Chorváti chcú sami rozhodnúť o homosexuálnych „manželstvách“

1,912
Kultúra života

Záhreb – Takmer tri štvrtiny milióna chorvátskych občanov sa vyjadrilo, že chcú sami rozhodnúť o prípadnej zmene definície manželstva. Ľavicová koaličná vláda sa však snaží neregulárnym spôsobom obísť demokratické pravidlá.

V máji 2013 iniciatíva občanov bojujúca za tradičnú rodinu zozbierala 730 000 podpisov, ktoré predložili vláde spolu so žiadosťou o referendum v tejto otázke: „Súhlasíte s tým, aby do Ústavy Chorvátskej republiky bolo zahrnuté ustanovenie o tom, že manželstvo je živé spojenie ženy a muža?“

Podpisy predstavujú asi 20 percent všetkých voličov krajiny, ktorá má 4,3 milióna obyvateľov. Chorvátsky zákon o referende stanovuje povinnosť organizátora petície zozbierať počet podpisov predstavujúcich 10 percent voličov.

Nová vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2011, oznámila vôľu prijať návrh zákona o registrovaných občianskych partnerstvách pre homosexuálne páry. Proti tomu sa postavila koalícia radových voličov s názvom „V mene rodiny“. Za svoju úlohu si stanovili podporovanie „univerzálnych ľudských hodnôt, náboženských združení, komunít a hnutí, teda všetkých tých, ktorí zastávajú názor, že manželstvo je výlučne spojenie muža a ženy“.

Vláda však v reakcii na to vyhlásila, že voličov je viac ako udávajú oficiálne čísla. Iniciatíva tak vyjadrila obavu nad „demokratickým deficitom“ v správaní sa vládnych koaličných strán.

Len mesiac pred tým, ako Chorvátsko vstúpilo do EÚ, minister pre verejnú správu zmenil oficiálne údaje o počte voličov v tejto krajine. Približne 3 760 000 občanov mohlo voliť vo voľbách do EÚ, vláda však tvrdí, že počet voličov pre toto referendum prekračuje 4 560 000 – „číslo, ktoré takmer určite zahŕňa zomrelých, duchov a dvojité hlasovanie,“ uviedla iniciatíva v tlačovej správe.

Ministerka zahraničných vecí Vesna Pusićová tvrdí, že referendum nie je záväzné, má len informatívnu funkciu. Stazić, podpredseda vlády, tiež vyhlásil, že hlas ľudu v referende nie je pre vládu záväzný. Ústava však hovorí pravý opak.

Výsledky jasne ukazujú, že „Chorváti chcú, aby sa diskusia a rozhodnutie tejto dôležitej otázky uskutočnili na tej najvyššej možnej úrovni,“ uviedla organizátorka petície Jelena Gazivodaová.

V prípade, ak by iniciatíva uspela, bolo by to prvé „ľudové“ referendum v Chorvátsku od získania nezávislosti.

Gazivodaová tiež dodala, že 6 000 dobrovoľníkov a 1 200 koordinátorov, ktorí zbierali podpisy po celej krajine, „bolo vystavených urážkam, ponižovaniu a fyzickým útokom“.

Knihy s podpismi občanov boli roztrhané, internetovú stránku napadli hackeri a logo iniciatívy prebrali homosexuálne nátlakové skupiny v snahe vyvolať zmätok medzi ľuďmi.

Na fakultách a niektorých iných miestach, kde sa zbierali podpisy, si neďaleko nás postavili svoje vlastné stánky. Spevom a hlukom sa snažili odvrátiť pozornosť a odradiť občanov od toho, aby vyjadrili svoj názor na potrebu referenda,“ uviedla Gazivodaová.

Zápisnice o útokoch, vrátane petícií, roztrhali, stoly poprevracali a dobrovoľníkov zosmiešňovali ako „homofóbov“ a „klerických fašistov“. Jeden muž zapálil plagáty a informačné materiály rozložené na stole. Dobrovoľník, v snahe uhasiť požiar, utrpel popáleniny na rukách. V celom Chorvátsku bolo polícii nahlásených viac ako päťdesiat útokov, najviac v Záhrebe a v Rijeke.

Skupina však získala značnú podporu zo strany poslancov všetkých politických strán a všetkých hlavných náboženských komunít, vrátane Konferencie katolíckych biskupov Chorvátska, srbskej ortodoxnej cirkvi, protestantských kresťanských denominácií a moslimskej komunity.

Napriek - na jednej strane výtržníckym útokom, ktoré odsúdil chorvátsky helsinský výbor, a na strane druhej snahe vlády odradiť občanov od výkonu ich práva a vyjadrenia názoru - cieľ iniciatívy ,V mene rodinyʻ je zaistiť, aby občania Chorvátska mali možnosť zapojiť sa do priamej demokracie a určiť právny a hodnotový rámec pre otázky manželstva, rodiny a adopcie detí,“ vyhlásila Gazivodaová v stanovisku.

Sme spokojní, že zákony a chorvátska ústava garantujú ochranu občianskych a ľudských práv pre všetkých občanov Chorvátskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť, náboženskú príslušnosť alebo sexuálnu orientáciu. ,Súdruhoviaʻ z SDP, ktorí teraz vládnu (sú to pokračovatelia Zväzu komunistov Chorvátska) však zaviedli krajinu do polo-totalitného režimu, kde demokratické pravidlá platia len ak dodržiavate ideológiu vládnych strán,“ napísal pro-life aktivista Josip Horvaticek v novinách La Nuova Bussola Quotidiana.

Veľmi pozitívne však je, že po prvýkrát došlo ku kategorickému odklonu od submisívneho a rezignovaného postoja, ktorý bol doteraz charakteristický pre obyčajných ľudí Chorvátska. Vďaka podnetom laických katolíckych predstaviteľov z „V mene rodiny“, Chorváti sú pripravení bojovať za obranu rodiny ako celoživotného spojenia jedného muža a jednej ženy a za to, aby mohli mať a vychovávať deti.“

Hilary Whiteová