- Kasper popiera existenciu St. Gallenskej mafie, hoci dôkazy naznačujú opak.
- Skupina plánovala zvolenie pápeža Františka, čo ohrozuje cirkevnú integritu.
- Kolegialita, ktorú presadzuje Kasper, môže viesť k odklonu od katolíckej doktríny.
- Františkovo zvolenie je spochybnené, čo podkopáva dôveru v cirkevné vedenie.
Heterodoxný kardinál Walter Kasper vyhlásil, že “St.Gallenská mafia” skupina, ktorú odhalil životopisec kardinála Godfrieda Danneelsa” a ktorú sám Danneels nazval “mafiou”, je “výmyslom novinárov.”
V nedeľňajšom rozhovore pre švajčiarske noviny Blick o blížiacom sa konkláve Kasper - ktorý bol podľa pápežovho životopisca sám členom skupiny sv. Gallen - sa pokúsil odmietnuť predchádzajúce svedectvá o tom, že skupina kardinálov a biskupov sa pravidelne stretávala v Sankt Gallene v rámci sprisahania s cieľom zvoliť Jorgeho Bergoglia za pápeža.
Karim Schelkens, ktorý je spoluautorom autorizovaného životopisu Danneelsa, v rozhovore z roku 2015 potvrdil: “Zvolenie Bergoglia bolo bezpochyby pripravené v Sankt Gallene. A hlavné línie programu, ktorý pápež realizuje, sú tie, o ktorých Danneels a spol. začali diskutovať už pred viac ako 10 rokmi.”
Danneels povedal, že termín “mafia” použili samotní preláti: “Skupina Sankt-Gallen je akýsi nóbl názov. V skutočnosti sme však o sebe a o tejto skupine hovorili: ‘Mafia.’”
Túto nedeľu Kasper namiesto toho trval na svojom: “Na podnet milánskeho kardinála Carla Martiniho vznikla diskusná skupina spriatelených európskych biskupov a kardinálov, ktorá sa stretávala raz ročne po Vianociach v Sankt Gallene. Vymieňali sme si informácie o našich pastoračných skúsenostiach a problémoch a o situácii Cirkvi – ale nikdy nie o tom, kto by mal byť budúcim pápežom.”“Kruh sa rozpadol po zvolení pápeža Benedikta v roku 2005 a ako taký už neexistoval pri zvolení pápeža Františka v roku 2013,” pokračoval Kasper.
Kasper, ktorý ešte pred Amoris Laetitia presadzoval, aby rozvedení a civilne znovu zosobášení mohli prijímať sväté prijímanie, v nedeľu potvrdil svoju podporu Františkovi’ programu zmien pre Cirkev, ktorý, ako zdôrazňujú ortodoxní katolíci, zahŕňa akceptáciu smrteľného hriechu pod zámienkou “pastoračnej starostlivosti.”
“Podľa môjho dojmu chce väčšina kardinálov pokračovať na Františkovej” ceste,” povedal Kasper, ktorý vyjadril vďačnosť za to, že František dosiahol “veľa,” ale poznamenal, že “nemohol”dokončiť” svoje ciele.
Pápežský životopisec ukazuje ciele sv. Gallenskej mafie sa zhodujú s programom pápeža Františka
Jeden z najlepších zdrojov informácií o St. Gallenskej mafii, pápežský životopisec Austin Ivereigh, opisuje ciele “mafie,” ktoré sa jasne zhodujú s Františkovým’ programom pre Cirkev. Ivereigh mal dobrú pozíciu na to, aby poznal vnútorné fungovanie svätogalskej mafie’keďže pôsobil ako bývalý asistent kardinála Murphyho-O’Connora. IV jeho životopise Františka s názvom Veľký reformátor, Ivereigh opísal Murphyho-O’Connora ako súčasť “jadra” st. gallenskej skupiny od jej začiatku.
V životopise Františka Ivereigh písal, že St. Gallenská skupina vznikla koncom 90. rokov 20. storočia kvôli “rastúcim obavám” z “postoja”, ktorý “niektorým kritikom pripadal, akoby sa vracal do čias pred Druhým vatikánskym koncilom”: postoj, že v Cirkvi existuje “len jedno ‘Magistérium” alebo učiteľský úrad a že univerzálna cirkev je ‘ontologicky nadradená” miestnej cirkvi.”
Tento tradičný postoj považovala skupina zo St. Gallenu za protikladný skutočnej “kolegialite,” ktorú Ivereigh opisuje ako jeden zo svojich najhorlivejšie želaných cieľov pre Cirkev. Podľa Ivereigha je kolegialita druh spoločnej moci, v ktorej biskupi pomáhajú riadiť Cirkev cum et sub Petro — s pápežom a pod jeho vedením. V jeho chápaní kolegiality sa “miestna Cirkev podieľa na riadení univerzálnej Cirkvi] ”
Synodu o synodalite, ktorú inicioval František, možno považovať za hlavnú cestu k tejto vízii kolegiality.
Samotný “mafián” lamentoval nad nedostatkom cirkevnej kolegiality ako nad prekážkou evanjelizácie, ako aj “jednoty kresťanov.” Niečo tak zásadné, ako “potvrdenie pápežskej moci” po reformácii, napísal Ivereigh, bolo “lídrami “reformovanej alebo ortodoxnej tradície uvádzané ako hlavná prekážka”.
Tento radikálny a heterodoxný pohľad na kolegialitu sformuloval sám Kasper v opozícii k dokumentu kardinála Ratzingera z roku 1992.
Ivereigh vysvetlil, že Kasper argumentoval “v široko publikovanom článku v decembri 2000”, že postoj kardinála Ratzingera’sa “stáva ‘skutočne problematickým, keď sa jedna univerzálna Cirkev stotožňuje s Rímskou cirkvou a de facto s pápežom a Rímskou kúriou,’ a označil ho za ‘pokus o obnovenie rímskeho centralizmu.’”
To, proti čomu Kasper namieta, je teda večná katolícka doktrína.
Ivereigh povedal, že Kasper “ďalej argumentoval, že kolegialita je nevyhnutná na riešenie pastoračných otázok, ako je napríklad pripustenie rozvedených a znovu zosobášených osôb k svätému prijímaniu, ako aj na to, aby sa katolícke pozvanie k jednote s ostatnými kresťanmi stalo dôveryhodným. Pokrok v jednote podľa neho závisí od tohto uznania hodnoty miestnej Cirkvi. ‘Konečným cieľom nie je jednotná zjednotená Cirkev, ale jedna Cirkev v zmierenej rozmanitosti.’”
Inými slovami, decentralizácia Cirkvi, alias “kolegialita,” umožní odklon od nemenného cirkevného učenia o viere a morálke.
Pozoruhodné je, že podľa Ivereigha “výraz ‘zmierená rozmanitosť’ si Bergoglio osvojil v Buenos Aires, keď diskutoval o vzťahoch s inými kresťanmi a inými vierovyznaniami.”
Ivereigh vysvetlil, že tieto počiatočné obavy sv. Gallenskej skupiny preniesli do diskusií počas konkláve po odstúpení pápeža Benedikta XVI’. “Veľa sa hovorilo o reforme riadenia … a o plynulom kontakte medzi Rímom a miestnou cirkvou,” napísal Ivereigh. Citoval hovorcu Vatikánu pátra Federica Lombardiho, ktorý 9. marca, niekoľko dní pred pápežským konkláve, povedal novinárom, že “kolegialita bola ‘stálou témou týchto diskusií.”
V článku pre The Tablet zo septembra 2017 Ivereigh opísal Murphy-O’Connora ako “kingmakera” v konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka. Ivereigh povedal, že kardinál je “hrdý na to, že otvoril tento kanál, aby sa Duch Svätý mohol pustiť do práce.”
Niektorí katolíci, ako napríklad Otec Giorgio Maria Faré, sa domnievajú, že Františkovo’zvolenie bolo pochybné, pretože štyria členovia St. galskej mafie najmä — Cormac Murphy-O’Connor, Kasper, Danneels, a Karl Lehmann — roky konšpirovali, aby sa František stal pápežom s cieľom začať revolúciu v Cirkvi. Kňaz dodal, že toto sprisahanie by porušilo články 79-82 motu proprio pápeža Jána Pavla II’o voľbe nového pontifika, Universi Dominici Gregis.