniu tohto neúspešného pokusu o zachovanie zákona, si vyžaduje čas a trpezlivosť.“

„Keď si to všetko zhrnieme, vyzerá to tak, že nás má tento prístup doviesť k záveru, že žiadny „hriech“ sa vlastne nikdy nestal. Na všetko existuje ospravedlnenie. Ak je tento záver správny, potom v skutočnosti nepotrebujeme žiadne milosrdenstvo, ktoré odhliadnuc od aktuálneho hriechu a dobrovoľného priznania sa k nemu, nemá inak žiadny zmysel. Niekto si z tohto prístupu vydedukuje, že hriechy už nemusí ľutovať, akurát sa mu uľaví keď zistí, že v skutočnosti vlastne vôbec nikdy nezhrešil. Preto nebude potrebné na ľudí naliehať, aby sa o situáciu, v ktorej sa nachádzajú, náležite zaujímali.“

 

Tvrdohlavosť - A Stubborn Givenness– R. R. Reno – First Things  

„Obávam sa, že pokiaľ ide o pastoračnú starostlivosť o tých z nás, ktorí sú zranení, zničení a zdeformovaní sexuálnou revolúciou, reprezentuje František zduchovnelú technologickú mentalitu. V konfrontácii s teologickými obmedzeniami svojej vízie milosrdenstvom inšpirovanej evanjelizácie využíva v tejto apoštolskej exhortácii hyper-subjektívnu logiku modernosti. Toto neskončí dobre, pretože nás to zvádza k tomu, aby sme potlačili do úzadia svoje kresťanské dedičstvo a pretavili ho do účelovejšej, viac misionárskej formy.“  

 

The Curate´s Egg: Úvaha nad Amoris Laetitia  – Fr. George Rutler – Crisis Magazine

„Množstvo komentárov k Apoštolskej exhortácii často odhaľuje veľa aj o samotných komentátoroch. Exhortácia obsahuje síce výstižné časti, no väčšina z nich sú citácie Boha a svätého Pavla. Slovo sa hrá so slovami a dobročinná láska apoštola mu poskytuje jazyk anjelov. V protirečeniach a nepodstatných veciach to z veľkej časti v exhortácii práve naopak, akosi škrípe.

Časti, v ktorých dokument potvrdzuje Humanae vitae, umiestňujú text do posvätnej tradície, no exhortácia zároveň akosi zmätene narába s pojmom morálneho zavinenia, čím vlastne takmer pritakáva neuralgickej interpretácii teórie „zásadného rozhodnutia“, ktorú sv. Ján Pavol II zamietol (Veritatis Splendor, 65, 67). Toto sa spomínalo už skôr vo formálnej deklarácii Svätej stolice: Morálna dispozícia človeka „sa môže radikálne zmeniť aj jednotlivými skutkami, obzvlášť ak im predchádzajú, ako sa často stáva, povrchnejšie skutky. V žiadnom prípade však nie je správne tvrdenie, že niektorý z týchto jednotlivých skutkov sám o sebe nestačí k tomu, aby sa človek dopustil smrteľného hriechu.“ (Persona Humana, 29. decembra 1975, 10).“   

 

Francis' sprawling Exhortation a marriage of profound and muddled – Carl Olson – Catholic World Report

„Presne tak. Zdá sa, že František si z nejakého dôvodu myslí, že posledných pár desiatok rokov je poznačených dogmatickou nekompromisnosťou, nemilosrdnou a zároveň posadnutou jemnými detailami zákona, ktorá je príčinou odchodu nespočetného množstva nevinných alebo takmer nevinných katolíkov z Cirkvi, pričom Cirkev vnímajú ako chladnú a bezcitnú. Takáto perspektíva je, mierne povedané, pochybná a problematická. Nanešťastie to často vytvára dojem, že akékoľvek zdôrazňovanie objektívnych morálnych noriem, súvisiacich so skutkami a vzťahmi, sa rýchlo zvrháva na kruté a nespravodlivé odsúdenie.“

„Veci nepomáha ani to, že s niektorými argumentmi a zdrojmi pracuje František zjavne tak trochu nezodpovedne.“

 

Kapitola ôsma exhortácie Amoris Laetitia a svätý Ján Pavol II  – Eduardo Echeverria – Catholic World Report

„Kapitola s názvom „Sprevádzanie, rozlišovanie a integrovanie slabosti“ obsahuje tri závažné poblémy, obzvlášť vo svetle „Veritatis Splendor“.“

 

Vždy bázeň, vždy láska  – Matthew Schmitz – First Things

 „Deje sa tu niečo zvláštne. Tomáš Akvinský hovorí, že ´každý človek má tendenciu žiť v zhode s ľuďmi okolo seba´. František však vynechal druhú časť tejto vety: ´... pokiaľ nie je nevyhnutné, aby im niekedy z nejakého dôvodu spôsobil zármutok, ktorý im prospeje.´ Nezdá sa, že by Františkova zdvorilosť ponechávala priestor pre ´prospešný zármutok´ podľa Tomáša Akvinského, ktorý v prípade nevyhnutnosti vychovával aj karhaním a tvrdou pravdou.

Polovičná citácia Tomáša Akvinského je typickou ukážkou Františkovej pracovnej metódy pri Amoris Laetitia. Polovica kresťanskej tradície sa jednoducho vynechala, vďaka čomu sa stratila aj základná forma a hlavný potenciál celku. Božia láska je tu, no bázeň pred Bohom – to desivé vedomie, že sme zodpovední za svoje duše – tu už chýba. Toto opomenutie je povážlivé.“

 

Prvé názory na anglickú verziu Amoris Laetitia pápeža Františka. - Ed Peters

„V AL 297 František píše: „Nikto nemôže byť naveky odsúdený, pretože to nie je logika evanjelia!“ Presne naopak, práve v tom je logika evanjelia, že človek môže byť naveky odsúdený. Katechizmus katolíckej cirkvi 1034-1035. Ak si niekto myslí, povedzme, že nikto nemôže byť ´odsúdený naveky´ pozemskou autoritou, mal by tak aj hovoriť. Odoprieť sväté prijímanie katolíkom, ktorí žijú vo „verejnom a pretrvávajúcom cudzoložstve“, však vôbec nie je „odsúdením“, takže pointa prvej vety je nejasná.“

 

Áno, Eucharistia je ´mocným liekom´, čo znamená...  - Ed Peters

„Prehojné účinky Eucharistie, najmä tie, čo súvisia s odpustením a ochranou proti hriechu sú uvedené v Katechizme katolíckej cirkvi 1393-1395, 1436 a 1846. Tieto časti viac než dostačujúco podporujú pápežove formulácie v bode 351. Z pápežovho komentára sa však vytratilo potvrdenie náuky, že tak ako platí, že Eucharistia je „mocným liekom“, platí aj to, že prijímať ju nehodným spôsobom môže prijímajúcemu uškodiť, ba môže mu privodiť aj duchovnú smrť.

Niekoho skrátka nemusí zaujímať pápežovo prirovnanie Eucharistie k „mocnému lieku“, ale skôr to, prečo nevaruje pred jej nehodným prijímaním.“

 

Zákon pred ´Amoris´ je zákonom po     – Edward Peters

 

„Amoris Laetitia“: Dobrá, rušivá a sužujúca   – Dorothy Cummings Mclean – Catholic World Report

„Táto Apoštolská exhortácia naznačuje, že aj keď má jej hlavný autor talent na pastoračnú teológiu, je bezradný, keď zablúdi do inej teologickej špecializácie.“

 

Nové katolícke prímerie   – Ross Douthat – New York Times

„Kĺzavý zosun, ktorý vyplýva z nedostatku istoty je jedným z najvýraznejších aspektov pápežovho listu. To, čo Cirkev pokladá za ťažký hriech sa stáva len vybočením z normálu, stáva sa „nepravidelnosťou“. To, čo Cirkev považuje za prikázanie, stáva sa len „ideálom“. To, čo raz Cirkev mocou svojej autority ustanovila, to sa teraz zdvorilo ponúka ako pokus, podfarbený sebazaprením, sebakritikou.“

 

Sprevádzanie, rozlišovanie a integrovanie – podľa Majstra   – David Paul Deavel – Catholic World Report

„Pápeža Františka si často vážia ako optimistického pápeža, na rozdiel od jeho nemeckého a poľského predchodcu. Nemáme však cítiť hlboký pesimizmus v súvislosti s účinkovaním milosti v bode 298, v ktorom pápež navrhuje pastoračne uznať druhé manželstvá, v ktorých je „kresťanská oddanosť“ sprevádzaná „uvedomovaním si jeho (druhého manželstva) nesprávnosti“ práve z dôvodu „závažnej prekážky vo svedomí, že dotyčná osoba môže upadnúť do ďalších hriechov“? Výzva „rozlišovať“ u takýchto párov je však len výzvou posúdiť, či sa jedná len o nejakú „nepravideľnosť“, alebo či je tento vzťah naozaj hriešny. Ak regula alebo pravidlo, ktoré sa porušuje, je jednoducho platným alebo zaopatrovacím zákonom Cirkvi, môže ho Najvyšší zákonodarca zmeniť; ak sa však toto pravidlo týka skutočného zla, potom má kňaz povinnosť povedať: V prvom rade zostáva a platí toto pravidlo a v druhom rade, že sprevádzanie takého páru Cirkvou zahŕňa aj snahu o ukončenie hriešneho stavu, do ktorého sa pár dostal a pomôcť mu „neupadnúť do ďalších hriechov“.

 

Amoris Laetitia  – David Warren

„Veľmi jednoducho sa dá povedať, a Svätá Cirkev to vždy aj s nevinnou jednoduchosťou hovorila, že smrteľný hriech je smrteľne hriešny, takže opakovane si myslím, že pápeža treba opraviť. Muži, ako sú Thomas More a John Fisher, ktorých pokladám za hrdinov viery, išli do väzenia za svoje tvrdenie o nerozlučnosti manželstva. Navrhne teraz Svätý Otec zrušiť svätorečenie polovice našich svätých a všetkých našich mučeníkov?“