- Bazilika svätej Márie bola postavená v treťom storočí.
- Modlitba o pomoc v pôste a modlitbe proti nepriateľom.
- Jeremiáš varuje pred dôverou v ľudí a odchodom od Pána.
- Poučenie o morálke, hriechoch a náprave v pôstnom období.
Dnešná stanica sa nachádza v slávnej Bazilike svätej Márie na druhej strane rieky Tiber. Bola vysvätená v tretom storočí za pontifikátu svätého Kalliksa a bol to prvý kostol postavený v Ríme na poctu Panny Márie.
KOLEKTÍV
Prosíme ťa, Pane, daj nám pomoc svojho ľadu, aby sme, kým sa riadne venujeme pôstu a modlitbe, boli oslobodení od všetkých nepriateľov duše i tela. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
EPISTOLA
Poučenie z proroka Jeremias 17,5-10.
Toto hovorí Pán: Prekliaty nech je človek, ktorý dôveruje človeku a za svoju ruku si robí telo a ktorého srdce odchádza od Pána. Lebo bude ako tamariš na púšti a neuvidí, kedy príde dobro, ale bude bývať vo vyprahnutej púšti, v slanej a neobývanej krajine. Blahoslavený človek, ktorý dúfa v Pána, a Pán bude jeho dôverou. A bude ako strom, ktorý je zasadený pri vodách a rozprestiera svoje korene k vlhku, a nebude sa báť, keď príde horúčava. A jeho list bude zelený a v čase sucha nebude úzkostlivý a neprestane kedykoľvek prinášať ovocie. Srdce je nadovšetko zvrátené a nevypočítateľné; kto ho môže poznať? Ja som Pán, ktorý skúmam srdce a skúšam údy, ktorý dávam každému podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho úmyslov, hovorí Pán, všemohúci.
Epištoly a evanjelium na dnes sú určené ako návod na kresťanskú morálku. Odvráťme na chvíľu zrak od smutného pohľadu na sprisahanie, ktoré proti nášmu Vykupiteľovi chystajú jeho nepriatelia; dnes sa zamyslime nad vlastnými hriechmi a nad tým, ako uplatniť nápravu.
Prorok Jeremiáš nám tu podáva opis dvoch tried ľudí: do ktorej triedy patríme my? Sú ľudia, ktorí z mäsa robia svoju ruku; to znamená, že sa starajú len o terajší život a o stvorené veci; a toto rozpoloženie mysle ich nevyhnutne vedie k častému porušovaniu prikázaní ich Stvoriteľa. Tak to bolo aj s nami, keď sme zhrešili: stratili sme zo zreteľa svoj posledný cieľ a trojnásobná konkubinátnosť nás zaslepila.
Nezabúdajme na čas, ale vráťme sa k Pánovi, nášmu Bohu; odklad by na nás mohol privolať to prekliatie, o ktorom náš prorok hovorí, že dostihne nekajúceho hriešnika:" “neuvidí dobré, keď príde dobré.”
Sväté pôstne obdobie rýchlo napreduje; denne sa nám ponúkajú tie najvybranejšie milosti: beda človeku, ktorého myseľ je rozptýlená módou tohto sveta, ktorá pominie, (1 Kor 7,31) a nemyslí na večnosť a nebo a aj v tomto čase milosti je ako tamarín, bezcenná burina púšte.
Och, aká početná je táto trieda a aká hrozná je jej duchovná ľahostajnosť! Modlite sa za nich, ó, verné deti Cirkvi, modlite sa za nich bez prestania. Obetujte za nich svoje pokánia a almužny. Nezúfajte; a pamätajte, že každý rok sa vďaka takýmto príhovorom privedie do ovčinca mnoho zablúdených oviec.
Prorok ďalej opisuje človeka, ktorý dôveruje Pánovi; celá jeho nádej je v Bohu a celá jeho starostlivosť je slúžiť mu a plniť jeho požehnanú vôľu. Je ako krásny strom, ktorý je zasadený pri vodnom potoku, má stále zelené listy a bohaté ovocie. “Ustanovil som ťa, aby si išiel, prinášal ovocie a tvoje ovocie zostalo.” (Ján 15,16)
Nechajte nás stať sa týmto obľúbeným a vždy plodným stromom. Cirkev v tomto svätom čase vylieva na naše srdcia bohaté prúdy Božej’milosti: verne ich prijmime. Pán skúma srdce: ak zistí, že naša túžba po obrátení je úprimná, aká Veľká noc nebude pre nás tou nadchádzajúcou!
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa Luk 16,19-31.
V tom čase: Ježiš povedal farizejom: Bol jeden boháč, ktorý sa obliekal do purpuru a jemného plátna a každý deň hýril. A bol istý žobrák, menom Lazár, ktorý ležal pri jeho bráne, plný bolestí, a túžil sa nasýtiť omrvinkami, ktoré padali zo stola toho boháča, ale nikto mu nedal; navyše prišli psy a lízali mu rany. A stalo sa, že žobrák zomrel a anjeli ho odniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a bol pochovaný v pekle. A keď pozdvihol oči, keď bol v mukách, videl zďaleka Abraháma a Lazára v jeho lone. A plakal a hovoril: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby namočil špičku svojho prsta do vody a ochladil mi jazyk, lebo sa trápim v tomto plameni. A Abrahám mu povedal: Lazár sa však teraz utešuje, a ty sa trápiš. A okrem toho všetkého je medzi nami a vami ustanovený veľký chaos, takže tí, čo by chceli prejsť odtiaľto k vám, nemôžu, ani odtiaľto nemôžu prísť sem. A on povedal: "Vtedy sa mi dostaneš od nás!" A on povedal: Mám totiž päť bratov, aby im svedčil, aby aj oni neprišli na toto miesto múk. Abrahám mu povedal: Nech si ich vypočujú. On však povedal: "Vezmite si Mojžiša a Mojžiša, a oni si vezmú Mojžiša: Ak by k nim niekto prišiel z mŕtvych, budú robiť pokánie. A on mu povedal: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Božie prikázania nemožno beztrestne porušovať; kto hreší, bude potrestaný. Toto je učenie dnešného’evanjelia; a po jeho prečítaní zvoláme spolu s apoštolom: “Aká je to strašná vec padnúť do rúk živého Boha!” (Hebr 10,31)
Aká hrozná pravda sa nám tu hovorí! Človek sa teší zo všetkého pohodlia a luxusu, ktorý mu tento život môže poskytnúť; keď ho zrazu prekvapí smrť a pochováva sa v pekle! Uprostred tých večných múk prosí o kvapku vody, a tá kvapka je mu odopretá. Ostatní ľudia, ktorých pred niekoľkými hodinami poznal na zemi, sú teraz v príbytku večného šťastia a veľký chaos ho od nich navždy oddeľuje.
Och, aké utrpenie! Byť v zúfalstve po nekonečné veky! A predsa sú ľudia, ktorí žijú a umierajú bez toho, aby venovali čo i len jeden deň myšlienkam na peklo! Šťastní sú teda tí, čo sa boja, lebo tento strach im pomôže odľahčiť tú ťarchu ich hriechov, ktorá by ich stiahla do bezodnej priepasti.
Bohužiaľ! aká zvláštna temnota sa v dôsledku hriechu dostala do ľudskej mysle! Ľudia, ktorí sú bystrí, rozvážni a prezieraví vo všetkom, čo sa týka ich časných záležitostí, sú obyčajní hlupáci a blázni v každej otázke, ktorá sa týka večnosti. Môžeme si predstaviť niečo strašnejšie ako ich prekvapenie, keď sa prebudia na druhom svete a zistia, že sa pohrebujú v pekle?"
Všimni si tiež, že náš Spasiteľ, aby urobil svoje poučenie pôsobivejším, tu nepopisoval odsúdenie jedného z tých, ktorých zločiny pohoršujú okolie a spôsobujú, že aj svetskí ľudia sa na nich pozerajú ako na čistú korisť pekla. Podáva nám príbeh človeka, ktorý viedol pokojný život; bol príjemný v spoločnosti a vyhľadávaný; bol rešpektovaný a robil česť postaveniu, ktoré v spoločnosti zastával. Nie je obvinený zo žiadneho verejného pohoršenia; nespomína sa žiadny krutý zločin; náš Spasiteľ o ňom jednoducho hovorí: “Bol oblečený do purpuru a jemného plátna a každý deň bohato hodoval.”
Pravda, nebol milosrdný k chudákovi, ktorý ležal pri jeho bráne; ale nezaobchádzal s ním zle: nechal ho tam ležať a ani neurážal jeho biedu. Kedy bol teda tento bohatý človek odsúdený na večné pálenie v tom ohni, ktorý Boh stvoril pre bezbožníkov
Je to preto, že človek, ktorý vedie život v prepychu a hodovaní, ako žil žil nikdy nemyslel na večnosť nestaral sa o nič iné, len o tento svet, o ktorom sa hovorí, že ho máme užívať, akoby sme ho neužívali, (1Kor 7,31) – pričom v ňom nie je nič z ducha Kristovho kríža: takýto človek je už obeťou trojitej konkubinátu pýchy, lakomstva a prepychu; je ich otrokom a zdá sa, že je rozhodnutý zostať takým aj naďalej, lebo sa nikdy nenamáha zbaviť ich tyranie.
Poddal sa im; a ony v ňom vykonali svoje dielo, smrť duše. Nestačilo mu, aby zle nezaobchádzal s chudákom, ktorý sedel pri jeho bráne, mal mu preukázať láskavosť a milosrdenstvo, lebo také je Božie’prikázanie. Samotní jeho psi mali viac súcitu ako on, preto jeho odsúdenie a zatratenie bolo nanajvýš spravodlivé.
Ale, bol poučený o svojej povinnosti? Áno, mal Písmo; mal Mojžiša a prorokov; ba čo viac, mal Ježiša a Cirkev. Muži, ktorí vedú takýto život, sú teraz obklopení milosťami svätého pôstneho obdobia. Akú budú mať výhovorku, ak ich budú tak zanedbávať, že si nedajú ani tú námahu, aby na ne mysleli? Svoj pôstny čas premenia na súd nad sebou samými a bude to len jeden veľký krok bližšie k večnému utrpeniu.
Skloňte svoje hlavy pred Bohom.
Buď priaznivý, Pane, svojim služobníkom a vypočuj ich modlitby v udelení večného milosrdenstva, aby sa chválili tebou, svojím Stvoriteľom a Správcom, aby sa im všetko zdokonalilo a zvečnilo. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Takto sa končí Prudenciov hymnus, ktorý sme s takým záujmom sledovali počas tohto týždňa.
O Ježišu! Učiteľ svätého učenia! daj, aby sme teraz všetci odvážne kráčali po ceste, ktorú si vytýčil ty alebo tvoji nasledovníci; aby náš duch, keď si podrobil obžerstvo, vo všetkom zvíťazil a bol pánom.
O požehnaný pôste! Je predmetom diablovej’nenávisti: je drahý Kráľovi zeme a neba; robí prijateľnou veľkú oltárnu obetu; vzbudzuje vieru ospalého srdca; odstraňuje z duše hrdzu, ktorá upcháva jej silu.
Ako oheň hasí voda alebo ako sneh topí pálivé slnko; tak (ale podľa vyššieho zákona) divokú burinu našich nízkych hriechov vykorení posvätná moc pôstu, keď sa spojí s milodarmi, ktoré sa neúnavne dávajú.
Veď aj toto je veľká cnosť, — obliecť nahého, nasýtiť hladného, láskavo pomáhať núdznemu a správať sa ku všetkým, bohatým i chudobným, ako k členom jednej veľkej rodiny ľudstva.
Práve blahoslavený je ten, ktorého pravá ruka koná chvályhodný skutok štedrej almužny, ale ktorého ľavá ruka nepozná sladkú vykonanú dobročinnosť! Taký človek dostane večné bohatstvo a stonásobný úrok dostane ten, kto takto požičiava chudobným.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.