- Odmietnutie titulov Mária Spoluvykupiteľka a Prostredníčka je veľká strata pre katolíkov.
- Uznanie Márie ako Prostredníčky uvoľňuje milosti pre duše, ktoré o ne prosia.
- Ľahostajnosť voči Márii vedie k strate milostí a duší v súčasnom svete.
- Podpora úcty k Márii je kľúčová pre obnovu viery a milostí v spoločnosti.
Nedávno zverejnené odmietnutie titulov Mária’Spoluvykupiteľka a Prostredníčka všetkých milostí Vatikánom znamenalo premárnenú príležitosť monumentálnych rozmerov.
Katolíci si môžu byť vedomí toho, že tieto tituly majú svoj základ vo Svätom písme a sú dostatočne podložené svätými a pápežmi. Čo si však mnohí katolíci možno neuvedomujú, je úroveň milosti, ktorá sa môže pre svet uvoľniť prostredníctvom uznania týchto úloh Najsvätejšej Matky. V skutočnosti je dôvodom úcty k prvým sobotám “uvoľnenie” týchto milostí, ktoré sú zadržiavané kvôli ľahostajnosti alebo pohŕdaniu jej duchovným materstvom.
Dôležitosť úlohy Blahoslavenej Matky”ako Prostredníčky všetkých milostí možno azda najlepšie pochopiť prostredníctvom obrazu a posolstva spojeného so Zázračnou medailou, ako ju videla svätá Katarína Labouré v zjavení v roku 1830. Svätá Katarína videla Máriu, ako stojí na zemeguli a “v rukách drží zlatú guľu, akoby ju obetovala nebu.”
“Guľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet, najmä Francúzsko, a každého človeka zvlášť,” povedala Mária Kataríne. Z prsteňov na Máriiných’prstoch prúdilo “mnoho lúčov svetla.”
“Tieto lúče symbolizujú milosti, ktoré vylievam na tých, ktorí o ne prosia. Drahokamy, z ktorých lúče nepadajú, sú milosti, o ktoré duše zabúdajú prosiť,”povedala Blahoslavená Matka.
V prvom rade vidíme, že kým Kristus je zdrojom všetkých milostí, Blahoslavená Matka je tá, ktorá “vylieva”milosti na duše, ktoré o ne prosia. Túto úlohu prostredníčky všetkých milostí potvrdili viacerí pápeži, vrátane pápeža Leva XIII, ktorý napísal v Octobri Mense Adventante:
Vôbec nič z tej veľmi veľkej pokladnice všetkých milostí, ktorú nám priniesol Pán — lebo “milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista” (Jn 1, 17) — nič nám nie je odovzdané inak ako prostredníctvom Márie, keďže Boh to tak chce.
Pápež Benedikt XV. podobne potvrdil v Inter Sodalicia, “Každý druh milosti, ktorú dostávame z pokladnice vykúpenia, sa podáva akoby cez ruky tej istej bolestnej Panny.”
To znamená, že milosti sa udeľujú dušiam aj vtedy, keď si neuvedomujú, že Mária je sprostredkovateľkou milosti. Avšak úmyselné predkladanie prosieb na jej príhovor a zasvätenie sa Kristovi prostredníctvom Márie zaobstaráva pre naše duše hojnosť milostí, ktoré by inak neboli udelené, pretože Boh nikdy neodmieta žiadosti svojej dokonale svätej Matky, ako hovorí sv. Louis de Montfort vyjadril v knihe Pravdivá oddanosť Márii:
“Keď Ježišovi predkladáme nejakú vec sami od seba a spoliehame sa na svoju vlastnú usilovnosť a dispozície, Ježiš skúma obetu a často ju odmieta pre škvrny, ktoré na seba nabrala vlastnou láskou; tak ako kedysi odmietal obety Židov, keď boli plné vlastnej vôle.
Ale keď Mu niečo predkladáme čistými a panenskými rukami Jeho Dobre milovaného, berieme Ho za Jeho slabý bok, ak je prípustné použiť takýto výraz. On neberie do úvahy ani tak vec, ktorá sa mu dáva, ako skôr Matku, ktorá mu ju dáva. On neberie do úvahy ani tak to, odkiaľ obeta pochádza, ako to, od koho prichádza.
Tak Mária, ktorú jej Syn nikdy neodmietne a vždy dobre prijme, robí každú obkladačku, ktorú Mu predloží, veľkú či malú, prijateľnou pre Jeho Veličenstvo. Na to, aby ju Ježiš prijal a potešil sa z nej, stačí, aby ju predložila Mária.”
Ak si teda ľudia neuvedomujú’úlohu Márie’ako Prostredníčky všetkých milostí, nielenže zanedbajú príležitosť uctiť si ju za túto veľkú úlohu, ale prídu aj o potenciálnu hojnosť milostí, o ktoré by mohli prosiť na Máriin’príhovor.
Strata milostí spôsobená ľahostajnosťou voči Presvätej Bohorodičke alebo pohŕdaním ňou, jej čistotou a duchovným materstvom má pre ľudstvo hlboké dôsledky, ktoré vedú k strate duší. Toto je kľúčový dôvod pre pobožnosť prvých sobôt, ako poznamenala Tradícia v akcii.
Odvolávajúc sa na päť hriechov proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, medzi ktoré patria hriechy “tých, ktorí sa verejne snažia vštepiť do sŕdc detí ľahostajnosť, pohŕdanie, ba dokonca nenávisť voči tejto Nepoškvrnenej Matke,” Guido del Rose vysvetlil:
“Stále sa šíriaca rakovina, tieto urážky Panny Márie spôsobujú medzi veriacimi pokles viery v jej osobitnú úlohu prostredníčky všetkých milostí, čo spôsobuje zodpovedajúci úbytok týchto milostí. Tieto hriechy zároveň vylučujú možnosť, aby ľudia vo veľkom počte vyhľadávali osobitné, mimoriadne milosti z jej Srdca, mocné milosti, ktoré náš Vykupiteľ ponúka všetkým prostredníctvom dôvery v jej Nepoškvrnené srdce. Úpadok toku milostí umožňuje silám zla rásť v moci, čo má za následok masívny nárast hriechu, a to tak v kvalite, ako aj v kvantite.”
Odddanosť Nepoškvrnenému Srdcu, napríklad prostredníctvom pobožnosti Piatich prvých sobôt, pôsobí proti tomu tým, že získava “mimoriadne milosti”, ktoré “pomôžu odstrániť prekážky (päť hriechov), ktoré v súčasnosti obmedzujú bežný tok milostí z jej Srdca a vytvárajú stav, ktorý umožňuje zlu rásť alarmujúcou rýchlosťou, čo vrhá mnohé duše do pekla,” napísal Del Rose.
Na miesto toho, aby sme dovolili vatikánskej hierarchii potláčať úctu k Panne Márii, Prostredníčke všetkých milostí a Spoluvykupiteľke, o to viac horlivo podporujme úctu k nej pod týmito titulmi, aby sa nevyčerpateľné bohatstvo milostí, ktoré sú jej zverené, mohlo vyliať na svet, ktorý ich tak zúfalo potrebuje.