Synoda sa včera začala [Pozn. editora: článok je z r. 2014, ale pre dôležitosť témy ho prinášame slovenskému čitateľovi] s pozoruhodným prikývnutím digitálnemu veku. Kardinál Peter Erdo vo svojom úvodnom príhovore upozornil, alebo sa skôr posťažoval na fakt, že "žijeme v audiovizuálnej kultúre, kultúre pocitov, emočných zážitkov a symbolov." O niečo ďalej vo svojom príhovore kardinál Erdo spojil túto kultúru s výzvami učiť veriacich o pravdivej manželskej intimite. "Pod vplyvom tejto existujúcej kultúry," povedal zhromaždeniu, "si mnohí vyhradzujú právo nedodržiavať manželskú vernosť... bez jasného vedomia, že si na sebe pred Pánom berú bezpodmienečný a celoživotný záväzok privítať toho druhého a dať mu seba samého ako úplný dar."
Nie dlho od tohto tvrdenia zaobstaral Washington Post dobrý príklad tohto problému, čo predstavuje výzvu pre Katolícku cirkev. Caitlin Deweyová napísala v novom výskume z Indiana University o náraste "digitálnej nevery" - čo je nový obrat starého príbehu. Explózie sociálnych médií dovolila byť ľudom v kontakte s oveľa väčšou skupinou ľudí, vrátane starých priateľov - a často i so starými láskami. Jedna štúdia z výskumnej agentúry ukázala, že polovica vydatých žien zostala v kontakte s tými, ktorých nazvali "záložní manželia", možnosť úniku ak a keď sa ich manželstvu začne nedariť. Medzi mužmi, píše Deweyová, je tento problém ešte horší; pri mužoch je až dvojnásobne pravdepodobné, že budú mať "zadné vrátka". V oboch skupinách je ale vysoká rozšírenosť sexuálneho flirtovania ako možnosti úniku - z respondentov tohto prieskumu majú v priemere každý dve záložné možnosti.
Tento problém nie je nový pre vek sociálnych médií. Flirtovanie na pracovisku je notoricky známe a notoricky zničujúce, čo sa mnoho manažérov a riaditeľov už naučilo alebo skoro naučí. Tí, ktorí cestujú na služobné cesty sú že vraj vo väčšom riziku; nedocenený film Up In The Air nám bezútešne a depresívne ukázal, ako prázdne a falošné je sľúbiť sám sebe, že uniknem pred intímnosťou. So sociálnymi médiami s globálnym a všadeprítomným záberom a s ich tajnými schopnosťami sú možnosti hľadať cudzieho človeka na zdieľanie intímnosti prakticky neobmedzené - siahajú oveľa ďalej ako iba po úradnú kanceláriu. Zdanlivý prebytok možností na výber je pre manželskú intimitu výzvou v jej jadre; ako píše Dewyová:
Internet reprezentuje doteraz nedostupný a nevyžitý zdroj nekonečne nových vzťahov, nekonečných možností voľby.
Hovorím o kritickom stave, pretože sila vzťahu závisí na troch veciach, vo všeobecnosti povedané: uspokojenie, emočná investícia a dostupnosť náhradných partnerov. A toto sú veci, z toho čo tvrdí tento nový výskum, ktoré sociálne médiá presne sľubujú - nie presne konštantné pokušenie, ale stálu bezstarostnú pripomienku toho, že alternatívy existujú.
Deweyovej analýza má skôr antropologický prístup k veci. Z katolíckeho pohľadu je problém v tom, čo vlastne skutočne znamená pravdivá intimita a kardinál Erdo poskytuje odpoveď. Sviatosť manželstva je "bezpodmienečný a celoživotný záväzok privítať toho druhého a dať sa mu ako úplný dar." Hľadanie a použitie "zadných vrátok" je antitézou tejto definície. Ťažkosťou je tu ale to, že existencia "zadných vrátok" robí problém, z ktorého vychádza - len v prípade, ak niečo nebude fungovať - seba naplňujúcim sa proroctvom.
Ako niekto, kto je ženatý dvadsať rokov s úžasnou ženou, môžem osobne dosvedčiť, že i keď máme skvelé manželstvo, nebolo to manželstvo bez problémov. Bolo to (našťastie iba) niekoľkokrát, keď sme nemohli vystáť to, že by sme sa mali navzájom porozprávať - čo bolo vždy spôsobné hlúpymi dôvodmi a nedorozumením. To sa deje v každom manželstve. Ak by sme sa neboli zaviazali k úplnému daru na celý život, bolo by veľmi jednoduché z toho vycúvať - a existencia "zadných vrátok" by to urobila takmer neodolateľným. I keď manželia jeden druhého neopustia, ten fakt, že sa o seba delia s niekým iným namiesto svojho manžela alebo manželky dosvedčuje to, že sa nestali úplným darom seba samého druhému, ale namiesto toho hľadajú ako by obdarovali sami seba.
Ako sa Katolícka cirkev stavia k otázkam rozvodu a ťažkých manželstiev? V tejto zdrvujúcej kultúre sebauspokojenia to bude mať ťažšie ako to vyzerá. Toto všetko dosvedčuje, že je tu jeden veľký dôvod na zvolanie tejto Synody a vysvetľuje, prečo sa kardinálovo úvodné tvrdenie zameralo v takej veľkej miere na posilnenie manželskej prípravy od mladšieho veku prostredníctvom katechézy o tom, čo je skutočný význam intimity.
Koniec koncov, ľudia túžia po tomto stupni intímnosti a zblíženia. Dokonca i hľadanie "zadných vrátok", v kontexte článku od Deweyovej, ukazuje možno podvedomú túžbu po úplnom dare seba samého a prijatí toho istého späť. Výzva pre túto Synodu bude vytvoriť nový pastorálny prístup, ktorý bude učiť, čo vlastne pravá intimita znamená a tak sa budú môcť správne nastaviť očakávania. Ďalšou výzvou je odhaliť bezútešnú povahu "zadných vrátok" v každom veku, a nielen v globálne prepojenom svete. Otcovia Synody majú s touto jedinou úlohou pred rukami veľa práce.