- Pápež Lev XIV. oslavuje encykliku, ale jej tvrdenia sú prehnané a nepresné.
- Ekologická kríza je zveličovaná, skutočný pokrok v kvalite života je ignorovaný.
- Laudato Si’ správne zdôrazňuje starostlivosť o stvorenie, ale zveličuje problémy.
- Radikálne environmentalistické myšlienky nevedú k prosperite ani zníženiu chudoby.
Pápež Lev XIV. oslavuje 10. výročie encykliky pápeža Františka Laudato Si celým radom podujatí v nasledujúcich mesiacoch.
Už 5. septembra 2025 oznámil, že historická pápežská rezidencia v Castel Gandolfe sa odteraz bude volať “dedina” “;Borgo Laudato Si’,” vraj uvedie do života víziu integrálnej ekológie encykliky spojením viery, udržateľnosti a života komunity. Vo Vatikáne sa objavila aj “záhrada Laudato Si’.
V dňoch 1. až 3. októbra otvorí konferenciu Zvyšovanie nádeje v Ríme. Témou konferencie je údajná ekologická kríza a spôsob, ako dosiahnuť ciele OSN, ktoré boli stanovené na konferencii COP30. Sľubuje, že pôjde o prevažne sekulárne podujatie, na ktorom sa spoja duchovní vodcovia, vedci, aktivisti a zástupcovia domorodého obyvateľstva.
ČÍTAJTE: Kardinál Turkson karhá biskupov a kňazov, ktorí naďalej ‘popierajú klimatické zmeny’
Pápež Lev XIV zrejme uveril myšlienke, že sociálna spravodlivosť si vyžaduje ekologickú spravodlivosť a naopak. O tom bolo aj videoposolstvo Sieti univerzít pre starostlivosť o náš spoločný domov v Riu de Janeiro (21.–24. mája), v ktorom povzbudil synodálnu reflexiu o vzájomnej prepojenosti všetkých vecí.
Slávil tiež prvú omšu za starostlivosť o stvorenie v Castel Gandolfo v júli, pričom vyzval kresťanov, aby podnikli kroky na riešenie ekologickej krízy. Pápež sčasti povedal: “Žiadame vás, aby ste zvážili, či by ste nemali prísť po našom boku, keď sa snažíme uctiť si Ho darmi, ktoré nám dal, pri presadzovaní biblického modelu spravovania Zeme, ktorý Ho oslavuje a pozdvihuje Jeho ľud z fyzickej i duchovnej biedy.”
Ak je to’cieľ, potom som zaň.
Ale aby sme sa k nemu dostali, nemôžeme’falšovať čísla, zveličovať problém a vytvárať obrovské, nehospodárne vládne programy, ktoré často udržiavajú práve tie problémy, ktoré chceme riešiť. Príkladov je nekonečne veľa, medzi nimi aj štedro financovaný program kalifornského guvernéra Gavina Newsoma na odstránenie bezdomovectva. Peniaze boli posunuté ľavicovým mimovládnym organizáciám, ktoré – predvídateľne – problém ešte zhoršili. Nechceli,’aby sa skončil vlak omáčok.
Encyklika, ktorú pápež Lev používa ako príručku, je plná prehnaných tvrdení, na ktoré sa špecializujú environmentálni radikáli. To dodáva Laudato Si’ pochmúrny tón environmentálnej “apokalypsy už teraz,” ako keď tvrdí, že budúce generácie zažijú “sutiny, spustošenie a špinu” (ods. 161).
Časti encykliky sa čítajú ako zdiskreditovaná správa Rímskeho klubu z roku 1972 Omedzenia rastu, ktorá predpovedala ekologický, hospodársky a spoločenský kolaps v najbližších rokoch. Žiadny z týchto scenárov súdneho dňa sa v skutočnosti nenaplnil a je len málo dôkazov, že sa naplní. Ľudská vynaliezavosť v minulosti odvrátila kolapsy zdrojov.
Všetko to znamená, že Laudato Si’ obsahuje množstvo faktických chýb o stave ľudstva a stave planéty. Tieto chyby boli zjavné už pri prvom vydaní encykliky a teraz sú ešte očividnejšie.
Encyklika tvrdí (bod 46), že hospodársky rast za posledné dve storočia “nie vždy viedol k … zlepšeniu kvality života.”
V skutočnosti sa dĺžka života viac ako zdvojnásobila a príjmy vzrástli viac ako stonásobne. V roku 1815 žilo ľudstvo v počte približne 1 miliardy ľudí a dožívali sa v priemere 30 rokov pri skromnom príjme 100 dolárov na obyvateľa. Dnes je nás 8,3 miliardy, priemerná dĺžka života je 73 rokov a HDP na obyvateľa 14 000 dolárov.
Ak toto nie je pokrok, tak čo je?
Laudato Si’ tvrdí (body 29-30), že “kvalita dostupnej vody sa neustále znižuje” a predstavuje vážny problém pre chudobných.
Ale to jednoducho nie je pravda. V správe o Miléniových rozvojových cieľoch 2014 sa uvádza, že prístup k zlepšeným zdrojom pitnej vody dosiahlo v rokoch 1990 až 2012 o 2,3 miliardy ľudí viac, pričom do roku 2012 malo prístup 89 % svetovej populácie (oproti 76 % v roku 1990), čím sa cieľ dosiahol o päť rokov skôr.
A pokrok pokračuje. Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Spoločného monitorovacieho programu UNICEF (JMP) pre zásobovanie vodou, sanitáciu a hygienu 74 percent svetovej populácie používa bezpečne spravovaných služieb pitnej vody v roku 2024, čo je zlepšenie oproti 68 percentám v roku 2015, pričom 961 miliónov ďalších ľudí získa prístup k bezpečne spravovanej pitnej vode medzi rokmi 2015 a 2024. A 90 percent svetovej populácie bude v roku 2022 využívať aspoň základné služby v oblasti pitnej vody, čo je nárast oproti 89 percentám v roku 2012, ako sa uvádza v správe o RCT z roku 2014.
Encyklika tvrdí (bod 33), že “ročne sa strácajú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov najmä kvôli ľuďom a že budúce generácie ich už nikdy neuvidia.
Ale jednoducho neexistujú žiadne dôkazy o masívnom vymieraní. Červený zoznam uvádza 150–200 vyhynutí od roku 2006, pričom v posledných rokoch dochádza k približne 10–15 vyhynutiam ročne hodnotených druhov. To je len nepatrný zlomok z“tisícov” uvádzaných údajov, ktoré sú založené na radikálnych environmentálnych výmysloch, ktorých cieľom je vystrašiť verejnosť.
Aj keď niektoré druhy čelia zmenšeniu biotopov, Dohovor o biologickej diverzite– ktorý má vytvoriť planetárne prírodné rezervácie– už splnil svoje ciele. Do roku 2020 bolo chránených 17,08 percenta suchozemských a vnútrozemských vodných plôch a tým sú chránené aj rastlinné a živočíšne druhy, ktoré tam žijú.
Encyklika opisuje chudobných a zraniteľných ako “väčšinu obyvateľov planéty miliardy ľudí (bod 49).
Toto tvrdenie tiež nie je podložené dôkazmi. Správa o rozvojových cieľoch tisícročia za rok 2014 ukázala, že extrémna chudoba v rozvojových regiónoch klesla z takmer polovice populácie v roku 1990 na 22 % do roku 2010, pričom počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa znížil z 1,9 miliardy na 1,2 miliardy – cieľ OSN sa podarilo dosiahnuť predčasne.
A pokrok pokračuje. Do roku 2022, žilo pod hranicou chudoby 2,15 dolára na deň len 9,2 percenta svetovej populácie (729 miliónov ľudí), uvádza sa v Platforme Svetovej banky Chudoba a nerovnosť (2023). Prečo zveličovať globálnu nerovnosť a chudobu, keď je extrémna chudoba len zlomkom toho, čo bola kedysi?
Pri všetkých svojich chybách má Laudato Si’ v niektorých veciach pravdu. Zem je naším “spoločným domovom”, o ktorý sme povinní sa starať (odsek 1), aj keď je to len náš dočasný domov (odsek 2). Málokto by nesúhlasil s tým, že ľudstvo má morálnu povinnosť chrániť Božie’stvorenie pre súčasné a budúce generácie (ods. 76).
Čítaj: Nova Scotia’s hiking ban sparks outrage, comparisons to COVID lockdowns
Tlieskam Laudato Si’’jasnému odmietnutiu panteistických alebo čisto naturalistických názorov, ktoré zbožšťujú Zem (ods. 90), ako to robia mnohí radikálni environmentalisti. Starostlivosť o stvorenie by mala byť aktom uctievania Boha, správne zdôvodňuje encyklika, a v žiadnom prípade nie vyzdvihovaním Zeme nad ľudský primát a večný cieľ.
Tieto dôležité body sa však všetky strácajú v spleti zlovestných tvrdení o devastácii životného prostredia, bezuzdnej chudobe a zhoršujúcej sa kvalite života, ktoré znejú, akoby boli skopírované zo spisov Earth First alebo Sierra Club. To všetko volá po oprave.
Väčšia pointa je táto: nemôžete sa pridať k radikálnym environmentalistom a ich myšlienkam a očakávať prosperitu a zníženie chudoby. Takto to nefunguje.