- Net Zero je neudržateľný koncept, ignorujúci realitu hospodárskeho rastu a energetickej potreby.
- Politiky Net Zero sú odtrhnuté od faktov a spôsobujú ekonomické ťažkosti pre rodiny.
- Rozvojové krajiny odmietajú obetovať rast pre klimatické ciele, ktoré im nepatria.
- Energetická politika by mala slúžiť ľuďom, nie ideológii, čo je zrejmé a nepopierateľné.
Veľkolepá vízia iniciatív “Net Zero”, v rámci ktorých sa emisie oxidu uhličitého zázračne vyrovnávajú pomocou drahých a zbytočných systémov zachytávania a ukladania, sa už dlho predáva ako vykúpenie z rozhadzovačného moderného spôsobu života ľudstva. Ako v zle napísanom dystopickom trileri sú však diery v tejto zápletke do očí bijúce.
Net Zero bol vždy krehký koncept. Vychádzal z vratkých a nelogických predpokladov: že veterné turbíny, solárne panely a “zelený” vodík dokážu spoľahlivo nahradiť fosílne palivá, že vlády dokážu pretvoriť ekonomiky bez nežiaducich následkov, že voliči budú akceptovať vyššie náklady na veci dennej potreby a že rozvojové krajiny obetujú rast pre klimatické ciele, na ktorých vytvorení sa nepodieľali.
ČÍTAJTE: Tony Blair vystrúhal ‘net zero’, aby zaviedol svoju vlastnú značku digitálneho globalizmu
Žiadna z týchto fantázií sa neosvedčila. Krajiny sa nedekarbonizovali ani zďaleka takým tempom, ako sa sľubovalo, hoci klimatické byrokracie sa držali tejto ilúzie. Dlhodobé ciele, päťročné hodnotenia a medzinárodné záväzky nemali zdravý rozum a odporovali fyzikálnej a ekonomickej realite. Výsledok? Nezodpovedná mašinéria presadzujúca nepraktické politiky, za ktoré väčšina ľudí nikdy nehlasovala a ktoré teraz začínajú odmietať.
Ak by Net Zero bolo serióznym úsilím, jeho architekti by sa postavili tvárou v tvár nepopierateľným skutočnostiam: Čína a India viac než len odďaľujú svoje termíny dekarbonizácie – pochovávajú ich. Prečo sa to ignoruje?
Čína a India – zodpovedné za viac ako 40 % globálnych emisií CO2 v posledných dvoch desaťročiach – zrýchľujú využívanie fosílnych palív, nie ich postupne odstraňujú. V juhovýchodnej Ázii naďalej dominuje uhlie, ropa a zemný plyn. Vietnam, Indonézia a Filipíny budujú nové elektrárne na výrobu elektrickej energie využívajúce tieto palivá. Tieto krajiny si uvedomujú, že hospodársky rast je na prvom mieste.
Afrika sa tiež bráni. Vedúci predstavitelia Nigérie, Ghany a Senegalu kritizovali pokusy Západu zablokovať financovanie fosílnych palív. Africké krajiny investujú do využívania zásob ropy a zemného plynu.
Ak Ázia predstavuje globálne odmietnutie Net Zero, Nemecko a Veľká Británia sú plagátovými deťmi rán, ktoré si Západ’spôsobil sám. Obe krajiny, ktoré boli kedysi oslavované ako priekopníci Net Zero, zápasia s krutou realitou svojich ekologických ambícií. Prechod na “obnoviteľné zdroje energie” bol poznačený ekonomickými bolesťami, energetickou neistotou a politickým odporom, čo odhaľuje nezmyselnosť politík, ktoré sú odtrhnuté od faktov. Keď vojna na Ukrajine prerušila dodávky energie, Nemecko spanikárilo. Uhoľné elektrárne boli zrazu opäť v prevádzke. Zelený sen zomrel tichou smrťou.
ČÍTAJTE: Top Canadian bank ditches UN-backed ‘net zero’ climate goals it helped-create
Trumpove škrty vo financovaní pravdepodobne urýchlia pád Net Zero’domčeka z kariet. Prezidentove’rozhodnutia znížiť financovanie medzinárodných a domácich zelených programov prerušili záchranné lano pre globálne klimatické iniciatívy vrátane Programu OSN pre životné prostredie. Trump tiež prisľúbil presmerovať miliardy zo zákona o znižovaní inflácie Bidenovho nesprávne pomenovaného klimatického zákona na infraštruktúru pre fosílne palivá.
Ústup Net Zero preruší tok biliónov dolárov do programu s pochybnými motívmi a falošnými sľubmi. Klimatické financovanie rozvinulo horúčku zlatej horúčky. Banky, správcovia aktív a poradenské firmy sa ponáhľali, aby sa mohli označiť za “zelené”; investície ESG (Environmental, Social, Governance) sľubovali odmeňovanie “firiem šetrných ku klíme” a trestanie údajných znečisťovateľov.
Dôsledkom boli obrovské deformácie trhu. Spoločnosti presúvali zdroje na splnenie kontrolných zoznamov ESG na úkor fiduciárnych povinností. Teraz sa situácia obracia. Alianciu Net Zero Banking Alliance, ktorú tvoria popredné firmy na celom svete, opustili popredné americké’inštitúcie. Podobne sa po odchode spoločnosti BlackRock’rozpadla aj aliancia investorov Net Zero.
ČÍTAJTE: Net Zero’s days are numbered? Prečo Európania prepadajú klimatickej agende
Možno bolo základné zlyhanie Net Zero politické. Nikdy sa nežiadalo povolenie od daňových poplatníkov a spotrebiteľov, ktorí by platili náklady a znášali dôsledky vždy neúspešného podniku. Klimatické ciele boli stanovené za zatvorenými dverami. Politiky boli nariadené zhora. Vyššie účty za energie, strata pracovných miest a zníženie ekonomických príležitostí sa stali bremenom bežných rodín. Elity pritom lietali súkromnými lietadlami na medzinárodné summity a prednášali o potrebe obetovať sa.
Jasné poučenie z pomalého odchodu Net Zero je toto: Energetická politika musí slúžiť ľuďom, nie ideológii. Táto pravda bola vždy zrejmá a zostáva takou aj naďalej.
Napriek tomu niektorí politickí lídri, staršie médiá a priemyselní “yes-men” naďalej bľabocú o “zelenej” utópii. Ako dlho bude tento blud pretrvávať, sa ešte uvidí.
Vijay Jayaraj je vedecký a výskumný pracovník v CO2 Coalition, Fairfax, Virginia. Je držiteľom magisterského titulu v oblasti environmentálnych vied z University of East Anglia a postgraduálneho titulu v oblasti energetického manažmentu z Robert Gordon University, oboje vo Veľkej Británii, a bakalárskeho’titulu v oblasti inžinierstva z Anna University v Indii.
Prevzaté so súhlasom American Thinker.