BRUSEL – 44-ročnej Belgičanke legálne vykonali eutanáziu po tom, ako sa rozhodla zmeniť pohlavie. Po nevydarenej operácii bola fyzicky zdeformovaná a povedala, že lekári z nej urobili „monštrum“.
V pondelok vykonali Nancy Verhelstovej eutanáziu. Urobil to ten istý tím lekárov, ktorý takto usmrtil 45-ročné hluché dvojičky Marca a Eddyho Verbessemovcov, ktorí sa pre eutanáziu rozhodli, keď sa dozvedeli, že pravdepodobne ostanú aj slepí. V obidvoch prípadoch doktori David Dufour a Vim Distelmans tvrdili, že emocionálna bolesť, ktorú pociťovali ich pacienti bola taká silná, že život sa pre nich stal „neznesiteľným“.
Verhelstová od narodenia znášala od rodičov veľa urážok, čo vyústilo až k pochybnostiam ohľadom pohlavia. Preto verila, že jediným spôsobom, ako byť šťastnou, je stať sa mužom.
„Ako dievča ma nikto nemal rád,“ povedala pred smrťou Verhelstová pre Het Laatste Nieuws. „Mojich bratov všetci obdivovali a ja som mala izbu len v akomsi sklade nad garážou. ‚Kiež by si bola chlapec‘, sťažovala sa moja mama. Akceptovali ma, nič viac.“
Jej matka to novinárom dokonca potvrdila: „Keď som ‚Nancy‘ uvidela po prvýkrát, moje sny sa zrútili. Bola taká škaredá.“
Matkino odmietnutie iba podporilo Verhelstovú v tom, že sama seba nenávidela. V roku 2009 začala s hormonálnou terapiou, neskôr jej odobrali oba prsníky a v roku 2012 jej chirurgovia vytvorili pohlavný úd. Verhelstová však pre Het Laatste Nieuws povedala, že „žiadna z týchto operácii nemala požadovaný efekt.“
„Bola som pripravená osláviť svoje znovuzrodenie,“ povedala Verhelstová. „Ale keď som sa pozrela do zrkadla, bola som zhnusená. Môj hrudník nebol taký, ako som si predstavovala a môj penis sa neujal. Nechcem byť....monštrum.“
Nespokojnosť s výkonom chirurgov ju viedla k tomu, aby vyhľadala doktorov Dufoura a Distelmansa, ktorý boli známi veľmi radikálnou interpretáciou už aj tak dosť liberálnych belgických zákonov o eutanázii.
Doktori súhlasili, že ukončia jej život.
Distelmans sa pre britský Telegram vyjadril, že Verhelstová „bola v neznesiteľnej a neriešiteľnej situácii. Eutanáziu možno podstúpiť v prípade neznesiteľného fyzického i psychického utrpenia. Toto bol prípad, ktorý jasne zodpovedal právnym požiadavkám. [Nancy] absolvovala polročné konzultácie so špecialistom.“
Tento prípad však podnietil v krajine nepokoje, pretože za posledný rok sa počet ľudí, ktorým vykonali eutanáziu zvýšil až o 25% a v súčasnosti sa uvažuje aj o tom, či rozšíriť zákon o eutanázii tak, aby zahŕňal aj maloletých, ktorí chcú zomrieť.
Advokátka Jacqueline Herremansová, ktorá pracuje pre belgický výbor pre monitorovanie a hodnotenie eutanázie, v rozhovore pre Telegram zapochybovala, či Verhelstovej nespokojnosť s výsledkom zmeny pohlavia bola skutočne tak emocionálne zničujúca, že si žiadala smrť.
„Zdá sa, že tento prípad je v súlade so zákonom. Ale zatiaľ si nie som natoľko istá, aby som to tvrdila s určitosťou,“ povedala Herremansová. „Je to otázkou svedomia. Takáto situácia nás núti zamyslieť sa. Momentálne nepoznáme odpoveď. Máme príliš málo informácii na to, aby sme to pochopili.“
Pravdepodobne najsmutnejšie zo všetkého, čo sa týka tohto prípadu, sú slová Verhelstovej matky. Napriek všetkému, čím si jej dcéra prešla, aby si získala ich lásku, sa zdá, že to bolo márne.
Verhelstovej matka sa o rozhodnutí svojej dcéry podstúpiť eutanáziu pre Het Laatste Nieuws vyjadrila nasledovne: „Jej smrť mi je ukradnutá. Nesmútim, nie je mi to ľúto, nemám žiadne výčitky svedomia. Nikdy sme si neboli blízke.“