- WHO sa odklonila od svojho pôvodného poslania a prioritizuje ziskové záujmy.
- Moderné zdravotníctvo by malo byť decentralizované a prispôsobené miestnym potrebám.
- Medzinárodná spolupráca v oblasti zdravia by mala rešpektovať etické normy a ľudské práva.
- WHO potrebuje zásadnú reformu, aby opäť slúžila skutočným potrebám ľudí.
Ako ľudia bežne považujeme seba, svoje presvedčenie a svoju prácu za mimoriadne dôležité. Nie je preto prekvapujúce, že keď vytvárame inštitúcie, tí, ktorí v nich pôsobia, sa snažia podporovať význam inštitúcie, rozširovať svoju prácu a centralizovať rozhodovanie v rámci svojej ‘obzvlášť dôležitej’ skupiny. Málokto sa chce zbaviť moci a zdrojov, nieto ešte pripraviť seba a svojich kolegov o prácu. Táto fatálna chyba infikuje všetky byrokracie, od miestnych cez národné a regionálne až po medzinárodné.
ČÍTAJTE: Zhromaždenie WHO prijalo ‘pandemickú dohodu’ zaväzujúcu krajiny k jednotnej reakcii
Nie je teda prekvapujúce, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), medzinárodná zdravotnícka byrokracia s viac ako 9 000 zamestnancami, z ktorých štvrtina pracuje v Ženeve, trpí rovnakými problémami. WHO bola pôvodne určená predovšetkým na prenos kapacít do štátov, ktoré zápasia s kolonializmom, a na riešenie ich vyššieho zaťaženia chorobami, ale nižších administratívnych a finančných možností. Prioritou boli základy ako hygiena, dobrá výživa a kompetentné zdravotnícke služby, ktoré priniesli dlhý život ľuďom v bohatších krajinách. Teraz sa sústreďuje skôr na zásobovanie regálov priemyselným tovarom. Jej rozpočet, personálne obsadenie a kompetencie sa rozširujú s tým, ako v priebehu rokov klesá skutočná potreba krajín a úmrtnosť na infekčné choroby.
Aj keď pretrvávajú veľké rozdiely v základnej rovnosti v oblasti zdravia a nedávno ich zhoršila politika WHO’COVID-19, svet je úplne iný ako v roku 1948, keď vznikla. Namiesto toho, aby sme uznali pokrok, sa nám však hovorí, že sa jednoducho nachádzame v “medzipandemickom období” a WHO a jej partneri by mali mať stále viac zodpovednosti a zdrojov, aby nás zachránili pred ďalšou hypotetickou epidémiou (ako choroba-X). WHO, ktorá je čoraz viac závislá od “špecifikovaného” financovania z národných a súkromných záujmov, ktoré sú silne investované do ziskových biotechnologických riešení, a nie do základných faktorov dobrého zdravia, sa čoraz viac podobá na iné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré smerujú peniaze daňových poplatníkov na priority súkromného priemyslu.
ČÍTAJTE: Trump odstupuje USA od proaborčnej Parížskej klimatickej dohody a Svetovej zdravotníckej organizácie
Pandémie sa stávajú, ale preukázateľná prírodná s významným vplyvom na dĺžku života sa nestala od predantibiotickej éry španielskej chrípky pred viac ako sto rokmi. Všetci chápeme, že lepšia výživa, kanalizácia, pitná voda, životné podmienky, antibiotiká a moderné lieky nás chránia, napriek tomu nám hovoria, aby sme sa stále viac obávali ďalšej epidémie. COVID sa vyskytla, ale v drvivej väčšine postihla starších ľudí v Európe a Amerike. Okrem toho to vyzerá, ako to teraz objasňuje vláda USA, takmer určite ako laboratórna chyba samotného pandemického priemyslu, ktorý presadzuje nový prístup WHO’
Spolupráca v oblasti zdravia na medzinárodnej úrovni zostáva populárna, ako by mala byť v silne vzájomne závislom svete. Takisto má zmysel pripraviť sa na závažné zriedkavé udalosti – väčšina z nás si kupuje poistenie. Nepreceňujeme však riziko povodní, aby sme rozšírili odvetvie poistenia proti povodniam, pretože všetko, čo vynaložíme, sú peniaze, ktoré sa nám uberajú z iných potrieb.
Verejné zdravotníctvo nie je iné. Ak by sme teraz navrhovali novú WHO, žiadny rozumný model by nezaložil jej financovanie a smerovanie predovšetkým na záujmoch a radách tých, ktorí profitujú z chorôb. Tie by boli skôr založené na presných odhadoch lokalizovaných rizík veľkých smrtiacich chorôb. WHO bola kedysi nezávislá od súkromných záujmov, väčšinou financovaná zo základného fondu a schopná stanoviť racionálne priority. Tá WHO už neexistuje.
Za posledných 80 rokov sa zmenil aj svet. V súčasnosti nemá zmysel umiestniť tisíce zdravotníckych pracovníkov v jednom z najdrahších (a najzdravších!) miest na svete a v technologicky pokrokovom svete nemá zmysel naďalej centralizovať kontrolu práve tam. WHO bola založená v čase, keď väčšina pošty ešte chodila parníkom. Stále viac sa stáva anomáliou svojho poslania a sveta, v ktorom pracuje. Nebola by sieť regionálnych orgánov viazaných na miestny kontext pohotovejšia a účinnejšia ako vzdialená, nesúvislá a centralizovaná byrokracia tisícov ľudí?
ČÍTAJTE: Svetová zdravotnícka organizácia je hrozbou pre milióny detí v maternici
Uprostred širšieho zmätku, ktorý otriasa medzinárodným liberálnym poriadkom po roku 1945, sa nedávno uskutočnila konferencia U.USA o vystúpení z WHO predstavuje jedinečnú príležitosť prehodnotiť, aký typ medzinárodnej zdravotníckej inštitúcie svet potrebuje, ako by mala fungovať, kde, na aký účel a ako dlho.
Aký by mal byť dátum používania medzinárodnej inštitúcie? V prípade WHO’buď sa zdravie zlepšuje, pretože krajiny budujú kapacity, a mala by sa zmenšovať. Alebo sa zdravie zhoršuje, a v tom prípade model zlyhal a potrebujeme niečo vhodnejšie na daný účel.
Konanie Trumpovej administratívy’je príležitosťou na to, aby sa medzinárodná spolupráca v oblasti zdravotníctva znovu opierala o všeobecne uznávané etické normy a ľudské práva. Krajiny a obyvateľstvo by mali mať opäť kontrolu a tí, ktorí chcú z choroby profitovať, by nemali zohrávať žiadnu úlohu pri rozhodovaní. WHO, ktorá má takmer 80 rokov, pochádza z minulej éry a čoraz viac sa vzďaľuje svojmu svetu. Máme na viac. Zásadná zmena v spôsobe riadenia medzinárodnej spolupráce v oblasti zdravia bude bolestivá, ale v konečnom dôsledku zdravá.
Pretlačené so súhlasom Brownstone Institute.