Biskup Schneider: Schneider: Pápežov "prvý záväzok" je evanjelium, nie II. vatikánsky koncil

Po inauguračnom prejave pápeža Leva XIV’biskup Athanasius Schneider varoval pred tým, aby sa pontifikát zakladal len na zameraní na Druhý vatikánsky koncil, a povedal, že pápež’sa má v prvom rade venovať evanjeliu.

Pápež Lev XIV. v sobotu ráno pri svojom inauguračnom prejave pred kolégiom kardinálov zdôraznil prioritu Druhého vatikánskeho koncilu pre jeho pontifikát. “Chcel by som, aby sme dnes spoločne obnovili náš úplný záväzok voči ceste, po ktorej univerzálna Cirkev už desaťročia kráča v nadväznosti na Druhý vatikánsky koncil,” povedal.

Takýto komentár vyvolal záujem mnohých, najmä tých, ktorí boli znepokojení aspektmi prevládajúcimi vo Františkovom pontifikáte, vrátane biskupa Athanasia Schneidera, pomocného biskupa arcidiecézy Astana v Kazachstane.

“Myslím si, že pápež by nemal takto hovoriť, pretože naším prvým úplným záväzkom je evanjelium Ježiša Krista“– to je náš prvý záväzok každého pápeža a biskupa,” povedal biskup Matt Gaspers z Veritatis Vox počas pondelkového rozhovoru.

“Koncil je aktom Magistéria …, ktoré je učiteľským úradom Cirkvi,” dodal Schneider. “Učiteľský úrad Cirkvi je definovaný tak, že nie je nad tradíciou, ale je jej podriadený.”

Pokračujúc, odmietol názor, že by pápeži mali urobiť z nejakého konkrétneho koncilu ústredný bod pontifikátu, pričom na podporu svojho argumentu vychádzal z historického precedensu:

V histórii nebolo bežné, aby pápeži prezentovali začiatok svojho pontifikátu verejným záväzkom voči konkrétnemu koncilu. Dokonca ani na slávnom Nicejskom koncile … ktorý bol dôležitejší ako Druhý vatikánsky koncil, ktorý mal len pastoračný charakter.

Jeden konkrétny koncil “nemôže byť naším prvým záväzkom,” zopakoval Schneider. “Naším prvým záväzkom sú jasné slová a učenie nášho Pána, neustále jasné učenie tradície a apoštolov a celé slávnostné a definitívne učenie Magistéria. Toto by mal byť náš prvý záväzok.”

Významný pomocný biskup dodal, že hoci by katolíci mali “prijať určitú pozitívnu inšpiráciu z každého koncilu,” jeden konkrétny koncil by nemal byť “absolutizovaný” tak, aby tvoril centrum magistériálneho učenia pod vedením pápeža.

Indeed vo svojom príhovore pri slávnostnom otvorení koncilu pápež Ján XXIII. povedal: “Hlavným cieľom tohto koncilu teda nie je diskusia o tej či onej téme základného učenia Cirkvi.” Dodal, že charakter koncilového’magistéria bude “prevažne pastoračný” (11. októbra 1962). Pápež Pavol VI. zasa v prejave na poslednom verejnom zasadaní koncilu povedal, že Druhý vatikánsky koncil “urobil svoj program” z “pastoračného charakteru” (7. decembra 1965).

Poznamenávajúc tiež, že nemôže robiť žiadne isté predpovede o novom pontifikovi, Schneider privítal, že “aspoň jeho vystúpenie” a jeho úvodný prejav z balkóna bol “pozitívny” a dával “nádej a povzbudenie.”

Leo’sa správal “veľmi duchovne”dodal Schneider, ktorého povzbudila aj pápežova”zjavná úcta k Panne Márii. “Mal akési vyžarovanie pokoja”komentoval Schneider.

Samozrejme takýto aspekt si už všimli aj ďalší ľudia vo Vatikáne a jeho okolí, ktorí s úľavou hovorili o takomto aspekte. Veď sám arcibiskup Georg Gänswein takýto vyzdvihol, keď povedal, že s Levom “sa skončilo obdobie svojvôle”.

Čítajte: Arcibiskup Gänswein o pápežovi Levovi XIV: ‘Obdobie svojvôle sa skončilo’

Katolíci by mali “ďakovať Pánovi za jeho zvolenie” namiesto iných kandidátov, “ktorí by boli pre Cirkev naozaj škodou,” vyjadril sa Schneider o Levovi, ktorého zvolenie označil za “pozitívne znamenie.”

Presné otázky pre Cirkev

Schneider sa stal všeobecne známym pre svoju priamu a ráznu obhajobu katolíckej viery spolu s mnohými verejnými intervenciami týkajúcimi sa rôznych kríz a nejasností, ktoré sa objavili v živote Cirkvi’v posledných rokoch.

Hoci vždy vyznával synovského a charitatívneho ducha, jeho intervencie sa často týkali kontroverzných aspektov pontifikátu pápeža Františka’.

Na otázku Gaspersa, aké “naliehavé otázky” by odporúčal pápežovi riešiť, Schneider vyzdvihol doktrinálne a liturgické otázky spolu s personálnymi nomináciami.

Tento trojitý akčný plán by podľa neho mal začať najprv potvrdením Kristovho primátu:

Prvé: potvrdiť, upevniť všetkých veriacich vo viere, ako to dal Ježiš Petrovi a jemu [Leovi] aj v tomto prípade, vzhľadom na zjavný zmätok, v ktorom Cirkev upadla v oblasti doktrinálnej, morálnej, je naozaj naliehavo potrebné posilniť a upevniť vo viere.

Rozšírením doktrinálneho aspektu krízy Cirkvi to Schneider rozdelil na tri ďalšie body, ktoré podľa neho treba riešiť:

Konkrétne sa [zaoberať] tromi témami, ktoré sú v živote Cirkvi väčšinou zmätené:

1. Pravda o jedinečnosti Ježiša Krista ako jedinej cesty spásy a o tom, že iné náboženstvá nie sú prostriedkami milosti ani cestami spásy. Musí byť vyslovená s krištáľovo jasným potvrdením.
2. Božský poriadok ľudskej sexuality sa musí riešiť veľmi jasnou formuláciou. Hlavné témy, ktoré sa týkajú tejto témy a ktoré v dnešnej dobe zjavne spôsobujú v Cirkvi toľko zmätku, sa týkajú vnútornej nemorálnosti a zloby homosexuálnych skutkov a životného štýlu a potom rozvodu. Toto je potrebné zdôrazniť. A nerozlučiteľnosť manželstva.
3. Vydať slávnostné alebo definitívne objasnenie týkajúce sa sviatosti kňazstva, stanovujúce, že sviatosť kňazstva – keďže je v jednej sviatosti v troch stupňoch biskupského, prelátskeho a diakonského – sú podľa Bohom ustanoveného práva vyhradené veriacim mužského pohlavia.

Pokiaľ ide o liturgiu, Schneider rozšíril svoje predchádzajúce odsúdenie pápeža Františka’ obmedzenie tradičnej omše obsiahnuté v Traditionis Custodes, pričom vyzval na zrušenie tohto dokumentu:

Ohľadne bohoslužieb by mal pápež Traditionis Custodes úplne zrušiť:

Je to naozaj poníženie, prenasledovanie časti veriacich a tiež odmietnutie celej tradície liturgie Cirkvi. Takže toto treba vyliečiť. Musí obnoviť úplnú slobodu používania liturgie všetkých vekov.

Odhliadnuc od konkrétnych plánov, ktoré by Lev už mohol mať, ich realizácia bude do veľkej miery závisieť od spolupráce Rímskej kúrie s jeho želaniami. Za takýchto okolností sa personál skutočne ukáže ako politika.

S týmto cieľom Schneider dodal, že kľúčový je biskupský výber:

Biskupov musí menovať veľmi opatrne, pretože biskupi by mali byť naozaj Božími mužmi, katolíkmi. Tomu by mal venovať veľkú pozornosť.

Schneider zopakoval Gaspersovo’ objasnenie, že ani jeden z nich sa nesnaží pápeža poučovať, ale že takýto proces je hypotetickým cvičením a zároveň poukazuje na aktuálne problémy v Cirkvi.

Čítajte: Aké sú priority pápeža Leva XIV’a prečo si vybral práve toto meno?

Nasledujúce témy Leovho’pontifikátu presakujú, ale vzhľadom na to, že je len necelý týždeň po začiatku svojho pontifikátu, sa ešte len musia naplno rozvinúť.

Vyzerá to tak, že pôjde o zmes mnohých aspektov, ktoré boli prevzaté od posledných troch držiteľov pápežského úradu, hoci mnohí predpovedajú pokojnejší a o niečo ortodoxnejší štýl, než aký sme videli za Františka.

Až doteraz však pápež musí urobiť rozhodné kroky v mnohých závažných otázkach, s ktorými sa oboznámi v úvodných hodinách svojho pontifikátu, vrátane morálneho zmätku v Cirkvi, vyčerpávajúceho finančného škandálu Vatikánu’a kľúčového aspektu jeho vlastných kuriálnych nominácií.