- Manželstvo je posvätná zmluva, ktorá zjednocuje muža a ženu v láske.
- Rodiny sú kolískou budúcnosti, potrebujeme ich na prijatie Božej lásky.
- Viera sa odovzdáva v rodine, posilňuje vzťahy a lásku medzi generáciami.
- Modlitba a vďačnosť sú kľúčové pre harmonické rodinné vzťahy a život.
Pápež Lev XIV. začal mesiac jún chválou manželstva a rodiny.
Americký pápež predniesol homíliu zameranú na rodinu pred davmi ľudí, ktorí v nedeľu 1. júna 2025 zaplnili Námestie svätého Petra’v Ríme, kde sa konala svätá omša pri príležitosti jubilejného podujatia venovaného najmä “rodinám, deťom, starým rodičom a starším ľuďom.
Podujatie sa začalo v piatok 30. mája a trvalo do nedele.
“Dnešný svet potrebuje manželskú zmluvu,”povedal pápež Lev XIV. po tom, čo tvrdil, že “rodiny sú kolískou budúcnosti ľudstva.” [Celá homília nižšie]
Vychádzajúc z pápeža Pavla VI’Humanae Vitae, Lev tiež definoval manželstvo ako “mieru pravej lásky medzi mužom a ženou: lásku, ktorá je úplná, verná a plodná. Táto láska z vás robí jedno telo a umožňuje vám na Boží obraz darovať dar života.”
Leo vysvetlil, že nedávny dôraz Cirkvi’na svätcov, ktorí boli manželskými pármi, nám hovorí, že svet potrebuje manželstvo, aby mohol pochopiť a prijať Božiu’lásku a prekonať protispoločenské sily:
V posledných desaťročiach sme dostali znamenie, ktoré nás napĺňa radosťou, ale zároveň nás núti zamyslieť sa. Je to skutočnosť, že viacerí manželia boli blahorečení a kanonizovaní nie samostatne, ale ako manželské páry. Myslím na Louisa a Zélie Martinovcov, rodičov svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša; a na blahoslavených Luigiho a Máriu Beltrame Quattrocchiovcov, ktorí v minulom storočí založili rodinu v Ríme. A nezabudnime ani na rodinu Ulmovcov z Poľska: rodičia a deti, zjednotení v láske a mučeníctve. Povedal som, že je to znamenie, ktoré nás núti premýšľať. Tým, že Cirkev na nich poukazuje ako na príkladných svedkov manželského života, nám hovorí, že dnešný svet potrebuje manželskú zmluvu, aby spoznal a prijal Božiu lásku a vďaka jej zjednocujúcej a zmierovacej sile porazil sily, ktoré rozkladajú vzťahy a spoločnosti.
Pápež ďalej zdôraznil, že manželstvo je viac ako “ideál” a uviedol vyššie uvedenú definíciu posvätnej zmluvy medzi mužom a ženou.
Pápež požiadal rodičov, aby boli pre svoje deti príkladom čestnosti, aby deti boli svojim rodičom vďačné a starých rodičov, aby “bdeli” nad svojimi blízkymi s cnosťami, ktoré “prichádzajú s vekom”:
Podporujem vás teda, aby ste boli pre svoje deti príkladom čestnosti, konali tak, ako chcete, aby konali, vychovávali ich k slobode prostredníctvom poslušnosti, vždy v nich videli dobro a hľadali spôsoby, ako ho rozvíjať. A vy, milé deti, prejavujte vďačnosť svojim rodičom. Povedať “ďakujem” každý deň za dar života a za všetko, čo s ním súvisí, je prvý spôsob, ako si uctiť svojho otca a svoju matku (porov. Ex 20, 12). Na záver vám, milí starí rodičia a starenky, odporúčam, aby ste nad svojimi blízkymi bdeli s múdrosťou a súcitom a s pokorou a trpezlivosťou, ktoré prichádzajú s vekom.
Leo tiež uznal, že rodina je prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa viera prenáša z generácie na generáciu:
V rodine sa viera odovzdáva spolu so životom, z generácie na generáciu. Je zdieľaná ako jedlo pri rodinnom stole a ako láska v našich srdciach. Takto sa rodiny stávajú privilegovaným miestom, kde sa môžeme stretnúť s Ježišom, ktorý nás miluje a túži po našom dobre, vždy.
Pápež tiež pripomenul zhromaždeným, že majú nádej, že jedného dňa budú v nebi jedno s celou svojou rodinou:
Modlitba Božieho Syna, ktorá nám dáva nádej na našej ceste, nám tiež pripomína, že jedného dňa budeme všetci uno unum (porov. svätý Augustín, Sermo super Ps. 127): jedno v jednom Spasiteľovi, objatí večnou Božou láskou. Nielen my, ale aj naši otcovia, matky, babičky, dedovia, bratia, sestry a deti, ktorí už odišli pred nami do svetla jeho večnej Paschy a ktorých prítomnosť tu cítime spolu s nami v tejto chvíli slávenia
Leo predniesol túto homíliu v prvý deň mesiaca, ktorý si sexuálno-politickí aktivisti a ich spojenci vyhradili na oslavu sexuálnej “rozmanitosti,” teda homosexuality a parafílií, v mnohých krajinách sveta. V Spojených štátoch sa prvý pochod “Pride” konal v roku 1970. Následne homosexuálni aktivisti založili v júni jeden “Deň hrdosti”. V roku 1999 však vtedajší prezident Bill Clinton vyhlásil jún za “mesiac hrdosti homosexuálov a lesbičiek.” Jún však katolíci vyhradili na osobitnú úctu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
ČÍTAJ: Ugandskí mučeníci sú pravdivými príkladmi čistoty v žiadostivom svete
Homília pápeža Leva XIV
Na Jubileum rodín, detí, starých rodičov a starých ľudí
1. júna 2025
Sv. Petra’námestie
Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nám ukazuje Ježiša pri Poslednej večeri, ako sa modlí za nás (porov. Jn 17, 20). Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, keď sa blíži koniec jeho pozemského života, myslí na nás, svojich bratov a sestry, a stáva sa požehnaním, modlitbou prosby a chvály k Otcovi v sile Ducha Svätého. Keď my sami, plní údivu a dôvery, vstupujeme do Ježišovej’ modlitby, stávame sa vďaka jeho láske súčasťou veľkého plánu, ktorý sa týka celého ľudstva.
Kristus sa modlí, aby sme “všetci boli jedno” (v. 21). To je najväčšie dobro, aké si môžeme priať, pretože toto všeobecné zjednotenie prináša medzi jeho stvorenia večné spoločenstvo lásky, ktorým je sám Boh: Otec, ktorý dáva život, Syn, ktorý ho prijíma, a Duch, ktorý sa oň delí.
Pán nechce, aby sme v tejto jednote boli davom bez mena a bez tváre. Chce, aby sme boli jedno: “Ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, nech sú aj oni v nás” (v. 21). Jednota, za ktorú sa Ježiš modlí, je teda spoločenstvo založené na tej istej láske, ktorou miluje Boh, ktorý prináša svetu život a spásu. Ako také je to predovšetkým dar ktoré Ježiš prichádza priniesť. Zo svojho ľudského srdca sa Boží Syn modlí k Otcovi týmito slovami: “Ja v nich a ty vo mne, aby sa úplne zjednotili, aby svet poznal, že si ma poslal a že si ich miloval tak, ako si miloval mňa” (v. 23).
Počúvajme s úžasom tieto slová. Ježiš nám hovorí, že Boh nás miluje tak, ako miluje sám seba. Otec nás nemiluje o nič menej, ako miluje svojho jednorodeného Syna. Inými slovami, nekonečnou láskou. Boh nemiluje menej, pretože miluje ako prvý, od samého začiatku! Sám Kristus to dosvedčuje, keď Otcovi hovorí: “Ty si ma miloval pred založením sveta” (v. 24). A tak to aj je: Boh vo svojom milosrdenstve vždy túžil pritiahnuť k sebe všetkých ľudí. Práve jeho život, darovaný nám v Kristovi, nás robí jedným, zjednocuje nás navzájom.
Počúvanie tohto evanjelia dnes, počas Jubilea rodín, detí, starých rodičov a starých ľudí, nás napĺňa radosťou.
Drahí priatelia, život sme dostali skôr, ako sme po ňom vôbec túžili. Ako povedal pápež František: “všetci sme synovia a dcéry, ale nikto z nás si nevybral narodiť sa” (Angelus, 1. januára 2025). A nielen to. Hneď ako sme sa narodili, potrebovali sme k životu iných; ponechaní sami na seba by sme neprežili. Niekto iný nás zachránil tým, že sa o nás staral na tele i na duchu. Všetci dnes žijeme vďaka vzťahu, slobodnému a oslobodzujúcemu vzťahu ľudskej láskavosti a vzájomnej starostlivosti.
Táto ľudská láskavosť je niekedy zradená. Ako napríklad vždy, keď sa sloboda odvoláva nie na to, aby dala život, ale aby ho vzala, nie na to, aby pomohla, ale aby ublížila. Ježiš však aj tvárou v tvár zlu, ktoré sa stavia proti životu a berie ho, pokračuje v modlitbe k Otcovi za nás. Jeho modlitba pôsobí ako balzam na naše rany, hovorí nám o odpustení a zmierení. Táto modlitba dáva plný zmysel našej skúsenosti vzájomnej lásky ako rodičov, starých rodičov, synov a dcér. To je to, čo chceme ohlasovať svetu: sme tu, aby sme boli “jedno”, ako Pán chce, aby sme boli “jedno” v našich rodinách a na miestach, kde žijeme, pracujeme a študujeme. Rozdielni, a predsa jedno; mnohí, a predsa jedno; vždy, v každej situácii a v každej etape života.
Drahí priatelia, ak sa budeme takto milovať, zakotvení v Kristovi, ktorý je “Alfa a Omega,” “začiatok a koniec” (porov. Rev 22, 13), budeme znamením pokoja pre všetkých, v spoločnosti i vo svete. Nezabúdajme: rodiny sú kolískou budúcnosti ľudstva.
V posledných desaťročiach sme dostali znamenie, ktoré nás napĺňa radosťou, ale núti aj k zamysleniu. Je to skutočnosť, že viacerí manželia boli blahorečení a kanonizovaní nie samostatne, ale ako manželské páry. Myslím na Ľudovíta a Zélie Martinovcov, rodičov svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša; a na blahoslavených Luigiho a Máriu Beltrame Quattrocchiovcov, ktorí v minulom storočí založili rodinu v Ríme. A nezabudnime ani na rodinu Ulmovcov z Poľska: rodičia a deti, zjednotení v láske a mučeníctve. Povedal som, že je to znamenie, ktoré nás núti premýšľať. Tým, že Cirkev na nich poukazuje ako na príkladných svedkov manželského života, nám hovorí, že dnešný svet potrebuje manželskú zmluvu, aby spoznal a prijal Božiu lásku a vďaka jej zjednocujúcej a zmierovacej sile porazil sily, ktoré rozkladajú vzťahy a spoločnosti.
Z tohto dôvodu by som so srdcom naplneným vďačnosťou a nádejou chcel pripomenúť všetkým manželským párom, že manželstvo nie je ideál, ale miera pravej lásky medzi mužom a ženou: lásky, ktorá je úplná, verná a plodná (porov. svätý Pavol VI, Humanae Vitae, 9). Táto láska z vás robí jedno telo a umožňuje vám na Boží obraz udeľovať dar života.
Podporujem vás teda, aby ste boli pre svoje deti príkladom bezúhonnosti, aby ste konali tak, ako chcete, aby konali, aby ste ich vychovávali k slobode prostredníctvom poslušnosti, aby ste v nich vždy videli dobro a hľadali spôsoby, ako ho rozvíjať. A vy, milé deti, prejavujte vďačnosť svojim rodičom. Povedať “ďakujem” každý deň za dar života a za všetko, čo s ním súvisí, je prvý spôsob, ako si uctiť svojho otca a svoju matku (porov. Ex 20, 12). Na záver vám, milí starí rodičia a starenky, odporúčam, aby ste nad svojimi blízkymi bdeli s múdrosťou a súcitom, s pokorou a trpezlivosťou, ktoré prichádzajú s vekom.
V rodine sa viera odovzdáva spolu so životom, z generácie na generáciu. Delíme sa o ňu ako o jedlo pri rodinnom stole a ako o lásku v našich srdciach. Takto sa rodiny stávajú privilegovaným miestom, v ktorom sa stretávame s Ježišom, ktorý nás miluje a túži po našom dobre, vždy.
Dovoľte mi dodať ešte jednu vec. Modlitba Božieho Syna, ktorá nám dáva nádej na našej ceste, nám tiež pripomína, že jedného dňa budeme všetci uno unum (porov. svätý Augustín, Sermo super Ps. 127): jedno v jednom Spasiteľovi, objatí večnou Božou láskou. Nielen my, ale aj naši otcovia, matky, staré matky, dedovia, bratia, sestry a deti, ktorí už odišli pred nami do svetla jeho večnej Paschy a ktorých prítomnosť tu cítime spolu s nami v tejto chvíli slávenia.