leo-bartholomew-810x500.jpg

EXKLUZÍVNE: Odborník na zahraničné veci kritizuje Vatikán a pravoslávnu cirkev za „mlčanie“ v otázkach života a rodiny

5
lifesitenews
Kultúra smrti
  • Ekumenizmus medzi cirkvami ohrozuje tradičné hodnoty života a manželstva.
  • Katolícka a pravoslávna cirkev mlčia o prenasledovaní kresťanov na Ukrajine.
  • Moderné sekulárne ideológie podkopávajú základné kresťanské princípy a hodnoty.
  • Rodina je terčom duchovného boja, ktorý ničí samotný ľudský život.

Bývalý diplomat a pravoslávny kresťan povedal pre LifeSiteNews, že stretnutie pápeža Leva XIV. s ekumenickým patriarchom Bartolomejom 28. novembra poukazuje na nejednoznačnosť, ktorú prejavili hlavy katolíckej a pravoslávnej cirkvi v otázkach života, manželstva a zachovania kresťanskej civilizácie.p>

Odborník na medzinárodné vzťahy Jim Jatras hovoril o prísnom mlčaní katolíckych a pravoslávnych hierarchov k dôležitým spoločenským otázkam, ktoré ohrozujú západnú kresťanskú civilizáciu. „Prečo sa k týmto otázkam nevyjadrujú dôraznejšie?“

Jatras tiež kritizoval stretnutie ako súčasť významného úsilia o presadenie skresleného pojmu ekumenizmu, ktorý vedie k „falošnej jednote“ medzi kresťanskými cirkvami, ako aj k synkretizmu s hinduistami, moslimami a židmi.

Jatras uznal, že hoci môžu existovať oblasti, v ktorých sa rôzni veriaci zhodujú, všetko to smeruje k väčšiemu zámeru. „Je to zrada viery, tradičnej viery, ktorú každý z nás vyznáva vo svojom vlastnom vyznaní.“ Jatras hovoril aj o pretrvávajúcom prenasledovaní kresťanov na Ukrajine zo strany kyjevskej vlády. Nedávno sa pripojil k skupine pravoslávnych kresťanov, ktorí lobujú v Kongrese proti „násilnému“ prenasledovaniu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UOC), kanonické pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.

„Bol som potešený, aspoň z tých stretnutí, na ktorých som bol, alebo z tých, o ktorých som počul, že sme mali veľmi dobré reakcie od mnohých ľudí na Kapitóliu,“ povedal Jatras.

Vyjadril sa aj k obvineniam niektorých vedúcich predstaviteľov Kongresu voči skupine, že spolupracuje s ruskou vládou, a porovnal to s taktikou používanoux201C; počas Bidenovej administratívy, keď FBI sledovala konzervatívnych katolíkov, ako keby boli potenciálnou teroristickou hrozbou.”

LifeSite predtým informoval, že kyjevská vláda pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského začala od roku 2023 prenasledovať UOC vyháňaním mníchov a zabavovaním kostolov.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) tiež potvrdil v správe z marca 2023, že Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) vykonala „prehliadky (niektoré z nich označila ako „bezpečnostné opatrenia“x2019;) v niekoľkých kláštoroch, kanceláriách, vzdelávacích zariadeniach a iných objektoch Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UOC) v Kyjeve, Rivne, Žytomyri, Ivano-Frankivsku, Černivci, Dnepropetrovsku, Chmelnyckom, Čerkasách, Volyni, Chersonu, Ternopile, Poltave a Zakarpatskej oblasti.”

Jatras je pobožný ortodoxný kresťan gréckeho pôvodu a bývalý vládny úradník. Po ukončení štúdia práva nastúpil do zahraničnej služby a slúžil 6 a pol roka, okrem iného aj v dnes už neexistujúcom Úrade pre sovietske záležitosti. Následne pracoval viac ako 17 rokov v republikánskom vedení Senátu USA a potom niekoľko rokov ako lobista vo Washingtone, než odišiel do dôchodku.

Hoci Jatras vyrastal v gréckej arcidiecéze v Spojených štátoch, teraz navštevuje farnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi mimo Ruska.

Nižšie nájdete úplný prepis rozhovoru s Jimom Jatrasom:

28. novembra navštívil pápež Lev XIV. Turecko a stretol sa s patriarchom Bartolomejom. Uskutočnili ekumenickú bohoslužbu v ruinách starovekej baziliky sv. Neofyta, pri príležitosti 1700. výročia Prvého nicejského koncilu. Obaja lídri vyjadrili túžbu po jednote. Nie sme teológovia, ale ako mnohí veriaci katolíci a pravoslávni vyznávači kresťanského životného štýlu, dodržiavame hodnoty kresťanského životného štýlu, najmä pokiaľ ide o kľúčové otázky týkajúce sa rodiny, manželstva, antropológie, dôstojnosti a integrity ľudskej osoby stvorenej na obraz a podobu Božiu a, samozrejme, úcty k ľudskému životu od okamihu počatia. Teraz sa pozrime na kroky smerujúce k jednote, ktoré podnikli pápež Lev a patriarcha Bartolomej. Vidíte, ako príslušné cirkvi a ich vedenie budú riešiť otázky života, rodiny a manželstva?

Krátka odpoveď znie: nemyslím si. Bolo by to žiaduce, pretože z pohľadu ortodoxného kresťana, ktorý obdivuje rímskokatolícku sociálnu náuku a oddanosť rímskokatolíkov princípom, ktoré ste spomenuli, som nezaznamenal, že by sa tomu venovala veľká pozornosť. Zdalo sa, že väčšina pozornosti sa venovala „vyznaniu viery bez Filioque“ alebo veciam, ktoré sú viac zamerané na ekleziologickú jednotu medzi rímskokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou, čo je z dôvodov, ku ktorým sa určite dostaneme, veľmi problematické a vzdialené od vecí, ktoré ste práve opísali. Je zrejmé, že aj bez vzájomného spoločenstva alebo ekleziologickej jednoty si môžeme navzájom prejavovať veľký rešpekt a spolupracovať na otázkach, ktoré sú tak dôležité pre ľudský život a, úprimne povedané, pre zachovanie našej civilizácie; kresťanskej civilizácie, ktorá je dnes vo veľmi vážnom ohrození.Dúfam, že tu nikomu nekazím radosť, ale pápež Lev, jeho predchodca pápež František aj patriarcha Bartolomej sa k týmto otázkam stavajú trochu nejednoznačne, v tom zmysle, že sa veľmi vrelými slovami vyjadrujú o masovej migrácii do západných krajín. Sústreďujú sa na všetky tieto, podľa môjho názoru, smiešne environmentálne otázky a podobné veci, ktoré nemajú nič spoločné so zachovaním ľudských hodnôt, ktoré ste opísali. Prajem si, aby sa na to zamerali.

Boli by možné nejaké kompromisy so západnou sekulárnou ideológiou, ktorá schvaľuje potraty, eutanáziu, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, náhradné materstvo a dokonca aj nekonečné vojny?

Nevidím, že by sa v týchto veciach formálne vzdali, ale mlčanie hovorí za všetko. Prečo sa k týmto otázkam nevyjadrujú dôraznejšie? A prečo sa zameriavajú buď na jednu z týchto otázok, ktoré som práve opísal, alebo naopak zdvojnásobujú úsilie v ekleziologických otázkach, ako je napríklad to, či prijmete Filioque a podobné veci, ktoré, úprimne povedané, podľa mňa nebudú vyriešené. V tomto ohľade narážajú hlavou do steny, proste nevidím, že by v tejto oblasti dosiahli veľký pokrok. Napriek tomu sa na to zameriavajú. Do akej miery boli katolícka a pravoslávna cirkev ovplyvnené zásadami moderného sekulárneho štátu? Cirkev nie je zo sveta, ale je vo svete. Je zložená z ľudských bytostí, ktoré sú vo svete. A v histórii nikdy nebolo obdobie, keď by sekulárne sily tak či onak, v dobrom alebo v zlom, zvyčajne v zlom, nezasiahli do cirkvi a nesnažili sa ju obrátiť vo svoj prospech a na svoje vlastné účely. Vzhľadom na odlišné štruktúry, ktoré existujú v rímskokatolíckej cirkvi a v pravoslávnej cirkvi, sa tieto (vplyvy sekulárnych síl) prejavujú trochu odlišným spôsobom vzhľadom na odlišné štruktúry, ktoré máme. Napriek tomu sú však obe silne ovplyvnené. Povedal by som, že to siaha minimálne do 50. rokov 20. storočia počas studenej vojny. Vieme, že vláda USA, a najmä CIA, mali veľmi silný vplyv vo Vatikáne, ako aj v ekumenickom patriarcháte. Jedným z dôvodov, prečo si tak dobre rozumejú, je možno to, že odrážajú niektoré rovnaké vonkajšie záujmy, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. Prečo práve TERAZ toto stretnutie a má toto stretnutie nejaký geopolitický význam? Myslím, že áno. Je to niečo, čo sa skutočne budovalo takmer celé storočie. Môžete sa vrátiť do medzivojnového obdobia, k silnému tlaku na vytvorenie Svetovej rady cirkví, k celej tejto myšlienke ekumenizmu ako niečoho, čo smeruje k falošnej jednote. Jednote, kde neexistuje skutočná jednota viery. Máme veľa spoločného, ale máme aj oblasti, v ktorých sa nezhodujeme, a buďme úprimní, nielen medzi kresťanskými cirkvami (rímskokatolíckou, pravoslávnou alebo dokonca protestantskou), ale aj synkretizmom; hovoríme o hinduistoch, moslimoch, židoch a tak ďalej, ako keby sme všetci mali toho istého Boha, tie isté základné hodnoty, čo v skutočnosti nemáme.

Myslím si, že toto je agenda sveta. Sú ľudia, ktorí z vlastných dôvodov chcú využívať náboženstvo pod rúškom dialógu a lásky. Myslím si, že je to zrada viery, tradičnej viery, ktorú každý z nás má vo svojom vyznaní. Opäť, sú veci, s ktorými súhlasíme, a veci, s ktorými nesúhlasíme. Ale nemyslím si, že je to čestný prístup k jednoduchým veriacim v Cirkvi, ktorí jednoducho chcú byť verní viere svojich otcov. Kde boli pozvaní ostatní predstavitelia pravoslávnej cirkvi na toto historické stretnutie a bol naň pozvaný aj Moskovský patriarchát? Situácia medzi Moskvou a Konštantínopolom je v súčasnosti dosť zložitá. Moskva pozastavila spoločenstvo s Konštantínopolom, ale nie naopak. Patriarcha alebo „pápež“ Alexandrie tam bol. Verím, že tam boli zástupcovia patriarchov Jeruzalema a Antiochie, hoci patriarchovia sami neprišli. Pokiaľ viem, žiadna z ostatných autokefálnych cirkví tam nebola, nielen Rusko, ale ani Srbsko, Gruzínsko, Bulharsko, Rumunsko atď. Neviem, či neboli pozvaní, alebo sa rozhodli neprísť. V každom prípade to však bola skôr dvojica pápež Leo a patriarcha Bartolomej. Aký je váš dojem z dnešnej ruskej spoločnosti, pokiaľ ide o otázky života, manželstva a rodiny? Je to zložité. Je zrejmé, že v tejto spoločnosti boli tri generácie vystavené nútenému ateizmu, čo je oveľa dlhšie ako v iných krajinách, ktoré na konci druhej svetovej vojny padli pod komunizmus. Spôsobená škoda bola teda veľmi veľká. A stále existuje veľa spoločenských presvedčení, vzorcov a správania, ktorých náprava potrvá ešte mnoho generácií. Myslím si, že Cirkev by sa mala k týmto otázkam vyjadrovať hlasnejšie, ale myslím si, že aj oni cítia, že spoločnosť je potrebné jemne a ticho priviesť k kresťanskému vedomiu, skôr ako sa pokúsiť niečo presadiť prostredníctvom politických nariadení, čo nie je správny prístup. Verím, že ide o pastoračnú otázku zo strany patriarchátu. Zároveň si však myslím, že je správny dojem, že v tejto spoločnosti rastie pocit viery a Cirkev opäť prevzala veľmi prominentnú úlohu, ktorú mala pred revolúciou, a myslím si, že uvidíme väčší rast kresťanského vedomia, ktorý sa prejaví vo verejnej politike. Počet potratov výrazne klesol v porovnaní so sovietskymi časmi, ale stále je príliš vysoký, oveľa vyšší, ako by mal byť; samozrejme, mal by byť nulový. V tejto chvíli je však stále potrebné ho znížiť a dosiahnuť to, čo je v tomto smere dosiahnuteľné. Spomenuli ste, že ste strávili nejaký čas na Kapitóliu, kde ste pracovali pre Republikánsku stranu. Mohli by ste sa vyjadriť k prenasledovaniu kanonického ukrajinského pravoslávneho kostola zo strany kyjevského vedenia? A čo si myslíte o lobingu rôznych cirkevných vodcov v Kongrese, ktorý sa stretol s nepriateľstvom a obvineniami zo strany niektorých vedúcich predstaviteľov Kongresu?

Bol som súčasťou skupiny, ktorá navštívila Kongres na Kapitólskom vrchu. Sprevádzali ma dvaja mnísi z kláštora v Západnej Virgínii. Jeden z nich žil 12 rokov na Ukrajine a mal veľmi blízky vzťah s tamojšími mníchmi. Mal tiež priame informácie o tlaku, ktorý na nich vyvíjala vláda v Kyjeve v mene schizmatickej cirkvi vytvorenej kyjevskou vládou s pomocou amerického ministerstva zahraničných vecí a ekumenického patriarchátu. Je to veľmi zložitá situácia v rámci našej cirkvi, ale v podstate ide o násilie.

Násilím zabierajú kostoly, týrajú duchovných, hádžu ich do väzenia alebo v niektorých prípadoch ich nútia vstúpiť do armády a posielajú ich na front, aby ich zabili, a popierajú, že to robia. Zabierajú kostoly a potom ich zamykajú. Kostoly zostávajú prázdne, pretože tam nie sú žiadni duchovní ani veriaci, ktorí by do nich chodili, a nikto nechce chodiť do falošného kostola, chcú chodiť len do kanonického kostola. Je to teda veľmi zložitá a chaotická situácia. Bol som potešený, aspoň z tých stretnutí, na ktorých som bol, alebo z tých, o ktorých som počul, že sme mali veľmi dobré reakcie od mnohých ľudí na Kapitóli. Pokiaľ ide o to, čo ste povedali o tých, ktorí proti nám vznášajú tieto obvinenia: pamätáte si, keď sme to videli počas Bidenovej administratívy, kde FBI sledovala napríklad konzervatívnych katolíkov, ako keby boli potenciálnou teroristickou hrozbou alebo niečím podobným? Ešte nie sme v situácii otvoreného prenasledovania, aké vidíte na Ukrajine, ale myslím si, že v našej krajine existujú sily, ktoré smerujú týmto smerom, ktoré by chceli politizovať náboženstvo a vznášať takéto politické obvinenia proti ľuďom, s ktorých náboženským svedectvom nesúhlasia. Prečo americký Kongres, ako aj hlavné médiá, neuznali skutočnosti týkajúce sa porušovania ľudských práv v oblasti náboženskej slobody, ktoré sú zakotvené v prvom dodatku americkej ústavy?

Keď prehrávate vojnový konflikt, pretože vediete propagandistickú vojnu, chcete všetko prezentovať čierno-bielo. Ak prezentujete všetko čierno-bielo – druhá strana je absolútne zlá, sú to diabli a naša strana sú tí dobrí – nemôžete pripustiť, že naša strana robí niečo zlé. Samozrejme, jednou z pekných vecí, ktoré sme mali, keď sme boli na Kapitóli, bolo to, že sme mali ľudí, ktorí boli skeptickí alebo dokonca proti americkej podpore Ukrajiny, a tiež tých, ktorí veľmi silno podporovali Ukrajinu v jej vojne proti Rusku, ktorí cítili, že toto prenasledovanie väčšinovej cirkvi na Ukrajine v skutočnosti poškodzuje ich vec.

Máte mužov na fronte, ktorí bojujú proti Rusom, ktorých kostoly v ich rodnom meste alebo dedine sú zatvorené a ich rodičia, babičky alebo farári sú týraní úradmi. Aký to má vplyv na krajinu, ktorá sa má brániť vo vojne? Žiadny užitočný.

Myslím si teda, že je dôležité oddeliť otázku toho, čo je teraz otvorené prenasledovanie, ktoré nemá žiadne opodstatnenie, bez ohľadu na to, čo si myslíte o podpore USA pre Ukrajinu v tejto vojne, od toho, čo si myslíte o tom, či je to dobrý nápad z hľadiska zahraničnej politiky.Začiatkom decembra usporiadala organizácia LifeSite svoje každoročné fórum Rome Life Forum v Ríme v Taliansku. Na predchádzajúcom stretnutí dnes už zosnulý kardinál Caffara hovoril o liste napísanom sestre Lucii z Fatimy. Ona odpovedala v liste na jeho otázku týkajúcu sa tretieho tajomstva Fatimy, v ktorom uviedla, že skutočnou krízou, ktorej čelia naše súčasné spoločnosti, je duchovný boj o zachovanie rodiny. Na záver našej diskusie dve súbežné otázky. Súhlasíte s názorom, že rodina je TERAZ terčom duchovného boja v súčasnej spoločnosti? A vzhľadom na politiku ruskej pravoslávnej cirkvi týkajúcu sa zachovania tradičnej rodiny, môžeme povedať, že už nie je Rusko, ktoré šíri „omyly”, ale že sa situácia obrátila a teraz je to Západ, ktorý šíri takéto „omyly”?p>

Určite by som to tak povedal. Poznám dva aspekty tejto otázky. Na jednej strane máte pravdu, určite od pádu Sovietskeho zväzu Spojené štáty a naši spojenci – alebo satelity, ako ich chcete nazvať – namiesto toho, aby sa vrátili do preideologického sveta, aký existoval pred rokom 1914, videli príležitosť vytvoriť unipolárny svet, kde by sme vnucovali naše hodnoty zvyšku sveta. Bohužiaľ, tieto hodnoty nie sú kresťanské hodnoty, sú to v podstate „posvätná dúhová vlajka“, feminizmus, multikulturalizmus a všetky tieto veci, ktoré ničia ľudský život.Myslím si, že je to veľmi horké ovocie pre Američanov aj pre celý svet, že máme tento ideologický spôsob myslenia vo vládnucej vrstve v Spojených štátoch a iných západných krajinách: Londýne, Paríži, Berlíne a tak ďalej. Je to vlastne akási nová forma komunizmu, len namiesto červenej je dúhová. V skutočnosti som v roku 1998 som o tom napísal článok v časopise Chronicles s názvom „Dúhový fašizmus doma a v zahraničí“. To je skutočná podstata veci a preto sa stretávame s reakciami krajín ako Rusko, Čína a dokonca aj krajín a režimov, ktoré nemám veľmi v láske, ale ktoré sa nepodriadia tejto univerzálnej ideológii, ktorá je tak veľmi podobná komunizmu.

Ďalšia vec, pokiaľ ide o rodinu, je ešte horšia. Pred dvoma rokmi som predniesol prednášku na študentskom seminári konferencie Ron Paul Institute s názvom „Jediná vec, ktorej sa musíme báť, je samotné vyhynutie. Veď predsa neexistujú ľudia bez rodín, nepochádzame zo skúmaviek. Pochádzame od rodičov a vyrastáme v rodinách. Bez rodiny neexistujú ľudia. Zničením rodiny sa ničí samotný ľudský život, ničí sa ľudstvo. Táto predstava o selekcii ľudského stáda, o výraznom znížení počtu ľudí na planéte, je buď vedomým, alebo v niektorých prípadoch polovedomým cieľom vládnucich kruhov.

V väčšine západných krajín a v mnohých nezápadných krajinách je to v skutočnosti satanská kampaň proti samotnému ľudskému životu, pretože ľudia sú stvorení na obraz a podobu Boha. Je to teda aj nenávisť voči Bohu, ktorá sa prejavuje v tejto nepriateľskosti a pomste voči Božiemu najväčšiemu stvoreniu.