- Pápež Lev XIV. bol zvolený pod vedením Ducha Svätého, čo posilňuje vieru.
- Cirkev by mala kritizovať politikov a podporovať spoločné dobro pre všetkých.
- Pápež Lev XIV. môže prispieť k väčšej jednote a znížiť konflikty v Cirkvi.
- Obmedzenie tradičnej latinskej omše je zbytočný konflikt, ktorý treba prekonať.
Kardinál Gerhard Müller vyjadril presvedčenie, že zvolenie pápeža Leva XIV’bolo dielom Ducha Svätého.
V rozhovore, ktorý poskytol v nemčine novinárovi LifeSiteNews Andreasovi Wailzerovi, si kardinál Müller zaspomínal na svoju účasť na konkláve, na ktorom bol za pápeža Leva XIV. zvolený kardinál Robert Francis Prevost.
“Napriek predpokladaným straníckym bojom sa to všetko udialo za 24 hodín,”povedal. “To svedčí o tom, že panovala veľká jednomyseľnosť, že nebolo možné presadiť kandidáta, ale že bol tak rýchlo zvolený niekto, kto bol verejnosti relatívne neznámy.”
“To sa dá naozaj pochopiť len vtedy, ak ste veriaci kresťan a veríte v Ducha Svätého, t. j. v Ducha Svätého, v pôsobenie milosti,” povedal kardinál.
Kardinál Müller zopakoval svoje presvedčenie, že počas konkláve pôsobil Duch Svätý, keď zdôraznil nesúrodosť a neznalosť kardinálov” a skutočnosť, že sa napriek tomu tak rýchlo zhodli na kandidátovi.
“Veď [kolégium kardinálov] bolo z vôle pápeža Františka zostavené tak heterogénne, že v ňom boli zastúpené všetky národy a jazyky – niektorí z nich nevedeli’hovoriť po taliansky, ba ani po anglicky –, takže sa treba pýtať, prečo toto rozhodnutie mohlo tak rýchlo vzísť z takého heterogénneho kolégia.”
”To”preto, že rozmýšľame ako katolíci; rozmýšľame o dobre Cirkvi."”
Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery zdôraznil, že Cirkev nemožno vnímať v “čisto politických kategóriách” a ako inštitúciu, ktorej ide o moc.
“Naopak, Cirkev ako celok, evanjelium, by mala byť kritická aj voči našim politikom a viesť ich za hranice jednoduchého výkonu moci, otvárajúc zmysel pre zostrenie svedomia, že politika je tu na podporu spoločného dobra všetkých občanov, a teda v celkovom kontexte sveta pre ľudskú rodinu,” uviedol.
Pápež Lev XIV. a JD Vance
Kardinál Müller pre LifeSiteNews uviedol, že Lev ako prvý americký pápež môže mať “lepší prístup, možno aj k Trumpovi alebo k americkej administratíve či k obom stranám,” ako aj “k americkej spoločnosti,” čo môže mať “pozitívny účinok.”
Povedal, že Leo a americký viceprezident J. D. Vance, ktorý je praktizujúcim katolíkom, majú “spoločný katolícky základ, aby si uvedomili zodpovednosť” Spojených štátov s ich “obrovskou vojenskou a politickou mocou.”
Kardinál Müller naznačil, že Leo a Vance by si dobre rozumeli. Pápež však v čase, keď bol biskupom, kritizoval Trumpa a Vancea za ich reštriktívnejšiu imigračnú politiku, čo poukazuje na možný sporný bod v budúcnosti.
Čítajte: Pápež Lev XIV. sa po otváracej omši pontiff’stretne s JD Vanceom, Marcom Rubiom
Prináša pápež Lev jednotu Cirkvi?"
Nemecký prelát povedal, že pápež Lev “určite prispeje k väčšej jednote a zníži zbytočné konflikty.”
Kardinál Müller konkrétne spomenul obmedzenie tradičnej latinskej omše (TLM) ako príklad “zbytočného konfliktu”, ktorý zaviedol pápež František.
”Jednota Cirkvi existuje vo veciach viery, v liturgickom sviatostnom živote, ale nielen vo vonkajšej disciplíne, ktorá je tiež dôležitá, ale ako hovoríme u nás doma, treba vedieť sem-tam niečo dať,”uviedol, čím naznačil, že TLM by sa nemala obmedzovať.
“Treba byť aj pastoračne múdry a prispôsobiť sa situácii a mentalite ľudí. A ja verím, že on prináša túto prezieravosť, že sa sústredí na to, čo je rozhodujúce, ale že nedochádza k napätiu alebo rozdeleniu v druhoradých otázkach.”
Čítajte: Kardinál Müller údajne navrhuje, aby pápež Lev XIV. zrušil obmedzenia latinskej omše