Nová sekulárna štúdia zistila, že II. vatikánsky koncil spôsobil pokles návštevnosti katolíckych omší na celom svete

Nedávno publikovaná sekulárna štúdia zistila, že Druhý vatikánsky koncil spôsobil pokles návštevnosti katolíckych omší vo svete v porovnaní s návštevnosťou bohoslužieb iných náboženstiev vrátane protestantského kresťanstva.

Národný úrad pre ekonomický výskum (National Bureau of Economic Research, NBER) skúmaním miery návštevnosti bohoslužieb v 66 krajinách už od roku 1920 zistil, že “v porovnaní s ostatnými krajinami zaznamenali katolícke krajiny neustály pokles mesačnej miery návštevnosti bohoslužieb dospelými osobami, ktorý sa začal bezprostredne po Druhom vatikánskom koncile” v roku 1965, teda v poslednom roku koncilu.

Katolícke krajiny boli definované ako krajiny s 50 % alebo vyšším podielom katolíckej populácie a zahŕňali krajiny ako Írsko, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Brazília, Filipíny a Mexiko. 

Z grafu znázorňujúceho údaje výskumníkov’ vyplýva, že mesačná návštevnosť náboženských obradov v katolíckych krajinách klesla o najmenej 20 percentuálnych bodov v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami, ako aj v porovnaní s “kresťanskými” krajinami, pričom výrazný pokles bol zaznamenaný najskôr v období rokov 1965 až 1974. Návštevnosť omší v katolíckych krajinách klesla v rokoch 1965 až 2015 v priemere o štyri percentuálne body za desaťročie.

Tieto zistenia sa zhodujú s výsledkami francúzskeho historika Guillauma Cucheta, ktorý v roku 2022 zverejnilanalýzu, podľa ktorej rok 1965, teda rok ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu, znamenal začiatok “kolapsu” praktizovania katolicizmu vo Francúzsku.

Ako uviedol Phil Lawler poznamenal, zistenia NBER týkajúce sa vplyvu Druhého vatikánskeho koncilu’na návštevnosť omší sú pozoruhodné, pretože NBER je “inštitúcia ťažkej váhy” ekonomického výskumu, ktorá nemá “žiadneho psa v boji” vnútorných diskusií o katolicizme’.

Keďže NBER neskúmal, čo konkrétne na Druhom vatikánskom koncile urýchlilo prudký celosvetový pokles návštevnosti omší, jeho výskumníci uviedli niekoľko potenciálnych faktorov, ktoré navrhol autor Andrew Greeley, vrátane zmien v samotnej omši, nového ekumenického pohľadu na iné náboženstvá a zrušenia požiadavky určitých praktík, ako je zdržiavanie sa mäsa v piatky.

Významné zmeny v samotnej omši sa začali zavedením Prvej inštrukcie o správnom vykonávaní Konštitúcie o posvätnej liturgii, Inter oecumenici, 7. marca 1965. Hoci jej cieľom bolo urobiť omšu “prístupnejšou” a prijateľnejšou, jej zmeny by sa mnohým katolíkom, pre ktorých zostala omša prakticky celý život nezmenená, zdali cudzie, ba dokonca šokujúce.

Príklad, Inter oecumenici ustanovil, že “hlavný oltár by mal byť podľa možnosti voľne stojaci, aby sa okolo neho dalo chodiť a sláviť tvárou k ľudu.”To samo o sebe je radikálna zmena, pretože si vynútila doslova 180-stupňový obrat v samotnej orientácii omše.

Už v roku 1965 bol zrušený Žalm 42 na začiatku omše a posledné evanjelium a leonské modlitby na konci; zhromaždenie malo recitovať Otče náš spolu s kňazom; lekcie, epištoly a evanjelium sa mali čítať alebo spievať tvárou k ľudu; pri neslávnostných omšiach mali laici “čítať lekcie a epištoly s medzizpěvmi”, kým kňaz sedel a počúval; účastníci omše mali pred prijatím svätého prijímania povedať “Amen”.

Ako poznamenal francúzsky historik Cuchet v súvislosti s klesajúcou návštevnosťou omše, hoci sa tieto zmeny v rituáli môžu intelektuálom zdať “druhoradé,” v skutočnosti “sú psychologickými a antropologickými determinantmi.”

Kým liturgické zmeny by boli pre väčšinu katolíkov navštevujúcich omšu najvýraznejším a najhmatateľnejším z”účinkov Druhého vatikánskeho koncilu, bádatelia tvrdia, že zjavný doktrinálny posun Druhého vatikánskeho koncilu”by sa nemal podceňovať.

“Explicitné spochybnenie stáročia starých doktrín, ako napríklad zákaz antikoncepcie, mohlo rozbiť predstavu o nehybnej, pravdy sa držiacej Cirkvi a nahradiť ju modelom, podľa ktorého mali jednotlivci priamejší vzťah s Bohom, a preto boli menej závislí od Cirkvi a jej formálnych služieb,” poznamenali výskumníci, opakujúc Greeleyho.

Kým Cirkev pokračovala v zachovávaní zákazu antikoncepcie, v roku 1967 preniklo do tlače, že výrazná väčšina členov komisie pápeža Pavla VI’o kontrole pôrodnosti, vrátane 60 zo 64 teológov a deviatich z 15 kardinálov, podporila zrušenie zákazu.

Katolícka cirkev síce nemôže meniť doktrínu, ale II. vatikánsky koncil bol v dejinách Cirkvi jedinečný pre nejednoznačné vyhlásenia, ktoré vyvolali rozšírený dojem, že Cirkev zmenila svoje učenie. Napríklad, Unitatis Redintegratio povedal, že niekedy je dovolené konať spoločné bohoslužby s nekatolíkmi, zatiaľ čo najmenej tri cirkevné koncily výslovne zakázali spoločné modlitby s heretikmi.

Pre katolíkov, ktorí možno nesledovali zmeny vyplývajúce z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, je zaujímavá séria zmien v praxi, ako napríklad upustenie od niektorých bohoslužobných modlitieb a “náhle mlčanie” o štyroch posledných veciach počas kázní (smrť, súd, nebo a peklo) mohlo podobne vzbudiť dojem, že Cirkev prešla zásadnou zmenou učenia. Ako povedal Dr. John Pepino, keď zhrnul Cuchetov výskum, “inštitúcia, ktorá priznáva, že sa mýlila včera, sa môže mýliť aj dnes.”