- Psychiatrické lieky môžu zhoršiť duševný stav a vyvolať nebezpečné myšlienky.
- Diabolský vplyv môže zasahovať do psychiky, najmä v stave smrteľného hriechu.
- Clancyová bola milujúca matka, ale psychóza ju priviedla k tragédii.
- Je dôležité žiť v stave milosti a odmietať temné myšlienky.
„Boh dopúšťa zlo, aby z neho vzišlo väčšie dobro,“ učil svätý Tomáš Akvinský. Verím, že to jasne platí aj v prípade hrôzostrašných vrážd, ktorých sa dopustila Lindsay Clancyová. Aby sme však mohli z toho zla vyťažiť čo najviac dobra, musíme sa pozrieť na to, čo k týmto vraždám prispelo.
Veľkou mierou k tomu, prečo je jej prípad taký polarizujúci, prispieva skutočnosť, že mnohí ľudia vnímajú Lindsay Clancyovú ako milujúcu a starostlivú matku predtým, než zabila svoje deti. Tak ju opisovali všetky svedectvá, vrátane výpovedí jej bývalého manžela a svokry. Pre takúto matku – a dokonca aj pre mnohé zjavne zlé matky – je zabitie vlastných detí nepredstaviteľné. Ľudia teda logicky usudzujú, že v čase, keď zabila svoje deti, nebola pri plnom rozume.
Domnievam sa, že Clancyovej výpoveď zaznamenaná v súdnych dokumentoch a analýza psychiatra Dr. Josefa Witt-Doerringa naznačujú, že to tak skutočne bolo – že bola v stave psychózy, keď zabila svoje deti. Nasledujúci text nemá za cieľ presne určiť, aké by mali byť dôsledky pre Clancyovú – či už ide o väzenie, umiestnenie na psychiatrické oddelenie alebo nejaký druh programu duševného zdravia. Tento článok má však za cieľ objasniť úlohu, ktorú zohrali psychiatrické lieky v jej psychóze, zvýšiť povedomie o tom, ako diabolský vplyv zneužíva duševné ochorenia, a zdôrazniť dôležitosť zotrvania v stave milosti ako ochrany pred diabolským vplyvom.
Preskúmanie tohto prípadu je obzvlášť dôležité, pretože rušivé samovražedné a vražedné myšlienky, ktoré Clancy zažívala po užití liekov, sú bežnejšie, než si mnohí ľudia uvedomujú. Navyše, podľa Dr. Witt-Doerringovej, napriek tomu, že každý liek, ktorý jej bol predpísaný, zhoršil jej stav, druh psychiatrickej starostlivosti, ktorú dostávala, bol úplne bežný.
Ako ukazuje Dr. Witt-Doerringová, psychiatrická „starostlivosť“, ktorú Clancy dostávala po tom, čo nahlásila popôrodnú úzkosť, depresiu a nespavosť, bola šokujúco a trvalo zlá a celkovo drasticky zhoršila jej duševný stav. Popis jej liečebnéhorežimu a symptómov, ktoré následne prežívala, naznačuje, že nešlo len o popôrodnú melanchóliu, ale že to boli samotné lieky, ktoré vyvolali úplnú duševnú poruchu.
Clancyovej bol najskôr predpísaný SSRI, Zoloft, ktorý výrazne zhoršil jej fyzický a duševný stav, vrátane nespavosti. Podľa súdneho záznamu po zvýšení dávky Zoloftu z 25 mg na 50 mg mala „závažnú nežiadúcu reakciu“. 48 hodín nespala, mala zbesilé myšlienky a cítila sa „hrozne“.
Dr. Witt-Doerring poukázala na to, že „mierne toxické reakcie“ na SSRI sú pomerne bežné, ale čo je dôležitejšie, ich účinky môžu narúšať činnosť nervového systému ešte mesiace po ukončení liečby, aj keď sa liek už neužíva. „Po užití niektorého z týchto liekov môže nastať takzvaný ‚dopadový efekt‘, pri ktorom pacienti ešte niekoľko mesiacov po tom trpia nestabilitou nervového systému. Zle reagujú na lieky, lieky ich stav zhoršujú a v podstate môžu trpieť aj nestabilitou nálady a psychózou,“ vysvetlil.
Keď Clancy nahlásila tieto vedľajšie účinky doktorovi Tuftsovi, lekár „vysadil Zoloft a predpísal Ativan a Benadryl na spanie.“ Podľa súdnych záznamov však „aj po postupnom vysadzovaní týchto liekov Lindsay trpela naďalej ťažkou nespavosťou, sprevádzanou znepokojujúcim búšením srdca“.
Dr. Witt-Doerring sa domnieva, že tieto pretrvávajúce príznaky sú „všetko znaky neurotoxicity“ spôsobené liekom Zoloft.
Je dôležité si všimnúť aj pretrvávajúcu reakciu na Zoloft, pretože vedľajšie účinky tohto lieku, podľa jeho vlastnej webovej stránky, zahŕňajú nasledujúce:
Clancy sa vrátila do nemocnice, kde jej lekár predpísal Trazodone na spanie, čo však údajne nepomohlo. „Opäť platí, že ak niekto už mal neurotoxickú reakciu, zvyčajne dobre nereaguje na ďalšie lieky,“ poznamenala Dr. Witt-Doerring.
Clancyina matka, zdravotná sestra v inej nemocnici, sa následne obrátila na perinatálny program duševného zdravia so žiadosťou o pomoc. Tam jej zdravotník Paul predpísal Prozac – ďalší liek zo skupiny SSRI.
Ak by Paul preskúmal Clancyinu anamnézu, mal by sa vyhnúť takémuto rozhodnutiu predpísať jej liek podobnej triedy, pretože už mala neurotoxickú reakciu na SSRI, povedala Dr. Witt-Doerringová, a „pretože to môže ďalej dráždit nervový systém a zhoršiť jej stav.“
„„Už po štyroch dňoch užívania Prozacu Lindsay hlásila, že lieky zhoršujú jej nespavosť. Okamžite o tom informovala svojich lekárov a užívanie Prozacu bolo ukončené,“ uvádzajú súdne záznamy.
Lieky, ktoré sestrička Paulová následne predpísala – „kokteil“ zo spánkových liekov Ambien, Remeron a Klonopin – zdá sa, spôsobili u Clancyovej nový, výrazne horší stav.
„26. novembra 2022, po užití Remeronu, Lindsay zažila disociáciu a vnímala svet okolo seba ako neskutočný, skreslený a vzdialený. Nebola schopná určiť, čo je skutočné. Stala sa dezorientovanou, zabudlivou, zmätenou a odpojenou od vlastného tela. „Nebola schopná šoférovať a nemohla zostať sama,“ uvádza sa v súdnom zázname.
Dr. Witt-Doerring poznamenala: „Toto vôbec nie je typická reakcia na tieto lieky. Je to známka toho, že niekto na lieky reaguje mimoriadne zle. A to by malo byť vodítkom pre každého, kto sa o ňu stará, že ‚Hej, viac liekov pravdepodobne nie je pre túto osobu riešením. Tento nervový systém na tieto lieky dobre nereaguje.“
Jej ďalší zdravotný pracovník jej však namiesto toho, aby jej lieky vysadil, predpísal nové a následne zvýšil dávku, a to aj napriek tomu, že Clancy hlásila vážne negatívne vedľajšie účinky týchto liekov.
„29. novembra 2022 začala Lindsay liečbu u sestry Jollottovej. Tá jej predpísala Seroquel, antipsychotikum a stabilizátor nálady,“ uvádza sa v súdnom spise.
„Po začatí užívania Seroquelu sa Lindsayin stav dramaticky zhoršil. Objavili sa u nej samovražedné myšlienky a začala pociťovať to, čo opisuje ako rušivé myšlienky, ktoré boli sluchovými halucináciami. Hlasy hovorili: ‚Už nebudem tá istá. Chcem zomrieť,‘“ pokračuje záznam. „O svojom narastajúcom vnútornom zmätku informovala manžela, rodičov a zdravotníckych pracovníkov. Svoj emocionálny stav opísala ako bezcitný a ako keby bola zombie, pričom toto hlboké otupenie pripisovala lieku Seroquel.“
6. decembra Clancyho manžel Patrick povedal sestričke Jollette, že Lindsay je „10 000-krát horšie od začiatku užívania lieku.“ Dokonca sa spýtal, či by nemohli Lindsay prestať podávať lieky a „začať od nuly.“ Napriek tomu, že uznala možnosť, že Seroquel mohol prispieť k jej dramaticky zhoršenému stavu, sestra Jollotta „naďalej zvyšovala dávku Seroquelu až na 400 mg denne.“
„15. decembra zavolal Patrick do ordinácie sestry Jollottovej, aby oznámil, že Lindsay mala strašný týždeň a že „to bol pre Lindsay najhorší deň“. Celý deň mala HRÔZNE myšlienky. Lindsay mala celý deň, každý deň, sluchové halucinácie. Cítila sa vyčerpaná, nič ju nezaujímalo. Nedokázala vstať z postele. Tie halucinácie sú teraz hlasné a trvajú celý deň, pričom hovoria: „Nikdy už nebudem taká istá. Nikdy už nebudem sama sebou. Si poškodená. Nikdy už nebudeš taká istá. Jedinou možnosťou je zomrieť.“
V tomto momente povedala svojmu manželovi a matke, že má myšlienky na ublíženie svojim deťom.
„Ide teda o osobu, ktorá v tomto momente prežíva závažnú toxickú reakciu na lieky a v podstate je mučená,“ poznamenala Dr. Witt-Doerringová.
Skutočnosť, že tieto lieky zrejme vyvolávajú samovražedné a vražedné myšlienky (tie „hrozné“ myšlienky, o ktorých sa hovorí v súdnych záznamoch), by nás mala prinútiť zamyslieť sa nad tým, či by sa takéto lieky mali vôbec predpisovať. Aj keby samovražedné a vražedné myšlienky boli priamym dôsledkom diabolského vplyvu, vyskytujú sa po užití psychiatrických liekov dostatočne často na to, aby sa medzi nimi dalo stanoviť spojenie, a to do takej miery, že sú uvedené ako vedľajšie účinky (agresia a násilie sú potenciálnym ukazovateľom „vražedné“;) na príbalových letákoch liekov.
Sám Dr. Witt-Doerring priznal, že psychotický stav, ktorým Clancy v tomto momente trpela, môže pacientom niekedy pripadať, ako keby boli „posadnutí, takmer ako keby ich posadol démon.“
Napriek tomu, že už v polovici decembra 2022 bola Clancy klinicky duševne chorá v dôsledku lavíny vedľajších účinkov spôsobených liekmi, predpísal jej Dr. Goodhart z McLean Hospital, považovanej za najlepšiu psychiatrickú nemocnicu v krajine, ďalšie antidepresívum, amitriptylín.
„To je šialenstvo,“ poznamenala Dr. Witt-Doerringová. „Toto skutočne pripravuje pôdu pre to, čo sa stane ďalej, pretože po tom, čo začala užívať amitriptylín v dávke 10 miligramov denne, sa jej stav stálesa jej stav nezlepší, a potom jej psychiater, Dr. Tufts, zvýši dávku amitriptylínu na 20 miligramov denne, čo jej stav ešte zhorší. A to je deň predtým, ako nakoniec zabije svoje deti.“
V tejto súvislosti mnohí správne poukážu na to, že aj keby Clancyová v tomto momente trpela psychózou a mala pretrvávajúce rušivé myšlienky na zabitie seba a svojich detí, nezbavuje ju to jej slobodnej vôle – jej schopnosti odmietnuť tieto myšlienky. To môže byť technicky pravda. Zdá sa však zrejmé, že jej vnímanie reality a úsudok boli napriek tomu narušené touto psychózou vyvolanou liekmi a psychickým mučením, čo vážne oslabilo jej intelekt a vôľu.
Túto skutočnosť by sme nemali ignorovať. Lekári, ktorí Clancyovú „liečili“, lekárska komunita, ktorá ich vyškolila, a farmaceutické spoločnosti stojace za týmito liekmi si všetci zaslúžia dôkladné preskúmanie. Prípad Clancyovej odhaľuje, že psychiatrická komunita je nielen neefektívna, ale aj vážne škodlivá.
Jetiež pozoruhodné, že podľa jej obhajcu bola Clancyová katolíčka, ale „ne bola pobožná katolíčka.“ „Chodila na omšu len sporadicky,“ svedčil, hoci bola údajne blízka priateľka kňaza.
Môžeme predpokladať, že Clancy nebola v stave milosti, pretože vynechanie nedeľnej omše bez dôvodu je ťažký hriech. Exorcista otec Chad Ripperger poukázal na to, že stav smrteľného hriechu otvára dvere diabolskému vplyvu, aby mohol voľne vládnuť, a takýto diabolský vplyv zahŕňa „posadnutosť“, ktorá so sebou prináša temné rušivé myšlienky, aké zažívala Clancy. Diabolský vplyv môže človek zažiť aj v stave milosti, ale smrteľný hriech dáva démonom „práva“ na vašu psychiku, ktoré by inak nemali.“xA0;
Páter Ripperger poukázal na to, že takáto diabolská posadnutosť je dnes pomerne bežná – exorcisti odhadujú, že ňou v súčasnosti trpí 25 % populácie. Myslím si, že práve to pravdepodobne vysvetľuje, prečo sa toľko žien stotožňuje s Clancy. Nie preto, že by chceli zabiť svoje deti, ale preto, že samy zažili temné, rušivé myšlienky, ktoré pramenia z diabolského posadnutia.
Ak by samotné Clancyine lieky nestačili na to, aby výrazne oslabili jej intelekt a vôľu, stačil by diabolský vplyv, a démoni radi využívajú duševné choroby. Myslím si, že najrozumnejším hodnotením je, že lieky ju priviedli do šialenstva a že démoni potom túto duševnú chorobu využili, aby ju dohnali k spáchaniu závažného zla.
Málokto diskutuje o duchovnom aspekte Clancyinho prípadu, ale práve to je tá najdôležitejšia časť. Veľká väčšina katolíkov, a vlastne ľudí všade na svete, nežije v stave milosti. To je vždy mimoriadne závažné, ale mnohým ľuďom až čin, ako je zavraždenie vlastných detí, musí poukázať na to, aký závažný je smrteľný hriech.
Dúfam, že Clancyho prípad varuje ľudí, aby k psychiatrickým liekom pristupovali prinajmenšom s mimoriadnou opatrnosťou, ak ich už nemajú úplne odmietnuť. Ešte lepšie by bolo, keby tento prípad podnietil psychiatrov, aby prehodnotili svoje predpoklady o psychiatrických liekoch. Pokiaľ ide o veľké farmaceutické spoločnosti, majú taký obrovský finančný vplyv, že bojovať proti nim ako celku by bol ťažký boj.
Myslím si, že prípad Clancyho má tiež potenciál povzbudiť ľudí, aby sa dištancovali od temných, rušivých myšlienok a odmietli ich. Predovšetkým dúfam, že to povzbudí ľudí, aby zostali v stave milosti – potrebujeme však viac hlasov, ktoré vysvetlia, prečo je to dôležité.