- Nové modlitby v Rímskom misáli posilňujú katolícku zodpovednosť za stvorenie.
- Katolícka cirkev učí o správcovstve, nie o neopanteizme a ekocentrizme.
- Ochrana stvorenstva je spojená s ochranou ľudskej dôstojnosti a života.
- Potrebujeme katolícky prístup k ekologickej zodpovednosti a vzájomnému rešpektu.
Do časti “občianske potreby” v Rímskom misáli “Omše a modlitby za rôzne potreby a príležitosti” bol pridaný nový súbor textov a modlitieb. Na rozdiel od tvrdení niektorých, ktorí tento krok napadli v tlači a na sociálnych sieťach, nejde o nič nové.
Vstupná antifóna je úryvkom zo Žalmu 19: “Nebesá zvestujú Božiu slávu, nebeská klenba ohlasuje diela jeho rúk.” Kolektív prosí Pána, aby nám pomohol byť “poddajní životodarnému dychu tvojho Ducha, aby sme sa s láskou starali o dielo tvojich rúk.”
Modlitba po svätom prijímaní prosí Pána, aby nás vtiahol do hlbšieho spoločenstva s ním, aby sme sa “v očakávaní nového neba a novej zeme naučili žiť v harmónii so všetkými stvoreniami.”
Existuje obrovský rozdiel medzi vznikajúcim neopanteizmom, ktorý si osvojili niektoré sektory hnutia “za klimatické zmeny”, a nádherným katolíckym učením o našej zodpovednosti ako správcov za dar stvorenia.
Katolícka cirkev je “zelená” už oveľa dlhšie ako akékoľvek moderné environmentálne hnutie alebo “obavy z klimatických zmien”. Ale, samozrejme, správnym spôsobom. Katolícka cirkev učila, že sme povolaní k tomu, čo je vzťahový environmentalizmus. A k prijatiu nášho správcovstva daru stvorenia.
Boh je predsa Stvoriteľ. On nás povolal, aby sme prijali naše správcovstvo so zemou, ktorú stvoril a zveril nám ju ako dar. Vyzýva nás, aby sme sa o tento dar starali a delili sa oň.
Niektorí lídri súčasného “zeleného” hnutia a tí, ktorí propagujú nesprávny druh strachu zo zmien klímy, sa stratili, najmä vo svojom propotratovom extrémizme. Robia tým všetkým vážnu medvediu službu.
Jedným zrejmým príkladom je vnútorný rozpor obáv zo znečisťovania atmosféry toxickými chemikáliami a zároveň podpora sprístupňovania toxických chemikálií matkám, aby ich mohli požívať a zabíjať tak deti v ich lone.
Potrebujeme starobylý, ale stále nový spôsob zeleného správania, katolícky spôsob.
Dňa 9. júna 2011 prijal zosnulý pápež Benedikt XVI. poverovacie listiny šiestich nových veľvyslancov pri Svätej stolici. Predniesol k nim príhovor. V príhovore zaznela téma, ktorá bola častá v pápežových príhovoroch a spisoch; hovoril o “ľudskej ekológii. ”Pripomenul “nespočetné tragédie, ktoré postihli prírodu, techniku a národy.&#rdquo; Navrhol, aby sa “štáty spoločne zamysleli nad krátkodobou budúcnosťou planéty, nad našou zodpovednosťou, pokiaľ ide o náš život a techniku.”
Povedal: “Ľudská ekológia je imperatívom – prijatie životného štýlu, ktorý rešpektuje naše životné prostredie a podporuje výskum a využívanie čistých energií, ktoré zachovávajú dedičstvo stvorenia a ktoré sú bezpečné pre človeka, by malo mať politickú a ekonomickú prioritu.”
Vyzval na “zmenu mentality” s cieľom “rýchlo dospieť ku globálnemu životnému štýlu, ktorý rešpektuje zmluvu medzi ľudstvom a prírodou, bez ktorej hrozí, že ľudská rodina zanikne”.”
Potom sa venoval technológii a povedal: “Je tiež užitočné položiť si otázku o primeranej úlohe technológie”, pretože “presvedčenie, že je výlučným činiteľom pokroku alebo šťastia, nesie v sebe reifikáciu ľudskosti, ktorá vedie k zaslepenosti a biede.”
Pokračoval: “Technológia, ktorá ovláda ľudské bytosti, ich zbavuje ľudskosti. Pýcha, ktorú vyvoláva, vytvorila v našich spoločnostiach nemožný ekonomizmus, ako aj hedonizmus, ktorý subjektívne a sebecky reguluje správanie. Oslabenie prvenstva ľudskej osoby vyvoláva stratu zmyslu života.”
Posledný pápež poznamenal, že “je naliehavo potrebné, aby sme technike priradili silný etický rozmer,” a povedal: “Technika by mala pomáhať prírode rozvíjať sa podľa predstáv Stvoriteľa. Pri spoločnej práci sa výskumník a vedec pridržiavajú Božieho plánu, ktorý si želal človeka ako vrchol a správcu stvorenia. Riešenia založené na tomto princípe budú chrániť ľudský život a jeho zraniteľnosť, ako aj práva súčasných a budúcich generácií.”
V týchto slovách nebolo nič nové. Sú v súlade s tým, čo Benedikt XVI. písal a učil počas celého svojho pontifikátu. Niektoré správy v tlači sa však vtedy nesprávne zamerali na jeho povzbudenie k “čistej energii” ako na nejaký druh politického aktivizmu.
V niektorých prípadoch správy dokonca naznačovali, že pápež sa nejakým spôsobom pridal k “zelenému hnutiu.” Spomenul som si na rok 2009, keď Benedikt XVI. poslal list účastníkom Svetového dňa pokoja nadpisom “Ak chcete pestovať mier, chráňte stvorenie.” V skutočnosti sa na tento list odvolával v tom príhovore z roku 2011.
V tom liste z roku 2009 použil aj termín “humánna ekológia” a povedal podobné veci ako 9. júna 2011. Tlač o tom výslovne informovala ako o akejsi pápežovej “konverzii” k zelenej ideológii. Jedna zo správ agentúry Reuters niesla titulok “Pápež ide na zelenú” Pápež jednoducho potvrdil katolícke chápanie nášho vzťahu k statkom Zeme a našu výzvu k správcovstvu planéty, ktorú nám Stvoriteľ daroval.
Tu sú niektoré podstatné úryvky z tohto listu z roku 2009:
Bez viery v pravého Boha sú naše snahy v konečnom dôsledku bezvýsledné, vlastne nielenže sú bezvýsledné, ale prinášajú jedovaté ovocie, ak magistérium Cirkvi’vyjadruje vážne znepokojenie nad predstavami o životnom prostredí inšpirovanými ekocentrizmom a biocentrizmom, je to preto, že takéto predstavy odstraňujú rozdiel identity a hodnoty medzi ľudskou osobou a ostatnými živými bytosťami.
V mene údajne egalitárskej vízie ‘dôstojnosti’ všetkých živých tvorov takéto predstavy v konečnom dôsledku rušia odlišnosť a nadradenú úlohu človeka. Otvárajú tiež cestu novému panteizmu s príchuťou neopohanstva, ktorý by videl zdroj spásy človeka’len v prírode, chápanej čisto naturalisticky.
Tieto správy sa snažili vtesnať pápežov’list do zjednodušenej “zelenej” šablóny, čím dokazovali, že ho nečítali. Pápež v tomto liste a v príhovore k týmto veľvyslancom zopakoval tézy rozpracované v encyklike s názvom Caritas in Veritate (Láska v pravde). Tieto témy sú súčasťou katolíckeho sociálneho učenia. Nachádzajú sa v Katechizme Katolíckej cirkvi a majú svoje korene v Biblii a kresťanskej tradícii.
Pápež vyzval na “integrálny ľudský rozvoj”, ktorý uznáva ústredné postavenie ľudskej osoby a prvenstvo našich vzájomných vzťahov v rodine a spoločnosti. Zdôraznil pravdu, že stvorenie je darom, ktorý ľudským osobám dáva Boh lásky, ktorý nám zveruje zodpovednosť za seba navzájom – a teda za dobrá, ktoré podporujú náš ľudský rozkvet. Všetci máme zodpovednosť jeden za druhého. Musíme žiť spoločne ako dobrí správcovia stvorenia, pričom si uvedomujeme potrebu predovšetkým “ľudskej ekológie.”
Tu je ďalší úryvok z tohto listu z roku 2009:
Cirkev má zodpovednosť voči stvoreniu a považuje za svoju povinnosť vykonávať túto zodpovednosť vo verejnom živote, aby chránila zem, vodu a vzduch ako dary Boha Stvoriteľa určené pre všetkých a predovšetkým aby zachránila ľudstvo pred nebezpečenstvom sebadeštrukcie. Degradácia prírody úzko súvisí s kultúrnymi modelmi, ktoré formujú ľudské spolužitie: preto keď sa v spoločnosti rešpektuje ‘ekológia človeka’, prospieva to aj ekológii životného prostredia. Nemožno od mladých ľudí žiadať, aby rešpektovali životné prostredie, ak sa im v rámci rodín a celej spoločnosti nepomáha rešpektovať samých seba. Kniha prírody je jednotná a nedeliteľná; zahŕňa nielen životné prostredie, ale aj individuálnu, rodinnú a spoločenskú etiku. Naše povinnosti voči životnému prostrediu vyplývajú z našich povinností voči človeku, posudzovanému individuálne aj vo vzťahu k iným.
Teda ochotne podporujem úsilie o podporu väčšieho zmyslu pre ekologickú zodpovednosť, ktorá by, ako som naznačil vo svojej encyklike Caritas in veritate, chránila autentickú ‘ľudskú ekológiu’, a tak dôrazne potvrdzovala nedotknuteľnosť ľudského života v každom štádiu a v každom stave, dôstojnosť osoby a jedinečné poslanie rodiny, kde sa človek vychováva v láske k blížnemu a úcte k prírode. Je potrebné chrániť ľudské dedičstvo spoločnosti. Toto dedičstvo hodnôt má svoj pôvod a je súčasťou prirodzeného morálneho zákona, ktorý je základom úcty k ľudskej osobe a stvoreniu.
Pápež Benedikt predstavil katolícku environmentálnu víziu, ktorá je pro-life, pro-family, pro-poor, pro-peace a v zásade vzťahová. Máme prijímať jeden druhého ako dar. Nikdy nesmieme zaobchádzať s ľudskými osobami ako s objektmi na používanie a zneužívanie. Stvorenie by sme mali prijímať ako dar, náš spoločný domov, o ktorý sa máme navzájom deliť, a nie ako predmet používania. Vyjadril víziu “ľudskej ekológie”, ktorá môže podporiť cestu k autentickému mieru.
Tento list z roku 2009 zakončil týmito slovami:
Cirkvi zo svojej strany záleží na tom, aby sa k tejto otázke pristupovalo vyvážene, s rešpektom k ‘gramatike’, ktorú Stvoriteľ vpísal do svojho diela tým, že človeku zveril úlohu správcu a administrátora so zodpovednosťou za stvorenie, úlohu, ktorú človek rozhodne nesmie zneužívať, ale ani sa jej nesmie zrieknuť. Rovnako opačný postoj, ktorý by absolutizoval technológiu a ľudskú moc, vedie k vážnemu útoku nielen na prírodu, ale aj na samotnú ľudskú dôstojnosť.
Ak chceš pestovať pokoj, chráň stvorenie. Snaha o pokoj ľudí dobrej vôle by bola určite jednoduchšia, keby všetci uznali nedeliteľný vzťah medzi Bohom, ľuďmi a celým stvorením. Vo svetle Božieho Zjavenia a vo vernosti Tradícii Cirkvi’majú kresťania svoj vlastný príspevok. Uvažujú o vesmíre a jeho zázrakoch vo svetle stvoriteľského diela Otca a vykupiteľského diela Krista, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zmieril s Bohom ‘všetko, čo je na zemi i na nebi’ (Kol 1, 20). Kristus, ukrižovaný a vzkriesený, daroval ľudstvu svojho Ducha svätosti, aby usmerňoval beh dejín v očakávaní toho dňa, keď so slávnym príchodom Spasiteľa vzniknú ‘nové nebesia a nová zem’ (2 Pt 3, 13), v ktorých bude navždy prebývať spravodlivosť a pokoj. Ochraňovať prírodné prostredie s cieľom budovať svet pokoja je teda povinnosťou každého a všetkých. Je to naliehavá výzva, ktorej treba čeliť s obnoveným a spoločným nasadením; je to tiež prozreteľnostná príležitosť odovzdať budúcim generáciám perspektívu lepšej budúcnosti pre všetkých. Nech je to jasné svetovým lídrom a tým, ktorí sa na všetkých úrovniach starajú o budúcnosť ľudstva: ochrana stvorenstva a nastolenie mieru sú hlboko prepojené! Z tohto dôvodu vyzývam všetkých veriacich, aby vzniesli vrúcnu modlitbu k Bohu, všemocnému Stvoriteľovi a Otcovi milosrdenstva, aby si všetci muži a ženy vzali k srdcu naliehavú výzvu:
Jednu z presnejších správ o pápežovom liste z roku 2009 priniesol Giuliano Ferrara, riaditeľ talianskeho denníka Il Foglio , ktorý napísal:
Pápež odsudzuje ekologickú krízu, ale nepatrí do cirkvi Ala Gora. Benedikt XVI. v žiadnom prípade nepopiera ľudské zneužívanie prírody. Poznamenal, že nezdieľa ‘environmentálne náboženstvo ani environmentalizmus ako náboženstvo.’
Pápež [s odkazom na Benedikta XVI] má inú vieru, založenú na transcendencii Boha, ktorý stvoril človeka na svoj obraz a podobu, aby mu zveril prírodu. … Zjavne nemá potrebu náhradných vierovyznaní, ideológií predstieraných ako veda.
Potrebujeme si osvojiť životný štýl, ktorý chápe naše vzájomné miesto – a vo svete, ktorý Boh stvoril pre nás všetkých, aby sme sa oň starali, spravovali ho a delili sa oň. Potrebujeme ľudskú ekológiu, vzťahový environmentalizmus, katolícky spôsob, ako byť “zelený.”
Takisto musíme túto omšu za starostlivosť o stvorenie považovať za dar, nie za niečo, čoho sa treba báť.