Tóno Chromík: Súdny dvor EÚ začal trhať Európsku úniu

236
Kultúra smrti

Úlohou súdu nesmie byť ideologická kolonizácia štátov. Nemáme problém s uznávaním pobytu osôb, máme problém, ak nás kvôli uznávaniu pobytu osôb súd núti uznávať ako manželstvo niečo, čo manželstvom nie je a nebude. Máme problém, ak súd tvrdí, že právny predpis Európskej únie obsahuje uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia, hoci členské štáty tento úmysel pri prijímaní smernice[1] nemali. Máme problém, ak súd obmedzuje suverénne právo štátov na výhradu verejného poriadku.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Coman posúva hranice súdneho aktivizmu ďalej.

Nebezpečnejšie ako samotné priznanie práva na pobyt je súdna tyrania, ktorá si osobovala právo zmeniť význam pojmov smernice. Akú záruku majú  demokratické inštitúcie Európskej únie pri prijímaní významu pojmov v budúcnosti? Súdny dvor EÚ potrebuje reformu a nastavenie hraníc súdnej moci. Ide o inštitúciu, ktorá má slúžiť ľuďom v členských krajinách a rešpektovať ich hodnoty. Jeho úlohou nemá byť nanucovanie svojej ideologickej definície manželstva.

Súdny dvor EÚ síce tvrdí, že nemieni zasahovať do významu pojmov manželstva členským štátom, ale presne to robí. Tvrdí, že rešpektuje národnú identitu, ale koná pravý opak. Už to, že výhrada zásahu do národnej identity a  ústavných poriadkov zo strany členských štátov padla ako argument stačí. Národnú identitu nemá oprávnenie určiť súd, ale daná krajina, preto sa to volá „národná identita“.

Tvrdenie súdu, že uznanie manželstva vo vzťahu k právu usadiť sa nemá súvis so vznikom manželstva podľa právneho poriadku členskej krajiny nie je dostatočným argumentom. Obmedzuje hodnotu a význam manželstva pre spoločnosť iba na akýsi formalistický bezobsažný „vznik“ manželstva. Uznanie významu manželstva pre deti a pre ich výchovu je dôvodom, pre ktoré priznali členské štáty právo usadiť sa na území členského štátu aj osobám, ktoré nie sú jeho občanmi. Štáty nepriznali toto právo iným osobám, ktoré sa milujú napr. sestrám, bratom občanov členských štátov. Obsahom ochrany rodinného života je rodina.

Krajiny EÚ, ktoré smernicu prijímali nemali žiadny úmysel, aby definovali manželstvo v inom význame, ako v tom, ktorý je spoločný pre všetky členské štáty EÚ. Jednoznačne to vyplýva zo smernice pri registrovanom partnerovi, pri ktorom sa jeho zahrnutie medzi rodinných príslušníkov obmedzuje iba na krajiny, kde ich ako takých uznáva aj legislatíva hostiteľského štátu: „Na účely tejto smernice: … „Rodinný príslušník“ znamená: a) manželský partner; b) partner, s ktorým občan Únie uzavrel registrované partnerstvo na základe legislatívy členského štátu, ak legislatíva hostiteľského členského štátu považuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom, a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej legislatíve hostiteľského členského štátu; …“ Odôvodnenie súdu, že pri manželskom partnerovi sa na výhradu práva členskej krajiny v smernici neodvolali je skutočne pritiahnuté za vlasy. Ak štáty obmedzili aj to, čo je „menej“, nedali tým predsa súhlas na „viac“.

Ešte vážnejším dôsledkom rozhodnutia je obmedzovanie práva suverénnych  štátov na využitie výhrady verejného poriadku. Téza, že výhrada verejného poriadku suverénnych štátov podlieha prieskumu európskych inštitúcií je veľmi vážnym zásahom do medzinárodnej suverenity členských štátov EÚ.

Tretím vážnym dôsledkom je pokus o definovanie práva na súkromný život a rodinný život nekorektnou citáciou rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva Orlandi a Vallianatos. Tieto rozsudky sa však pri definícii práva na súkromný a rodinný život odvolávajú na vnútorné zmeny právneho poriadku v danom konkrétnom členskom štáte. Súdny dvor EÚ prekračuje mieru  z týchto rozsudkov  nesprávne dedukuje  tzv. „pravdepodobné“ právo na súkromný život aj v prípade osôb rovnakého pohlavia.

Súdny dvor Európskej únie sa krok za krokom snaží, aby Európska únia prestala  byť našim domovom. Potrebuje reformu a reformu potrebujú aj smernice EÚ. Musíme sa o to snažiť. Keď sme navrhovali pri iniciatíve Mama, otec a deti, aby sa vyslovene pre účely európskych predpisov  zadefinovali pojmy  manželstva a manželov pán profesor Mazák nás v článku na Denníku N Chromíkov výstrel do tmy obvinil z podrazov a blúznenia širokej verejnosti. Rozhodnutie Coman ukazuje, že blúzni niekto iný, Súdnym dvorom Európskej únie začínajúc.“

Nemôžeme sa uspokojiť, že súd nás neprinútil zaviesť manželstvá osôb rovnakého pohlavia, táto salámová metóda bude fungovať aj ďalej pri iných smerniciach, ak budeme robiť "nič". Preto budeme žiadať, aby zodpovední zástupcovia Slovenskej republiky bezodkladne  navrhli zmenu všetkých právnych predpisov EÚ tak, aby pojem manžel a manželstvo bol obmedzený iba na význam, ktorý majú všetky krajiny EÚ spoločné alebo aby pri manželstve a manželoch právne predpisy EÚ vždy odkazovali (podobne ako pri registrovanom partnerovi v smernici) na právny poriadok členskej krajiny.“

[1] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS


DISKUSIA k článku