Cardinal_Robert_Sarah__May_21__2018_810_500_75_s_c1.jpg

Kardinál Robert Sarah: Vynikajúca obhajoba kňazského celibátu

730
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Publikácia From the Depths of Our Hearts – Priesthood, Celibacy and the Crisis of the Catholic Church (Z hĺbky nášho srdca - kňazstvo, celibát a kríza Katolíckej cirkvi), ktorú napísal emeritný pápež Benedikt XVI spolu s kardinálom Robertom Sarahom, vyvolala znepokojenie medzi stúpencami svätenia ženatých mužov za kňazov v amazónskej oblasti (a, aké prekvapenie!, aj všade inde). Teraz, keď už kontroverzia v súvislosti so spoločným autorstvom tohto diela ustupuje, je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo títo dvaja vynikajúci duchovní hovoria o tomto probléme.

Veľmi výstižne a výrečne totiž obhajujú zásadnú evanjeliovú a pastoračnú hodnotu kňazského celibátu. Ich dielo nám pripomína, že celibátne kňazstvo v Latinskej Cirkvi nie je záležitosťou rozhodnutia v menej osvieteneckej dobe, ani vyhovujúcou manažérskou stratégiou ako sa vyhnúť dedičným sporom a ako redukovať náklady na život duchovenstva. 

Celibát je radikálnou výzvou pre tých, ktorí prezentujú Krista Božiemu ľudu in persona Christi capitis, v osobe Krista ako Hlavy Jeho mystického Tela, aby v plnosti prijali spôsob Kristovho života. Znehodnotiť túto výzvu by znamenalo pripraviť Boží ľud o pastierov podľa Ježišovho Srdca; o Pastiera, ktorý položil svoj život za svoje ovce, a to nie iba vo chvíli Ukrižovania, ale robí tak v každom okamihu ich života. Celibátni kňazi prinášajú Krista svetu spôsobom, ktorým mocne ohlasujú, že Ježiš je hoden toho, aby Mu niekto daroval celý svoj život. 

V predstihu som čítal anglický preklad tohto diela a hlboký dojem na mňa urobili najmä osobné pastoračné skúsenosti kardinála Saraha, o ktorých v knihe píše. Cituje aj z príhovoru pápeža Benedikta XVI duchovenstvu diecézy Bolzano-Bressanone: "Ako môže kresťanské spoločenstvo pochopiť kňaza, ak nie je zrejmé, že je ´vyňatý z bežnej sféry´ a ´oddaný Bohu´? Ako môžu kresťania pochopiť, že kňaz im darúva samého seba, ak on sám nie je celkom odovzdaný Otcovi?" Kardinál pokračuje: "Ako mladý kňaz som v roku 1976 cestovával do vzdialených dedín Guiney. V niektorých nevideli kňaza takmer 10 rokov, pretože európskych misionárov v roku 1967 vyhnal z územia vtedajší guinejský prezident Sékou Touré ... Nikdy nezabudnem na ich neopísateľnú radosť, keď som slúžil sv. omšu, ktorú takú dlhú dobu nezažili. Dovolím si dôrazne a s istotou tvrdiť: ak by títo ľudia podľa mňa mali v každej dedine vysväteného ženatého muža, ich hlad, ako veriacich, po Eucharistickom Kristovi, by postupne vymizol. Pripravilo by ich to totiž o radosť z prijatia Krista v kňazovi. Chudobní ľudia totiž neomylným inštinktom viery chápu, že kňaz, ktorý sa zriekol manželstva, im dáva dar svojej manželskej lásky". 

Celibátny kňaz, kdl. Sarah pozná tento Pánov dar pokoja, ktorý dostávajú tí, čo zanechajú požehnanie v podobe rodiny, manželky, a nasledujú Ho: "Koľkokrát som ja sám, kráčajúc od dediny k dedine pod horúcim slnkom, s aktovkou-oltárom na hlave aby na mňa nepražilo, prežíval radosť zo sebadarovania Cirkvi-Neveste ... Ako by ma nesmierne potešilo, keby aj moji spolubratia - kňazi mohli jedného dňa v africkej dedine zažiť takú explóziu radosti, že v nich títo veriaci rozpoznajú Krista - Ženícha!" A pokračuje:

"Svätenie ženatých mužov by ochudobnilo mladé cirkevné spoločenstvá, ktoré sú evanjelizované, o skúsenosť z prítomnosti a návštevy Krista, ktorý k nim prišiel v osobe celibátneho kňaza ... Plán, podľa ktorého by sa spoločenstvá a kňazi mali o túto radosť ochudobniť, nie je dielom milosti. Ako syn Afriky sa nemôžem vo svojom svedomí zmieriť s predstavou, že by sa ľudia, ktorí majú byť evanjelizovaní, mali pripraviť o stretnutie s naplno prežívaným kňazstvom. Aj obyvatelia Amazónie majú právo prežiť v plnosti stretnutie s Kristom-Ženíchom. Nemôžeme im predsa ponúknuť ´druhotriednych´ kňazov. Čím je v Cirkvi viac mladších ľudí, tým viac sa potrebujú stretnúť s radikálnym charakterom evanjelia."   

Najčastejším dôvodom, ktorý Synoda o Amazónii udáva je, že obyvatelia Amazónie nechápu celibát a nerozumejú mu. Na tento povýšenecký úsudok kdl. Sarah odpovedá:

"Veriaci v každej kultúre rozpoznajú svojím neomylným inštinktom viery Krista, ktorého pre všetkých predstavuje celibátny kňaz. Som hlboko rozhorčený, keď počujem, že svätenie ženatých mužov je nevyhnutné, pretože obyvatelia Amazónie nerozumejú celibátu, alebo že táto skutočnosť bola ich kultúre vždy cudzia. V takejto argumentácii vidím opovržlivú, neokolonialistickú a detinskú mentalitu, ktorá ma šokuje. Ľudia na celom svete sú schopní porozumieť eucharistickej logike kňazského celibátu ... Je normálne myslieť si, že by Božia milosť bola ľudu Amazónie nedostupná a že by ich Boh obral o milosť kňazského celibátu, ktorý Cirkev stráži po celé stáročia ako vzácny drahokam? Niet totiž kultúry, ktorú by Boh svojou milosťou nemohol zasiahnuť a zmeniť. Akonáhle Boh prenikne do nejakej kultúry, nikdy ju nenechá nedotknutú. Rozloží ju a prečistí. Transformuje ju a zbožští."

Kdl. Sarah sa potom zameral na to, o čo v tejto diskusii ide: "Niektorí misionári na Západe už viac nerozumejú hlbokému významu a zmyslu celibátu a svoje pochybnosti prenášajú na obyvateľov Amazónie." A ja dodávam, že k takémuto zmýšľaniu sa neuchyľujú iba misionári ...                             

Odmietanie celibátneho kňazstva vplyvnými cirkevnými hodnostármi je znakom rozkladu zmyslu pre nadprirodzeno v našej dobe. Opätovné potvrdenie hodnoty celibátu emeritným pápežom Benediktom XVI a kardinálom Robertom Sarahom je prozreteľnostným darom Cirkvi.

 

 

 

DISKUSIA k článku