Veda súhlasí s Katolíckou cirkvou: Homosexualita je narušená

Tí, ktorí sa angažujú v úsilí za život, často zisťujú, že keď sa priaznivci potratov dozvedia o vedeckých poznatkoch o potratoch, často sú proti nim. Niektorí sa rýchlo zmenia z tých, ktorí sú za potrat, na tých, ktorí sú ostro proti nemu a verejne sa vyslovujú za život.

Zástancovia potratov propagujú a dokonca legalizujú zabíjanie tým, že hovoria, že potrat je jednoducho normálna variácia lekárskeho zákroku. Je zrejmé, že takéto vyhlásenia sú nepravdivé.

Nedávno sa objavila správa, že kňaz, ktorý podporuje homosexualitu a transgenderizmus, sa stretol s pápežom. Kňaz tvrdil, že pápež Lev XIV. ho povzbudil, aby pokračoval vo svojej “službe,” ktorá podporuje aj homosexualitu.

Podobne ako potraty, aj homosexualita bola nesprávne označená za normálnu variáciu ľudskej činnosti. Katolícka cirkev presne opisuje homosexuálne sklony ako “objektívne narušené”, čo je síce morálne tvrdenie, ale má aj vedeckú oporu.

Takisto podobne ako pri potratoch by sa viac ľudí mohlo postaviť proti homosexualite a falošnému manželstvu známemu ako “homosexuálne manželstvo”, keby sa učili niektoré vedecké poznatky – konkrétne anatómiu a fyziológiu. Veda o homosexualite sa však pre svoju grotesknosť ťažko vyučuje aj učí. Mnohí ľudia pravdepodobne nechcú hovoriť o vede o akýchkoľvek typoch ľudskej sexuality, nieto ešte o homosexualite.

Navyše sa zdá, že mnohí ľudia v dnešnej spoločnosti sa odmietajú zapojiť do seriózneho vedeckého rozhovoru o homosexualite jednoducho preto, lebo vedia, že sa mýlia, a nechcú si to priznať. Opäť to pripomína diskusiu o interrupciách; zabitie ľudskej bytosti v maternici je ľahko dokázateľné, mnohí si len nechcú’priznať, že sa mýlia.

V záujme diskusie a v snahe zachovať nekonkrétnosť zvážme nasledujúce otázky, ktoré by sme mohli dostať na teste z anatómie a fyziológie:

Očividne sú obe tvrdenia pravdivé. A takéto tvrdenia sa nepovažujú za kontroverzné – kým sa presne neaplikujú na homosexualitu a takzvané “homosexuálne manželstvo.”

Vedeckým faktom je, že sodomia pravdepodobne nevyhnutne poškodzuje minimálne “vnímavého” muža, zatiaľ čo heterosexuálny styk je normálne zdravý. Biologické ženy majú na pohlavný styk silnú a pružnú receptívnu oblasť, ktorá sa sama čistí a má ďalšie vedecké vlastnosti, ktoré zabezpečujú čistý a normálny pohlavný styk. Čitateľ si takéto informácie ľahko nájde na internete alebo v učebnici anatómie a fyziológie.

Sodomia je však nevyhnutne špinavá – doslova. Čitateľ si aj tu môže urobiť vlastný prieskum; napodiv, ak bádateľ použije správne vyhľadávacie výrazy, dokonca aj umelá inteligencia Googlu’je väčšinou úprimná, pokiaľ ide o prirodzenú špinavosť a závadnosť sodomie, hoci tieto slová sa nepoužívajú. Čiastočne je to opäť preto, že črevá a ich okolie nie sú stvorené na pohlavný styk; črevá sú krehké a ľahko sa poškodia.

Ďalším vedeckým faktom, ktorý by nemalo byť potrebné vysvetľovať, ale uvádzame ho tu na diskusiu, je, že výkaly, ktoré prechádzajú črevami, sú často, ak nie vždy, doslova špinavé; obsahujú baktérie a iné choroboplodné zárodky, parazity vrátane vírusov, ktoré ľahko spôsobujú infekcie vyplývajúce z trhania a poškodenia sodomou.

Z toho vyplýva, že veda je proti homosexualite a celoživotnému záväzku k homosexualite, ktorý je známy ako “homosexuálne manželstvo.”

Na tomto mieste treba informovať, že na mnohých miestach s informáciami sa píše niečo ako: “muži aj ženy sa venujú sodomii, preto je to normálne.”

To je samozrejme falošná úvaha; skutočnosť, že muži a prípadne niektoré ženy sa venujú sodomii, ešte neznamená, že je to normálne. Muži a ženy sa venujú mnohým rovnakým neporiadnym činnostiam, ktoré sa stále považujú za neporiadne bez ohľadu na to, či sa im venujú obe biologické pohlavia.

Po druhé, a to treba zdôrazniť, homosexuálni muži, ktorí sa považujú za ženy, tvrdia, že sú heterosexuálni. V odkaze od skupiny podporujúcej homosexualitu, ktorý nie je schválený, ale musí tu byť uvedený, sa uvádza: “osoba, ktorá prechádza z muža na ženu a priťahujú ju tak

len muži, by sa zvyčajne identifikovala ako heterosexuálna žena.” Títo “transgenderi” a zrejme aj ostatní zúčastnení muži, ktorí sa venujú sodomii, sa potom považujú za heterosexuálov – čo je nepravdivé.

Teda odkazy na internete, ktoré hovoria veci ako: “muži aj ženy sa venujú sodomii”, sa môžu vzťahovať na “transgender ženy”, ktoré sú v skutočnosti muži, a teda homosexuáli.

(Je ťažké to určiť, ale americká CDC poskytuje štatistiky o pohlavne prenosných chorobách a niekedy v nich rozlišuje medzi “mužmi, ktorí majú sex s mužmi” a heterosexuálmi.

CCD napríklad uvádza štatistiky o tom, ktoré skupiny sú zodpovedné za nové prípady HIV, a uvádza, že muži, ktorí majú pohlavný styk s mužmi, boli zodpovední za 67 % nových prípadov HIV v roku 2022, zatiaľ čo tí, ktorí uviedli heterosexuálny styk, boli zodpovední za 22 % nových prípadov HIV. Odhadovaný počet nových prípadov HIV spôsobených homosexuálnymi mužmi by bol pravdepodobne oveľa vyšší, ak by “transsexuáli” museli v predchádzajúcich informáciách uvádzať svoj skutočný pohlavný styk. Všetky ostatné štatistiky o pohlavne prenosných chorobách založené na heterosexualite alebo homosexualite môžu byť nepravdivé v dôsledku toho, že ľudia, ktorí sú pohlavne zmätení, falšujú údaje."

A teraz, čo sa týka manželstva – zaväzujú sa homosexuáli a heterosexuáli k “rovnocennému” vzťahu? Zjavne nie. Mužskí homosexuáli (vrátane “transsexuálov”) sa zaväzujú k celoživotnej sodomii, ktorá je nevyhnutne škodlivá, zatiaľ čo heterosexuálny styk nie je.

Ženské “homosexuálne manželstvo” je iné ako mužská verzia, ale tiež sa dá dokázať, že je chybné. Ženské homosexuálne manželstvo zahŕňa záväzok zapojiť sa do pseudopohlavnej činnosti medzi dvoma ženami a mužskou protézou. Z technického hľadiska sa zdá, že takáto aktivita nie je “pohlavným stykom”, pretože akt dokončí mužská protéza, a nie druhá zúčastnená žena. Potreba mužskej protézy na pohlavný styk, ako vyplýva z vyššie uvedenej vedeckej otázky, poukazuje na zdravotnú vadu.

Z toho vyplýva, že ženská homosexualita a/alebo ženské “homosexuálne manželstvo” je vo svojej podstate vadné, alebo, presnými slovami Najsvätejšej rímskokatolíckej cirkvi, “objektívne neusporiadané.”

Ďalším bodom, ktorý treba zdôrazniť a ktorý nemožno úplne rozviesť, je zistený vedecký fakt, že tak muži, ako aj ženy zažívajú parafílie. Parafílie sú v podstate sexuálna príťažlivosť k abnormálnym veciam – mnohým rôznym druhom vecí. Existuje teória, že homosexualita je jednoducho ďalšou parafíliou – podmienenou, naučenou a zaužívanou abnormálnou sexuálnou príťažlivosťou. Homosexuálne orientovaní vedci jednoducho začali približne okolo roku 1970 falošne učiť, že homosexualita je normálna.

Mnohí ľudia, vrátane tých, ktorí boli spomenutí na začiatku tohto článku a ktorí nesprávne podporujú homosexualitu, sú často typmi ľudí, ktorí chcú byť po smrti dobre hodnotení. Ak sa ľudstvo dostane za hranice súčasného zla a ak chce byť človek spomínaný ako normálny, bude sa riadiť učením Cirkvi’o homosexualite. Ak sa človek neriadi Cirkvou, mal by sa riadiť aspoň vedou, ktorá sa jasne stavia proti homosexualite a “homosexuálnym manželstvám.”