Jedným z najneobvyklejších aspektov sexuálnej revolúcie je tendencia prezentovať problém ako riešenie. V priebehu osemdesiatych rokov bolo napríklad najmenej prijateľnou odpoveďou na krízu AIDS propagácia abstinencie. Promiskuita bola braná za normu, jej oponenti boli považovaní za idiotov a puritánov, a akékoľvek prijateľné riešenie muselo byť založené na týchto fundamentálnych pravdách.
Po tridsiatich rokoch tento chybný vzorec pretrváva. Britský Daily Telegraph informuje, že výskumníci žiadajú, aby sexuálna výchova odrážala zvyšujúci sa rozsah sexuálnej aktivity, do ktorej sú mladí ľudia zapájaní. Zmena sexuálnych návykov nie je prezentovaná ako problém, ale ako skutočnosť, ktorej sa treba prispôsobiť. To dáva perfektný zmysel vzhľadom na odklon sexuálnej aktivity od akéhokoľvek morálneho rámca alebo osobného naratívu. Keďže sex je v zásade amorálny (okrem prípadov, keď chýba súhlas - a potom je to len porušenie súhlasu, čo je nemorálne), tak vzdelanie, ktoré ho obklopuje, je tiež amorálne.
Návrh vyvoláva určité otázky, ktoré nie sú uspokojivo riešené. Bez poskytnutia detailov denník The Telegraph naznačuje, že tieto zmeny v správaní musia so sebou priniesť nové riziká - a preto je potreba časom zmeniť sexuálnu výchovu. A táto zmena, ako vždy, je formulovaná z technického hľadiska, nie morálneho. Preto musí byť lepšie graficky znázornená (čítaj: explicitná a amorálna). Článok potvrdzujúci úlohu internetovej pornografie uvádza vo všetkých týchto skutočnostiach len zjavné zistenia.
Prečo by však mala byť sexuálna výchova "prispôsobená realite skúseností mladých ľudí", ako uvádza článok? Prečo sa namiesto toho nezaoberá faktormi, ktoré určujú tieto skúsenosti? Prečo nevráti sex na svoje právoplatné miesto do primeraného morálneho rámca? "Prispôsobenie" sexuálnej výchovy vzorom správania odlúčeným od morálky je jednou z vecí, prečo sme sa dostali do súčasnej situácie. Problém podľa definície nie je súčasťou riešenia a tvrdiť opak znamená podporovať podvod, ktorým je sexuálna revolúcia. Sľúbila slobodu; priniesla nám morálny a sociálny deficit, zjavný v rozbitých rodinách a zničených telách.
Problémy sexuálnej aktivity oddelenej od morálky sú implicitne uznávané tými, ktorí sa podieľajú na zachovávaní mýtu sexuálneho amorálneho správania. Vlna obvinení zo sexuálneho obťažovania v Hollywoode a mimo neho poskytuje dostatok dôkazov, že sex nie je iba rekreačnou aktivitou, ale má hlbší význam. A potom, hoci je to veľmi zvláštne vysloviť, nedávne správy o vývoji sexuálnych robotov poukazujú na fakt, že klienti prostitútok majú často záujem predstierať, že sex sa objavuje v kontexte skutočného vzťahu. Určitý druh naratívu, hoci falošný, robí nejakým spôsobom z aktu niečo viac uspokojivé. Kvôli maximálnej efektivite preto musia byť sexuálni roboti programovaní s osobnou históriou. Toto je určite svedectvo vrodenej ľudskej potreby stanoviť sexuálnu aktivitu do väčšieho vzťahového rámca. A to znamená udeliť mu morálny status.
Moderná sexuálna výchova stále nedokáže naplniť svoje sľuby - v skutočnosti sa vďaka nej spoločnosť dostáva do čoraz väčších problémov - a ako riešenie navrhuje stále to isté. Sexuálne násilie je hanebné a dokonca aj klienti prostitútok chcú niečo dôležitejšie než anonymné stretnutie. Predstava, že sex môže byť vykonávaný ako rekreačná aktivita, izolovaný od väčšieho vzťahového a morálneho kontextu, je zjavným podvodom. Naďalej sa však okrádame o skutočnosť.
Bolo často pozorované, že obete podvodov majú pozoruhodnú schopnosť ignorovať zjavnú skutočnosť, že sa nechali zneužiť. Akceptovať, že ste boli okradnutí o sumu peňazí, a tým redukovať budúce straty, môže byť náročnejšie než ďalej financovať podvodníka v nádeji, že určitým spôsobom nejde vôbec o podvod. Takto to funguje aj v prípade podvodu, ktorý je známy ako sexuálna revolúcia. Má inštitucionalizovanú nezodpovednosť v takom rozsahu a démonizovala svojich kritikov tak efektívne, že aj keď sa rozpadá pod váhou vlastných protirečení, tak stále nalievame kultúrny kapitál do tých istých starých systémov dúfajúc, že záverom bude všetko pozitívne.
Pokrytectvo Hollywoodu, ktorý chváli Romana Polanského, zatiaľ čo odsudzuje Kevina Spaceyho, je len jedným príkladom toho, aká je dnes naša kultúra chaotická a pomätená. Ďalším príkladom je nami spomínaný návrh týkajúci sa sexuálnej výchovy. V určitom okamihu bude musieť niekto uznať, čo sa deje. Tu ale bohužiaľ nejde o psychológiu tých, ktorí podľahnú presvedčivým podfukárom a vábivým podvodom. Prinajmenšom bude tento problém naďalej prezentovaný ako riešenie.