- Migranti sú symbolom nádeje a odolnosti v ťažkých časoch.
- Cirkvi pripomínajú pútnický rozmer a potrebu duchovného rastu.
- Legálna migrácia by mala byť regulovaná pre ochranu národných záujmov.
- Rešpektovanie zákonov hostiteľskej krajiny je povinnosťou každého migranta.
Migranti a utečenci sú poslami nádeje, uviedol pápež Lev v piatok v posolstve vydanom pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa migrantov a utečencov.
“Migranti a utečenci pripomínajú Cirkvi jej pútnický rozmer, neustále putujúcu do svojej poslednej vlasti, podporovanú nádejou, ktorá je teologickou cnosťou,” napísal Lev XIV.
Jeho dnes zverejnené posolstvo prichádza v očakávaní každoročného Svetového dňa migrantov a utečencov (SDMU), ktorý sa uskutoční koncom septembra. Táto udalosť, povedal Lev, je “príležitosťou zamyslieť sa nad súvislosťami medzi nádejou, migráciou a misiou.”
Každoročný WDMR sa koná v poslednú septembrovú nedeľu, ale tento rok má dodatočnú váhu, keďže 4. - 5. októbra sa bude konať Jubileum migrantov. Dvojdňové podujatie je súčasťou množstva oficiálnych jubilejných aktivít, ktoré sa konajú vo Vatikáne počas celého tohto jubilejného roka.
Migrácia a nádej spolu úzko súvisia, povedal dnes Lev a poznamenal, že mnohí migranti “to denne dokazujú svojou odolnosťou a dôverou v Boha, keď čelia nepriazni osudu a zároveň hľadajú budúcnosť, v ktorej zazrú, že integrálny ľudský rozvoj a šťastie sú možné.”
“Vo svete zatemnenom vojnou a nespravodlivosťou, aj keď sa zdá, že všetko je stratené, migranti a utečenci sú poslami nádeje. Ich odvaha a húževnatosť vydávajú hrdinské svedectvo o viere, ktorá vidí ďalej, než vidia naše oči, a dáva im silu vzdorovať smrti na rôznych súčasných migračných trasách.”
Pre Lea sa spájajú viaceré faktory, ktoré zvýrazňujú ťažkosti, ako uviedol “perspektívu obnovenia pretekov v zbrojení a vývoja nových zbraní vrátane jadrových, nedostatočné zohľadnenie škodlivých účinkov prebiehajúcej klimatickej krízy a vplyv hlbokých ekonomických nerovností.”
Medzinárodná konferencia o migrácii (WDMR), ktorá vznikla už v roku 1914, nadobudla počas pontifikátu pápeža Františka’väčší význam vďaka tomu, že sa pontifik’sám venuje otázke migrácie. Zosnulý pápež zastával sa veci prisťahovalectva ako jednej z kľúčových tém svojho pontifikátu, hoci bez rozlišovania medzi legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom.
František slávne vyhlásil “tento dnešný problém utečencov a migrantov je najväčšou tragédiou od čias druhej svetovej vojny,” a žeodpor voči migrácii je “ťažký hriech.”
Vo februári došlo k údajnej roztržke medzi Vatikánom a prezidentom Donaldom Trumpom’po tom, čo František dôrazne kritizoval politiku amerického prezidenta’zameranú proti nelegálnej imigrácii. Trumpov’pohraničný cár pápežovi tvrdo vrátil úder a navrhol, že František “by mal napraviť katolícku cirkev … Takže on má múr na ochranu svojich ľudí a seba, ale my nemôžeme mať’múr okolo Spojených štátov?”
Leo’prvý skutočný vstup do tejto témy ako pápež je o niečo zdržanlivejší ako tón, ktorý často používal jeho predchodca. Vychádza tiež z tém, ktoré už urobil celkom ústrednými vo svojom pontifikáte: nádej a ukončenie ozbrojených konfliktov.
Nápadným ukazovateľom však bude aj to, čo sa Lev rozhodne urobiť počas Jubilea migrantov začiatkom októbra a či sa bude snažiť rozlišovať medzi nelegálnou a legálnou migráciou, keď bude obhajovať výhody migrácie vo všeobecnosti.
Učenie Katolíckej cirkvi’o prisťahovalectve je opatrnou zmesou lásky k občanom národa a k tým, ktorí sa snažia dostať do tohto národa z oprávnených dôvodov. V Katechizme Katolíckej cirkvi poznamenáva že “politické autority môžu v záujme spoločného dobra, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť výkon práva na prisťahovanie rôznym právnym podmienkam, najmä pokiaľ ide o povinnosti prisťahovalcov’ voči krajine, ktorú prijali.”
V Katechizme sa ďalej načrtáva, že “prisťahovalci sú povinní s vďačnosťou rešpektovať materiálne a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ich prijíma, dodržiavať jej zákony a pomáhať pri znášaní občianskych bremien.”
V príhovore pápeža Benedikta XVI’2011 posolstvo k 97. svetovému dňu migrantov a utečencov nemecký pápež jasne rozlišoval medzi legálnou a nelegálnou migráciou – čo za Františkovho’pontifikátu chýbalo. Benedikt síce citoval pápeža Jána Pavla II. a obhajoval “možnosť” ľudí “vstúpiť do inej krajiny, aby hľadali lepšie životné podmienky”, ale zároveň obhajoval právo domovských krajín obmedziť takýto vstup:
Státy majú zároveň právo regulovať migračné toky a chrániť svoje vlastné hranice, pričom vždy zaručujú rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej osoby. Prisťahovalci majú navyše povinnosť integrovať sa do hostiteľskej krajiny a rešpektovať jej zákony a národnú identitu.
Predtým Ján Pavol II písal pri tej istej príležitosti v roku 2001, že výkon “práva na emigráciu … má byť regulovaný, pretože jeho praktizovanie bez rozdielu môže škodiť a byť na škodu spoločnému dobru spoločenstva, ktoré migranta prijíma.”