Ostrá reakcia pápeža na rakúskych kňazov

3,691
Kultúra života

Vatikán, 5 apríl 2011(LifeSiteNews.com) – Pápež Benedikt XVI. dnes vyhlásil extrémne výnimočnú a mocensky znejúcu odpoveď na kroky skupiny rakúskych kňazov. Títo minulý rok verejným listom vyzvali príslušníkov duchovenstva, aby v kľúčových otázkach neposlúchali učenie katolíckej cirkvi.

„Nedávno skupina kňazov z európskej krajiny vyzvala k neposlušnosti, pričom uviedli konkrétne príklady, ako môžu formy tejto neposlušnosti vyzerať. Došlo to tak ďaleko, že neberú ohľad ani na také zásadné a nemenné rozhodnutia Cirkevného Magistéria, ako napríklad otázka vysväcovania žien,“ povedal pápež.

Na Zelený Štvrtok, jednej z najvýznamnejších udalostí v liturgickom roku katolíckej cirkvi, sa pápež Benedikt pri svätej omši v bazilike Sv. Petra spýtal: „Je neposlušnosť cestou obnovy pre cirkev?“ 

Aj keď pápež nemenoval krajinu, je zrejmé, že mal na mysli verejný list tzv. Iniciatívy rakúskych kňazov. S názvom „Výzva k neposlušnosti“ bol vydaný v júni 2011 a požaduje “reformu“ kňazského celibátu a výhrady kňazstva mužom. Taktiež žiadajú, aby katolíci, ktorí sa rozviedli, ako aj tí, čo opätovne vstúpili do manželstva, mohli pristupovať k sviatosti eucharistie. Katolícku cirkev v liste obvinili z nespravodlivosti a porušovania ľudských práv. Ďalej oznámili, že signatári majú v úmysle pokračovať v rozdávaní prijímania „členom iných kresťanských cirkví a v určitých prípadoch aj tým, ktorí Cirkev opustili“.

„Radi by sme verili“, povedal pápež, „že autori týchto požiadaviek sú motivovaní záujmom o Cirkev. Ale skutočne sa to má prejaviť neposlušnosťou? Cítime tu niečo z tej konfigurácie ku Kristovi, ktorá je predpokladom pravdivej obnovy? Alebo len cítime zúfalú snahu zmeniť Cirkev podľa vlastných preferencií a názorov jedného človeka?“

„Nebol to sám Kristus, ktorý opravil ľudské tradície hroziace potlačením slova a vôle Boha? Touto rečníckou otázkou pápež hovorí, že autorita Krista, Božieho Syna, bola jedinečná. A to je niečo, na čo si žiadny človek-kňaz nemôže nárokovať.

„V skutočnosti to vykonal [opravil ľudské tradície] na oživenie poslušnosti v pravú Božiu vôľu. Na rozdiel od ľudských rozmarov sa On zaujímal o skutočnú poslušnosť,“ povedal Benedikt.

Zvolenie liturgie Zeleného Štvrtka, ktorá je v katolíckej cirkvi chápaná ako omša kňazstva, svedčí o hĺbke Benediktovho znepokojenia. Katolíci veria, že kňazstvo a omša ako taká boli ustanovené Kristom vo štvrtok, večer pred jeho ukrižovaním v nasledujúci deň. Stredobodom liturgie na Zelený Štvrtok je kňazstvo a podstata Cirkvi. V tento deň sa tiež uskutočnili protesty protikatolíckych skupín agitujúcich za zmeny v učení katolíckej cirkvi ako aj za vysväcovanie žien.

Kristus „niesol svoj životný údel s poslušnosťou a pokorou až na kríž a tým dal dôveryhodnosť svojej misii. Nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa nech sa stane: tieto slová nám odhaľujú Syna, v jeho pokore a božstve a ukazujú nám pravú cestu,“ pokračoval Benedikt.

Situácia v Rakúsku ostáva zatiaľ nevyriešená. Skupina 300 – 400 kňazov vydala vlani v októbri vyhlásenie odmietajúc odvolať Výzvu k neposlušnosti. „Nerešpektovať určité platné a striktné pravidlá a zákony cirkvi bolo po dlhé roky súčasťou našich životov a našej kňazskej služby,“ uviedli.

Odkedy skupina vyhlásila svoje požiadavky, miestne katolícke úrady sa snažia s nimi “diskutovať.“ Hovorca arcidiecézy vo Viedni povedal: „Nehovorilo sa o sankciách, nebolo dané žiadne ultimátum, nehovorilo sa o treste.“ Viedenský arcibiskup Christoph Schonborn uviedol, že chcel s nimi prebrať potreby miestnych katolíkov.

Je zrejmé, že chýbajúce okamžité riešenie tejto situácie je pre pápeža neakceptovateľné. Dnes povedal: „Všetky naše modlitby sa musia prirovnať k slovám Ježiša Krista: „Moje učenie nie je moje.“ Nekážeme o našich súkromných teóriách a názoroch, ale o viere v Cirkev, ktorej sme služobníkmi.“

V reakcii na postoj rakúskych kňazov Benedikt zdôraznil “náboženskú negramotnosť,“ ktorá sa stala bežnou pre kedysi kresťansky západný svet. Dokonca aj v rámci Cirkvi.

„Základy viery, ktoré kedysi vedelo každé dieťa, sú teraz známe menej a menej. Ale ak chceme žiť podľa našej viery a milovať ju, ak chceme milovať Boha a správne mu načúvať, musíme vedieť, čo nám Boh hovorí – jeho  slovo sa musí dotknúť našich myslí a sŕdc,“ povedal.

“Hermeneutická kontinuita“ – interpretácia katolíckeho učenia vo svetle cirkevného tradičného pochopenia Svätého písma – je hlavnou témou Benediktovho pápežstva. Rakúska skupina totiž ako príčinu svojej neposlušnosti uviedla druhý vatikánsky koncil. Preto sa pápež usiloval uviesť na pravú mieru fakt, že tento koncil nepriniesol žiadnu zmenu alebo zvrat v katolíckej dogme, doktríne alebo poriadku.

Dnes opäť Benedikt prichádza s touto témou, odpovedajúc na požiadavky kňazov. Hovorí, že texty druhého vatikánskeho koncilu a katechizmu katolíckej cirkvi „sú základnými nástrojmi, ktoré slúžia ako vierohodný sprievodca toho, v čo Cirkev verí na základe Božieho slova.“

Benedikt mal plné ruky práce so škandálom sužovanou rakúskou katolíckou cirkvou. V roku 2009 mu odpor národných katolíckych biskupov znemožnil, aby do vedenia diecézy v Linzi vymenoval človeka podľa svojej voľby. Ide o biskupstvo, ktoré bolo po desaťročia centrom liturgického zneužívania a niekoľkých prípadov sexuálneho zneužívania.

 

DISKUSIA k článku