- Pápež Lev XIV. slávil omšu za starostlivosť o stvorenie, podporujúc ekologickú zodpovednosť.
- Nové omšové texty sú menej alarmistické, než predchádzajúce vyhlásenia pápeža Františka.
- Potrebujeme obrátenie v starostlivosti o náš spoločný domov a stvorenie.
- Parížska klimatická dohoda obsahuje pro-potratové princípy, ohrozujúce hodnoty pro-life.
Pápež Lev XIV. dnes slávil novokomponovanú “omšu za starostlivosť o stvorenie” a prvýkrát tak použil liturgické texty, ktoré schválil pred niekoľkými týždňami.
Pápež Lev dnes ráno v záhradách Castel Gandolfo obetoval votívnu omšu “za starostlivosť o stvorenie”.”
K Leovi sa pripojil podobne malý výber prelátov, vrátane arcibiskupa Vittoria Violu, ktorý je sekretárom Kongregácie pre Boží kult - vatikánskeho úradu, ktorý je hlavný zodpovedný za omšové texty.
Zúčastnil sa na ňom aj arcibiskup John Joseph Kennedy, vedúci disciplinárnej sekcie Dikastéria pre náuku viery.
Oznámený 30. júna, text omše bol odhalený prostredníctvom tlačovej konferencie 3. júla. Bol pridaný do omší “pro variis necessitatibus vel ad diversa,” alebo votívnych omší, Rímskeho misála.
Pápež Lev schválil text omše 8. júna, predpokladá sa, že sa na ňom pracovalo už nejaký čas za pápeža Františka a mal byť promulgovaný pri príležitosti desaťročného výročia Františkovej encykliky Laudato Si’ zameranej na klimatické zmeny.
V dekréte o promulgácii nových omšových textov sa s odvolaním na encykliku uvádza, že Dikastérium pre Boží kult považuje za vhodné “zaviesť nový omšový formulár, pretože “je zrejmé, že dielo stvorenia je vážne ohrozené kvôli nezodpovednému používaniu a zneužívaniu dobier, ktoré nám Boh zveril do starostlivosti (porov. Laudato si’ n. 2).”
Kardinál Michael Czerny – prefekt Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja, ktoré má dohľad nad klimatickými otázkami, minulý týždeň pri prezentácii textov – prezradil, že nový formulár vznikol “ako odpoveď na požiadavky, ktoré navrhol Laudato si’.” uviedol, že v posledných desaťročiach “Cirkev “neustále potvrdzuje “vzájomnú zodpovednosť medzi človekom a prírodou” (LS 67),” a požiadal, aby nám nové omšové modlitby mohli “pomôcť naučiť sa starať” o stvorenstvo, ktoré “je už vždy prítomné v katolíckej liturgii.”
Samotné texty sú menej zápalisté, než sa očakávalo, najmä vzhľadom na často ostrý jazyk zameraný na klímu, ktorý sa používa za pápeža Františka:
Miesto dnešnej svätej omše bolo významné vzhľadom na to, že sa konala v pápežských záhradách odovzdaných do “Borgo Laudato Si” centrum v Castel Gandolfo, ktoré sa zrodilo na základe encykliky a s cieľom propagovať ideály tohto textu’.
Záhrada, povedal dnes Leo, “má byť podľa intuície pápeža Františka’laboratóriom’, v ktorom budeme žiť tú harmóniu so stvorením, ktorá je pre nás uzdravením a zmierením, a rozvíjať nové a účinné spôsoby starostlivosti o zverenú prírodu. Vás, ktorí ste sa zaviazali k tomuto projektu, preto ubezpečujem o svojich modlitbách a povzbudení.”
Pri homílii – pozostávajúcej z pripraveného textu a úvodných poznámok – Leo povedal, že Františkove’ spisy sú aktuálne aj dnes: “Vo svete, ktorý horí, tak od globálneho otepľovania, ako aj od ozbrojených konfliktov, ktoré robia posolstvo pápeža Františka’ v jeho encyklikách Laudato si‘ a Fratelli tutti tak aktuálnym aj dnes.”
“Iba kontemplatívny pohľad môže zmeniť náš vzťah k stvoreným veciam a vyviesť nás z ekologickej krízy spôsobenej rozpadom našich vzťahov s Bohom, s blížnymi a so zemou v dôsledku hriechu,” dodal s odkazom na Laudato Si’.
Leo tiež zdôraznil potrebu “obrátenia” pre tých, ktorí ešte nedávajú prednosť “naliehavosti starostlivosti o náš spoločný domov”, a povedal:
Na začiatku svätej omše sme sa modlili za obrátenie, za naše obrátenie. Chcel by som dodať, že sa musíme modliť za obrátenie mnohých ľudí, v Cirkvi i mimo nej, ktorí ešte stále neuznávajú naliehavosť starostlivosti o náš spoločný domov.
Mnohé prírodné katastrofy, ktoré stále vidíme vo svete, takmer každý deň na mnohých miestach, v mnohých krajinách, sú sčasti spôsobené aj excesmi ľudí, ich životným štýlom. Preto si musíme položiť otázku, či sami zažívame toto obrátenie: ako veľmi ho potrebujeme!
Pápežove’komentáre sú dnes pozoruhodné z dvoch dôvodov: jednak preto, že sa rozhodol predniesť poznámky mimochodom pred pripravenou homíliou, čo ešte nerobil, ale aj pre strohosť jazyka, ktorý použil pri zmienke o problematike klimatických zmien, konkrétne “svet, ktorý horí … od globálneho otepľovania.”
V predchádzajúcich posolstvách týkajúcich sa klímy – ako napríklad v posolstve k nadchádzajúcemu svetovému dňu modlitieb za starostlivosť o stvorenie – Leo udával iný tón ako František, nabádal na katolícky štýl usporiadanej starostlivosti o stvorenie, pričom sa vyhýbal Františkovi’ často hyperbolickej frazeológie týkajúcej sa údajných klimatických zmien.
Po mnohých rokoch klimatickej alarmistickej rétoriky zosnulého pontifika sa Vatikán v roku 2022 oficiálne pripojil k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížskej klimatickej dohode. František obhajoval kontroverzný krok slovami, že “ona [‘Matka Zem’] plače a prosí nás, aby sme skoncovali s naším zneužívaním a jej ničením.”
Takáto pozoruhodná pokračujúca propagácia Parížskej dohody, ktorá je základom väčšiny súčasného “programu boja proti zmene klímy”, prišla napriek tomu, že dohoda”je v podstate pro-potratové princípy, ktoré sa spájajú s deklarovaným cieľom OSN vytvoriť všeobecné “právo” na potrat v súlade s cieľom č. 5.6 cieľov udržateľného rozvoja organizácie’
Leo’na začiatku svojho vstupu do témy klimatických problémov ako pápež zatiaľ naznačil, že bude udávať miernejší tón, hoci dnešná omša’predstavuje alternatívny referenčný bod do budúcnosti.